Napríklad a niekoľkokrát stalo, že suseda pribehla, že nemá vajcia či by sme nepožičali vajíčka, že v pondelok nám ich vráti. Vrátila toľko, koľko si požičala a to sa týka aj všetkého ostatného. Takto to funguje u viacerý
Ťažko povedať... Je iné požičiavať vajíčka a iné peniaze. Nikdy by som si nepýtal od niekoho úroky, keď som mu požičal, ale zas by som nikdy nepožičal takému človeku, ktorému by som 100% nedôveroval .
ja som nikdy nepýtal úrok, len som si robil z kamarátov srandu a ak by som mal platiť úroky tak sa nedoplatím, pretože neskoro vraciam peniaze a hovoria každý cent za deń
@colt1911 nahodou to bol jeden z mala vecnych komentov, ktore som od nej videl. Je uplne eticke poziciavat s urokom, kedze veritel (ten co poziciava) berie na seba riziko, ze to co pozical, uz nikdy neuvidi.
@hoperpohroma znelo to takto: banka má istý obnos peňazí a za to, že vypláca verejnosti výplaty, ide to na úkor jej vlastných zamestnancov, ktorých potom nemá z čoho platiť.....
@tommyhot preto platíš za vedenie účtu , za výber kartou , platíš aj za platenie kartou , platíš viac zato že vyberáš v inom bankomate , platíš vyšší úrok ak si ženatý , úroky idú každý rok hore, atď atď
ak je v obehu istý obnos peňazí a banka si na to švihne úrok 12% ...z kade zoberieš tých 12% vymyslených peňazí ? pôjdeš si ich vytlačiť tak ako to robí CB EU ?
@Colt1911 ale to su uroky na tlacenie penazi oni mysleli beynu pozicku samozrejme ze tlacit peniaze s urokom je retardovane ale pri beznej pozicke za urcitych podmienok to je eticke
@zmrdak áno, úroky sú podľa mňa etické a plne logické, ak sa na to pozrieš presnejšie: pri peniazoch išlo pôvodne pokiaľ viem hlavne o pokrytie inflácie; pokiaľ niekomu dnes požičiaš 200 eur, tak mu požičiavaš sumu s ktorou je možné kúpiť si povedzme 100 pív (v nejakom mierne predraženom podniku slight_smile:. Lenže v dôsledku inflácie, keď ti on za pol roka/rok/dva roky vráti 200 eur, tak ti vracia sumu za ktorú si v tej dobe môžeš kúpiť napríklad už "len" 90 pív (v tom istom podniku). Úroky sú teda dôležité (sčasti) z tohto hľadiska, aby ti naozaj bola vrátená (aspoň) tá hodnota, ktorú si požičal.
Zadruhé je to niečo ako "daň za alternatívne náklady", ako by sa povedalo oficiálne ekonomicky tuším - ide o to, že tým že niekomu požičiavaš, mu robíš láskavosť, ktorá pre teba znamená že tie peniaze nebudeš môcť využiť na niečo iné po dobu čo ich bude mať daný človek požičané, takže úroky sú niečo ako forma kompenzácie/kupovania si toho že si obmedzil jeho možnosti/že je ochotný kvôli tebe svoje možnosti obmedziť.
Samozrejme všetko je na dohode, od kamarátov a známych by som nikdy žiadne úroky nepýtal, ale v prípade čisto obchodného styku sú vyslovene potrebné na to aby bol daný obchod férový.
(Samozrejme, pokiaľ nie sú neúmerne/neférovo vysoké, ale na druhú stranu, pokiaľ obe strany obchod uskutočnili, tak to znamená že na podmienky pristúpili, čiže im pripadajú "férové" (alebo aspoň prijateľné vrámci momentálnej situácie).)
@colt1911 pouzivam na platenie urokov peniaze ktore su v obehu.. To ze na konci su to len virtualne cisla uz nie je moja starost, lebo s tymi virtualnymi cislami uz naraba niekto iny.
Dovoľte mi prosím, aby som Vám odpovedal na otázku, či sú úroky dobré/zlé... (Hell yeah, potrpím si na zdvorilosť).
Takže, najprv by bolo asi vhodné povedať, prečo toto vlastne robím? Proste som bol na Pravde a len tak z haluze som pristál tu, kde som našiel Vás ako zblúdilé ofce podaktorí (no offence dudes, ty), tak ja mám ako človek povedzme trochu znalý k tejto téme čo povedať a obrátiť Vás na tú pravú cestu viery, pretože neveriaci ktorí neprehliadnú, musia zomrieť (SG1 FTW!!!! However, this is true cuz if you don't have essential knowledge , you won't survive...). Anyvay, let's look at this:
1.0 : Na to, aby sme pochopili, čo sú to vlastne úroky a aké sú, musíme pochopiť, čo sú to peniaze. Čiže otázka vážení znie: Čo je to krv spoločnosti? Mnohí z Vás si povedia že u nás sú peniaze bežné eur-ovky. Hoci je to veľmi rozšírený svetonázor, nie je to pravda!!!!! totižto,
v minulosti ako všetci vieme, sa ako mena používalo zlato... A toto zlato, vážení, boli skutočné bohatstvo, pretože reprezentovalo (to zlato) hodnotu zmerateľného bohatstva ľudí a bankovky (neskorší vynález),
iba DOKLADOVALI vlastníctvo tohto majetku v zlate.Dnes sa síce ako obeživo používajú bankovky, ale nie sú to peniaze z viacerých dôvodov, hlavne preto, lebo nie sú kryté!(Hlavne zlatom alebo inými kovmi, resp, niekde sa dočítate, že sú kryté (tieto bankovky) inými aktívami, ako napr. HDP krajiny alebo ,,iné´´ aktíva, ale to v podstate znamená, že sú kryté bankovkami/bankovými mincami, ktoré sú kryté tým istým. Dôsledky tohoto sú hlavne nezvládnuteľné extrémy, typu hyperinfácie a pod. Sú to proste tzv. FIAT money (budiž peniaze). V postate sa dá povedať, že sú ľahko manipulovateľné. (vid krízu 30. rokov)
1.1: Výroba peňazí sa začína v ,,obrovských kotloch´´, tzv. Centrálnych bankách (Fed-USA, ECB-Eu), pre každú menu 1, kt. zásobuje ekonomiku/y peniazmi. Ako sa teda v týchto CBčkách varia? Jednoducho, stačí mať mixér (rozumej haly, kde sa natlačia) a hladných spotrebiteľov ( rozumej tých ktorí tie peniaze chcú, teda štát alebo komerčné banky). Ked teda tieto strany podpíšu kontrakt, napr. štát a CB, tak CB vytlačí bankovky, v hodnote kontrakntu, povedzme 10mld USD... Vláda však tiež vytlačí obdobné kusy papieru, s názvom Treasury bonds (štátne dlhopisy): Štát a CB si následne vymeina bankovky a bondy. Problém je, že toto je systém dlhu, pretože vláda sa ZAVÄZUJE SPLATIŤ ZÍSKANE PENIAZE Z5 AJ S ÚROKMI. Vláda po tom, čo obdrží peniaze, si ich uloží na svoj bankový účet, kde prebieha tzv. multiplikačný efekt zapožený na frakcionálnych rezervách, čo znamená, že banka je povinná držať len malé percento reálnych penazí vo svojích rezervách z celkového počtu ponúknutých pôžičiek. Tzn. že hoci má banka dajme tomu 10mld USD vo svojích rezervách, môže rozdať pôžičky až do výše 100mld USD za predpokladu, že predpísaná rezerva je 10%!!!!!! ,,Of course, they do not really pay out loans from the money they recive as deposits. If they did this no additional money would be created. What they do when they make new loans is to accept promissory notes in exchange for credits to the borrowers' tranaction accounts´´ (pre tých, ktorí si myslia, že keby neboli úroky, tak banky by nemali z čoho žiť, ústrižok z modern money mechanics). Príklad:,,Predstavte si, že máte 100k Eur a sú to všetky peniaze, ktoré máte a nás je 10 ekonomických účastníkov a každý z nás dostane 10k Eur. A ako bankár poviem, ze to musím vytlačiť, musím to spravovať a to má svoju cenu, kt. činí 5% z celkovej sumy.
A ekonnomický účastníci s tým súhlasia, pretože 5%, to so svojím ekonomickým potenciálom zvládnu. Stanoví sa splatnosť za rok a my, ako ekonomický účastnici projektu sa začneme nahánať, aby sme si tie peniaze navzájom vyfúkli na úver, pretože
každý musíme na konci roka bankárovi odovzdať o 5% viac ako sme od neho dostali, tj. 10.5k Eur (principálna hodnota+úrok), v celkovej hodnote 105k Eur. Problém je v tom, že banka hovorí, že ako platidlo sa môžu použiť IBA peniaze, kt. sama vydala,
ale ved oni vydali presne iba tých 100k... To znamená, že 105k Eur vôbec nejde splatiť, pretože toľko penazí banka nevydala (min. nevidala tých 5k). Len to si nikto nevšimne. Siedmim alebo 8mim ľudom sa to podarí splatiť, a ostatní sa čudujú, omg, kde
je tých mojích 5%? Kto ich má? Aké možnosti majú tí ľudia, ktorí ten úrok nevykrili? 1. riznať sa, že tie peniaze nemám a pôžička de facto bude neplatná, akurát že si banka niečo vezme ako záruku (napr. ručenie nehnutelnosťou) 2. možnosť je tá,
že si vezmem na splatenie pôžicky dalšiu pôžičku, čím sa de facto celý proces opakuje, výsledkom čoho bývajú napríklad hospodárske depresie v makroekonomike... (takto napr. vznika hypotekárna kríza v USA v 2008: banky požičiavali insolventným ľudom, ktorí síce nesplatili to čo mali ale banky aj tak prišli-aj ked podvodom k aktívam-nehnuteľnostiam/pôdam, lenže tých insolventných bolo tolľko, žejednoducho bankam sa vracalo príliš málo penazí na to, aby sa mohol celý proces opakovať). Výsledkom tohto systému je, že musíme bojovať o holé prežitie tým že budeme zhrabávať čo najviac penazí na úkor druhých... A to vďaka bankovému systému zaťaženého o ÚROKY.
Ešte dokončím, že inflácia je v podstate priamy dôsledok systému čiastočných bankových rezerv. A zvyšovanie objemu peňazí bez adekvátneho zvýšenia dopytu služieb a tovarov nie je dlhodobo udržateľná! Tzn. že dolár a ja euro a iné meny sa zrútia... A inflácia samotná slúži ako také lepidlo na nedokonalý systém, ukázaný na príklade 10 ľudí a banky...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
16 komentov
v tej banke pracuju ludia, musia ich z niecoho platit rovnako
ak je v obehu istý obnos peňazí a banka si na to švihne úrok 12% ...z kade zoberieš tých 12% vymyslených peňazí ? pôjdeš si ich vytlačiť tak ako to robí CB EU ?
a teraz mi povec čo je na tomto etické
Zadruhé je to niečo ako "daň za alternatívne náklady", ako by sa povedalo oficiálne ekonomicky tuším - ide o to, že tým že niekomu požičiavaš, mu robíš láskavosť, ktorá pre teba znamená že tie peniaze nebudeš môcť využiť na niečo iné po dobu čo ich bude mať daný človek požičané, takže úroky sú niečo ako forma kompenzácie/kupovania si toho že si obmedzil jeho možnosti/že je ochotný kvôli tebe svoje možnosti obmedziť.
Samozrejme všetko je na dohode, od kamarátov a známych by som nikdy žiadne úroky nepýtal, ale v prípade čisto obchodného styku sú vyslovene potrebné na to aby bol daný obchod férový.
(Samozrejme, pokiaľ nie sú neúmerne/neférovo vysoké, ale na druhú stranu, pokiaľ obe strany obchod uskutočnili, tak to znamená že na podmienky pristúpili, čiže im pripadajú "férové" (alebo aspoň prijateľné vrámci momentálnej situácie).)
Je potom etické, keď niekto niekomu postaví dom a vypýta si za to peniaze?
Dovoľte mi prosím, aby som Vám odpovedal na otázku, či sú úroky dobré/zlé... (Hell yeah, potrpím si na zdvorilosť).
Takže, najprv by bolo asi vhodné povedať, prečo toto vlastne robím? Proste som bol na Pravde a len tak z haluze som pristál tu, kde som našiel Vás ako zblúdilé ofce podaktorí (no offence dudes, ty), tak ja mám ako človek povedzme trochu znalý k tejto téme čo povedať a obrátiť Vás na tú pravú cestu viery, pretože neveriaci ktorí neprehliadnú, musia zomrieť (SG1 FTW!!!! However, this is true cuz if you don't have essential knowledge , you won't survive...). Anyvay, let's look at this:
1.0 : Na to, aby sme pochopili, čo sú to vlastne úroky a aké sú, musíme pochopiť, čo sú to peniaze. Čiže otázka vážení znie: Čo je to krv spoločnosti? Mnohí z Vás si povedia že u nás sú peniaze bežné eur-ovky. Hoci je to veľmi rozšírený svetonázor, nie je to pravda!!!!! totižto,
v minulosti ako všetci vieme, sa ako mena používalo zlato... A toto zlato, vážení, boli skutočné bohatstvo, pretože reprezentovalo (to zlato) hodnotu zmerateľného bohatstva ľudí a bankovky (neskorší vynález),
iba DOKLADOVALI vlastníctvo tohto majetku v zlate.Dnes sa síce ako obeživo používajú bankovky, ale nie sú to peniaze z viacerých dôvodov, hlavne preto, lebo nie sú kryté!(Hlavne zlatom alebo inými kovmi, resp, niekde sa dočítate, že sú kryté (tieto bankovky) inými aktívami, ako napr. HDP krajiny alebo ,,iné´´ aktíva, ale to v podstate znamená, že sú kryté bankovkami/bankovými mincami, ktoré sú kryté tým istým. Dôsledky tohoto sú hlavne nezvládnuteľné extrémy, typu hyperinfácie a pod. Sú to proste tzv. FIAT money (budiž peniaze). V postate sa dá povedať, že sú ľahko manipulovateľné. (vid krízu 30. rokov)
1.1: Výroba peňazí sa začína v ,,obrovských kotloch´´, tzv. Centrálnych bankách (Fed-USA, ECB-Eu), pre každú menu 1, kt. zásobuje ekonomiku/y peniazmi. Ako sa teda v týchto CBčkách varia? Jednoducho, stačí mať mixér (rozumej haly, kde sa natlačia) a hladných spotrebiteľov ( rozumej tých ktorí tie peniaze chcú, teda štát alebo komerčné banky). Ked teda tieto strany podpíšu kontrakt, napr. štát a CB, tak CB vytlačí bankovky, v hodnote kontrakntu, povedzme 10mld USD... Vláda však tiež vytlačí obdobné kusy papieru, s názvom Treasury bonds (štátne dlhopisy): Štát a CB si následne vymeina bankovky a bondy. Problém je, že toto je systém dlhu, pretože vláda sa ZAVÄZUJE SPLATIŤ ZÍSKANE PENIAZE Z5 AJ S ÚROKMI. Vláda po tom, čo obdrží peniaze, si ich uloží na svoj bankový účet, kde prebieha tzv. multiplikačný efekt zapožený na frakcionálnych rezervách, čo znamená, že banka je povinná držať len malé percento reálnych penazí vo svojích rezervách z celkového počtu ponúknutých pôžičiek. Tzn. že hoci má banka dajme tomu 10mld USD vo svojích rezervách, môže rozdať pôžičky až do výše 100mld USD za predpokladu, že predpísaná rezerva je 10%!!!!!! ,,Of course, they do not really pay out loans from the money they recive as deposits. If they did this no additional money would be created. What they do when they make new loans is to accept promissory notes in exchange for credits to the borrowers' tranaction accounts´´ (pre tých, ktorí si myslia, že keby neboli úroky, tak banky by nemali z čoho žiť, ústrižok z modern money mechanics). Príklad:,,Predstavte si, že máte 100k Eur a sú to všetky peniaze, ktoré máte a nás je 10 ekonomických účastníkov a každý z nás dostane 10k Eur. A ako bankár poviem, ze to musím vytlačiť, musím to spravovať a to má svoju cenu, kt. činí 5% z celkovej sumy.
A ekonnomický účastníci s tým súhlasia, pretože 5%, to so svojím ekonomickým potenciálom zvládnu. Stanoví sa splatnosť za rok a my, ako ekonomický účastnici projektu sa začneme nahánať, aby sme si tie peniaze navzájom vyfúkli na úver, pretože
každý musíme na konci roka bankárovi odovzdať o 5% viac ako sme od neho dostali, tj. 10.5k Eur (principálna hodnota+úrok), v celkovej hodnote 105k Eur. Problém je v tom, že banka hovorí, že ako platidlo sa môžu použiť IBA peniaze, kt. sama vydala,
ale ved oni vydali presne iba tých 100k... To znamená, že 105k Eur vôbec nejde splatiť, pretože toľko penazí banka nevydala (min. nevidala tých 5k). Len to si nikto nevšimne. Siedmim alebo 8mim ľudom sa to podarí splatiť, a ostatní sa čudujú, omg, kde
je tých mojích 5%? Kto ich má? Aké možnosti majú tí ľudia, ktorí ten úrok nevykrili? 1. riznať sa, že tie peniaze nemám a pôžička de facto bude neplatná, akurát že si banka niečo vezme ako záruku (napr. ručenie nehnutelnosťou) 2. možnosť je tá,
že si vezmem na splatenie pôžicky dalšiu pôžičku, čím sa de facto celý proces opakuje, výsledkom čoho bývajú napríklad hospodárske depresie v makroekonomike... (takto napr. vznika hypotekárna kríza v USA v 2008: banky požičiavali insolventným ľudom, ktorí síce nesplatili to čo mali ale banky aj tak prišli-aj ked podvodom k aktívam-nehnuteľnostiam/pôdam, lenže tých insolventných bolo tolľko, žejednoducho bankam sa vracalo príliš málo penazí na to, aby sa mohol celý proces opakovať). Výsledkom tohto systému je, že musíme bojovať o holé prežitie tým že budeme zhrabávať čo najviac penazí na úkor druhých... A to vďaka bankovému systému zaťaženého o ÚROKY.
Čiže takto niako...
Toľko k tomu, dakujem za pozornosť