Ja si myslím, že možno toho nemusí mať prečítaného "mnoho". Ale minimálne by mal niečo načítané mať. To určite. Väčšinou si takto niekto nájde svojho obľúbeného autora, ktorý ho svojim štýlom a formou vie inšpirovať.
Musí mať hlavne šťastie. Lebo môže napísať kludne aj brak ale keď mu to budú ludia žrať, tak má úspech. Alebo sa brakom zviditelní a neskôr môže napísať aj niečo hodnotnejšie. Ale písať by asi ako tak mal vedieť a dať súvislú vetu dokopy.
myslím, že musí mať toho dosť načítaného, už len kvôli bohatej slovnej zásobe... a tiež musí vedieť písať (napr. dobrý/á v slohoch)... samotná fantázia určite nestačí...
@burn tak, ono sa to ťažko vysvetľuje, ale písanie je v podstate trošku masochizmus. nevidím to len u seba, asi najhoršie je na tom, že to nemá ten čas 8:00- 16:00, už píšeš nie pre radosť a len keď sa ti chce! ale preto lebo musíš, horia deadliny, darmo nemáš náladu na dáke písanie, musíš proste. v takej chvíli človek len veľmi ťažko zapína mód "ok, som kreatívny a nápaditý, lusk prstom, poviem ti 10 variácii a 20 možností ako spraviť jednu scénu tak aby dávala hlavu a pätu za päť minút"
dosť to zasahuje časovo do osobného života, papreš sa s tým v podstate neustále a žiješ tým príbehom ako keby bol naozaj. To znamená, že svojim postavám ubližuješ, posielaš ich cez hromadu sračiek a tebe to trhá srdce
Ďalej je tam aj určitý stupeň obnaženia, a kedže je to megažrút času (vymyslieť, naštudovať k téme, urobiť zber materiálu, googliť, vyzistiť veci, prejsť si rozhovormi s ľuďmi, napísať a tak ešte 5x prepísať) aj feedback sa redukuje v podstate na holú a pragmatickú kritiku (žiadne ťapkanie po hlavičke, ale toto toto toto toto všetko je zle, toto prerob, toto nechápem, toto vyhoď tak sa po nej cítiš ešte viac zdeptaný, že si sám nevšimol aké elementárne veci ti tam nesedia, usúdiš, že si pako a dostávaš sa do bloku a točíš sa v tom dokola. Ale na to sa dá časom zvyknúť, myslím na kritiku. Preskriptovávanie svojej veci do novej varianty je tiež celkom vražda sentimentu
Pokiaľ teda ešte robíš témy, čo poznáš a máš zažité, fajn, ale ten zbytok už ide naozaj ťažko.
Aha a zabudla som že na 1 stranu textu ktorý sa ujme, idú asi 3 strany do koša
Fakt sa to ťažko vysvetľuje, ale proste taká kkcina, ale toľko jebačky s tým, aby ti niekto potom ešte povedal jednou vetou "jeeej, bolo to fajn" a zabudol na rok tvojho života za 10 minút samozrejme, píšem ti to celé z pozície priemerného autora, proste tie top knihy píšu podľa mňa len mrte inteligentní ľudia s dobrým logickým myslením, s disciplinovaným time-manažmentom a so skvelou schopnosťou nie len analýzy ale aj syntetizovania toho príbehu dokopy (aby to na konci viedlo u čitateľa k nejakému pocitu) , prípadne ak chytia a píšu matroš, ktorý sa naozaj stal, prípadne vedia overovať z prvej ruky pocity pre svojich hrdinov, a ešte k tomu ak sa už neomieľal 1948848x, a nemajú slovosled maďara, tak by som povedala, že je to výhra
@purenarcissism potešila si ma, vetu "nie je to dostatočne dramatické" počúvam celkom často
A čo sa týka témy či treba veľa čítať, tak áno, treba. Bujná fantázia nestačí, pokiaľ jej nevieš dať opraty.
A tiež mám dojem, že čítanie sa tiež podieľa na rozvíjaní fantázie.
@skvrnka co je lepsie, citat rozne druhy zanrov, resp. roznych autorov roznych zanrov alebo sa sustredit na 1 zaner s roznymi autormi? Ked chcem napriklad napisat komediu, tak mam citat iba komedie, ktorymi by som sa mal inspirovat pri opise deja, vyvoji, pocitov postav, humoru a pod.? Co ked mam premysleny dobry vyber zanru, deja, postav, prostredia, humoru a mam celkom dobru fantaziu, tak to nemusi postacovat na dobru knihu? Zasobu mam na slusnej urovni, level C2, akurat ten vyvoj deja musim vypilit
@manofbirdz tak treba sa sustredit skor na temu ako zaner knih. Teda ak mas poviedku o prezivsom cloveku vybuchu v Presove, precitas si ja neviem, autobiografiu baby, ktora nieco take prezila (a nemusi to byt vobec vybuch, len proste vseobecne skumas ako sa hybe trauma cloveka v priebehu deja - napr. to moze byt pribeh kludne aj influenerky na ig, ktorej priatel spalil kyselinou ksicht), poviedky o cernobyle, a kludne aj beletriu, ktora je vtipna, aj vazna, precitas si poviedku dvoch zlodejov-podpalacov, hasica... Asi vzdy narazis na info, ktore nebudes vediet na opis, napr. sposob sirenia poziaru v byte, tak zistujes z clankov.
Vo vseobecnosti asi zanre zacinaju byt velmi otrepane, preto sa odporuca skor zanrovy mix.
Vyvoj postav, dramaticku stavbu, obluk a pracu s textom mas vo vela knihach roznych zanrov, tak z toho sa to da skumat priebezne.
Tak ak si myslis, ze je to fajn, spis si namet a posli to niekomu aj s par stranami textu. Alebo to posli do literarnej sutaze na rozbor.
Ja myslim že uspešny spisovateľ musi veľa vedieť, lebo čitateľ vyciti, ak autor piše o niečom a rozumie tomu alebo naopak tomu nerozumie. A preto podľa mňa plati, že musi veľa čitať, rozširovať si obzory, slovnu zasobu, ovladať gramatiku, rozumieť veciam. Kto si mysli, že stači mať bujnu fantaziu, chcela by som vedieť či by dokazal prečitať pribeh, ktory je obsahovo síce zaujimavy, ale štylisticky alebo gramaticky, alebo vedomostne nezvladnuty.
Určite musí mať veľa načítané, bez toho to veľmi nejde, lebo skúsený čitateľ to vždy rozozná (podľa toho, ako ten človek využíva jazyk). Nuž a čo sa žánrov týka, podľa mňa určite nestačí len ten žáner, ktorému sa ten človek má v pláne venovať. Čo som v poslednej dobe čítala autorov, ktorý v poslednej dobe dostali Nobelovu cenu, tak miešajú veľa žánrov dohromady. Lebo v rámci jedného žánru sa už veľmi nie je kde rozvíjať, všetko už bolo napísané a veľmi to nezaujme. Dnes sa nosia rôzne koláže, miešanie žánrov, 'alternatívna história', atď.
A podľa mňa je určite dosť nápomocné, keď má ten človek veľa naštudované čo sa literárnej teórie týka, linguistiky, komunikácie. Nie je to podmienka, ale dosť veľa dobrých spisovateľov poslednej doby má vyštudované rôzne jazykové školy, literatúru, atď.
@skvrnka ty píšeš o tom, keď to má niekto ako povolanie. Niekto môže mať písanie ako hobby, robí to príležitostne a nemusí tomu obetovať celé svoje bytie. Jasné, možno nikdy nedosiahne taký level ako niekto, kto sa tomu venuje naplno. Ale pre takého človeka písanie nemusí byť "masochizmus", ako to opisuješ ty a nemusí zachádzať do takého extrému.
@primitiv zakladateľ fóra (hádam sa nenahnevá, keď tak nech to mazne) mi písal, že chce písať v podstate dosť dlhý literárny útvar, čo v praxi znamená, hobby-nehobby, práca-nepráca, že aj tak s tým bude dosť piplačky - nájsť si na to čas pri full zamestnaní a osobnom živote
ale tak hádam tu ľudia vedia dávať dve a dve dokopy, že to myslím na prácu, prípadne písanie knihy a nie, keď je to hobby, čo robím dvakrát týždenne.
podľa mňa nemusí, ale myslím si, že väčšina ľudí, ktorí píšu, tak aj radi čítajú, a samozrejme, keď niekto vela číta, tak sa mu bude zlepšovať jazyk a aj vyjadrovacie schopnosti, čiže v konečnom dôsledku bude lepšie písať aj on sám.
čiže myslím, že pre spisovateľa je lepšie ak má čo-to načítané, ale či je to veľa kníh, alebo menej ako sto a či sú žánrovo pestré asi nie je až tak podstatné.
asi by som to prirovnal k nejakému režisérovi, alebo kameramanovi, určite ak si pozrie "ako to natáčajú iní ľudia" ho môže inšpirovať a v končenom dôsledku zlepšiť...
Mne to pripada ako taka romantizovana laicka predstava, ze ani genialny skladatel nemusi poznat ziadnu cudziu hudbu alebo teoriu, super profi atlet nemusi trenovat a talentovany fyzik nemusi studovat prednasky a ucebnice
@fragile. A co v obdobi, ked knizny veltrh nebol v takej miere rozvinuty ako v sucasnosti a napriek tomu sa zrodili vynikajuci spisovatelia ako Ch. Dickens, Aristoteles, alebo aj ini umelci s ich dielami, ktore v takej podobe, v akej ich vytvorili, uz v dnesnom svete nenajdeme? Takisto je paradoxom, ze takychto autorov uz niet, ked je knizny trh doslova zahlteny knihami a aj mnohe diela tito autori odovzdavali z generacie na generaciu.
@tomas a co ak mam napozeranych vela filmov roznych zanrov, precitanych vela odbornych clankov, rad citam vsetko, na com sa nachadza co i len pismeno, pisal som recenzie iba pre svoju zalubu, bavia ma jazyky, aj som zopar knih precital, ale asi nie celkovo viac ako 100, no bavi ma akykolvek zaner, mam aj namet na knihu, mam dobru pamat, bujnu fantaziu?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
27 komentov
Ja nepisem, len som zvedava
dosť to zasahuje časovo do osobného života, papreš sa s tým v podstate neustále a žiješ tým príbehom ako keby bol naozaj. To znamená, že svojim postavám ubližuješ, posielaš ich cez hromadu sračiek a tebe to trhá srdce
Ďalej je tam aj určitý stupeň obnaženia, a kedže je to megažrút času (vymyslieť, naštudovať k téme, urobiť zber materiálu, googliť, vyzistiť veci, prejsť si rozhovormi s ľuďmi, napísať a tak ešte 5x prepísať) aj feedback sa redukuje v podstate na holú a pragmatickú kritiku (žiadne ťapkanie po hlavičke, ale toto toto toto toto všetko je zle, toto prerob, toto nechápem, toto vyhoď tak sa po nej cítiš ešte viac zdeptaný, že si sám nevšimol aké elementárne veci ti tam nesedia, usúdiš, že si pako a dostávaš sa do bloku a točíš sa v tom dokola. Ale na to sa dá časom zvyknúť, myslím na kritiku. Preskriptovávanie svojej veci do novej varianty je tiež celkom vražda sentimentu
Pokiaľ teda ešte robíš témy, čo poznáš a máš zažité, fajn, ale ten zbytok už ide naozaj ťažko.
Aha a zabudla som že na 1 stranu textu ktorý sa ujme, idú asi 3 strany do koša
Fakt sa to ťažko vysvetľuje, ale proste taká kkcina, ale toľko jebačky s tým, aby ti niekto potom ešte povedal jednou vetou "jeeej, bolo to fajn" a zabudol na rok tvojho života za 10 minút samozrejme, píšem ti to celé z pozície priemerného autora, proste tie top knihy píšu podľa mňa len mrte inteligentní ľudia s dobrým logickým myslením, s disciplinovaným time-manažmentom a so skvelou schopnosťou nie len analýzy ale aj syntetizovania toho príbehu dokopy (aby to na konci viedlo u čitateľa k nejakému pocitu) , prípadne ak chytia a píšu matroš, ktorý sa naozaj stal, prípadne vedia overovať z prvej ruky pocity pre svojich hrdinov, a ešte k tomu ak sa už neomieľal 1948848x, a nemajú slovosled maďara, tak by som povedala, že je to výhra
@purenarcissism potešila si ma, vetu "nie je to dostatočne dramatické" počúvam celkom často
A tiež mám dojem, že čítanie sa tiež podieľa na rozvíjaní fantázie.
Vo vseobecnosti asi zanre zacinaju byt velmi otrepane, preto sa odporuca skor zanrovy mix.
Vyvoj postav, dramaticku stavbu, obluk a pracu s textom mas vo vela knihach roznych zanrov, tak z toho sa to da skumat priebezne.
Tak ak si myslis, ze je to fajn, spis si namet a posli to niekomu aj s par stranami textu. Alebo to posli do literarnej sutaze na rozbor.
A podľa mňa je určite dosť nápomocné, keď má ten človek veľa naštudované čo sa literárnej teórie týka, linguistiky, komunikácie. Nie je to podmienka, ale dosť veľa dobrých spisovateľov poslednej doby má vyštudované rôzne jazykové školy, literatúru, atď.
ale tak hádam tu ľudia vedia dávať dve a dve dokopy, že to myslím na prácu, prípadne písanie knihy a nie, keď je to hobby, čo robím dvakrát týždenne.
ak má, bude mu to veľmi prospešné, a zvýši to jeho šance a) dobre písať, b) stať sa úspešným, ale vyslovene podmienka to určite nie je.
čiže myslím, že pre spisovateľa je lepšie ak má čo-to načítané, ale či je to veľa kníh, alebo menej ako sto a či sú žánrovo pestré asi nie je až tak podstatné.
asi by som to prirovnal k nejakému režisérovi, alebo kameramanovi, určite ak si pozrie "ako to natáčajú iní ľudia" ho môže inšpirovať a v končenom dôsledku zlepšiť...
@tomas a co ak mam napozeranych vela filmov roznych zanrov, precitanych vela odbornych clankov, rad citam vsetko, na com sa nachadza co i len pismeno, pisal som recenzie iba pre svoju zalubu, bavia ma jazyky, aj som zopar knih precital, ale asi nie celkovo viac ako 100, no bavi ma akykolvek zaner, mam aj namet na knihu, mam dobru pamat, bujnu fantaziu?