Ste typ človeka ktorý si ľudí nepúšťa moc k telu alebo sa už pri prvom rozlúčení s novým kamarátom objímate ? A keď vám niekto narúša osobnú zónu vysvetlíte mu že je vám to nepríjemné ?
u mňa maximálne záleží, o akú osobu sa jedná.
Pri niektorých ľuďoch si osobnú zónu strážim, jej narušenie mi je nepríjemné, no niektorých ľudí akoby som poznala už veľa rokov a nemám problém ich vyobímať hoci aj keď sa vidíme prvýkrát v živote
veľmi záleží od osoby, pri niekom mi objatia nevadia, pri niekom mám problém, keď sedí meter odo mňa.
ale vo všeobecnosti si nepúšťam ľudí k telu, ani fyzicky ani psychicky.
my s @jurito -m mame sice homo vztah, ale napriek tomu mu doprajem volnost, jeho osobnu komfortnu zonu moze narusit hocikto, som dost tolerantny v tomto smere ale iba s ochranou moze. Ku mne sa nemoze priblizit nikto, nakolko som zakonom chraneny...
vo všeobecnosti mi blízkosť iných veľmi neprekáža, som dosť extrovert a tak a je možné že aj ja sám často iniciujem nejaký taký fyzický kontakt že objatia a pod.
keď mám však zlú náladu, radšej nie.
a beda tomu kto sa pokúsi dotknúť sa mojich vlasov
Jediny, koho pustam do osobnej zony je samozrejme priatel, kamosi, rodina.
Cudzi ludia nie nie je mi prijemne ked sa ma dotykaju, alebo ma chcu objat spolužiačky ktore vidim treti raz v zivote
@4 tak podobne
pri prvom rozlúčení mi to nevadí,ale pri prvom stretnutí mi to je také nepríjemné,lebo toho človeka veľmi ani nepoznám..v podstate ak som s niekym veľmi dobrá kamoška,tak rada sedím s tým človekom v tesnej blízkosti ani mi nevadí žiaden dotyk smiley: samozrejme odtiaľ potiaľ a rada danú osobu aj objímem,pohladkám..bárčo.
ale zasa s ľuďmi,s ktorými nemám až tak blízky vzťah nemám rada objatia a tak.
@kaku Donedávna som aj ja neznášal podávanie rúk, ale zase v rámci spoločenského spolužitia je to ozaj prejav takého rešpektovania iného. Preto sa to u mňa už zmenilo, ale nerád podávam ruku nejakému hajzlovi, ak viem, že hajzel je.
trvá mi dlhšie, než si niekoho pustím k telu... ale niekedy to záleží, že ako u koho... niektorých si pustím k telu hneď a nevadí mi to a s niektorými to trvá dlhšie...
mám jedného kamaráta, pri ktorom som si všimla, že sa ku mne vždy dosť priblíži, keď sa rozprávame a proste ja sa vždy nejak nenápadne vzdialim a on sa zase vždy priblíži naspäť... po sledovaní samej seba v tejto situácii som si všimla, že mi to je niekedy dosť nepríjemné
zalezi od cloveka, je par ludi pri ktorych mi to tak nevadilo uz takmer od zaciatku, ale tych je fakt velmi velmi malo, ale tak vo vseobecnosti si drzim ludi od tela, ked sa ma odrazu nejako dotknu alebo nebodaj objimu z nicoho nic tak instintktivne na nich zhrozene pozriem, ze stacilo by a nepochopim ludi, ktori ked s vami rozpravaju tak maju tvar 5cm od tej vasej vtedy sa len odsuvam ako sa da
Záleží od človeka, keď príde niekto kto je na prvý pohľad srdečný priateľský všetkých objíma tak mi nevadí ani objatie aj ked je to cudzí človek ale sama som skor z tých čo sa držia dalej a nepodavajú ani ruku nie to ešte objimať
a srdečne neznašam dotyky na diskoteke a takých tých chlapcov čo tancujú štylom "vytrtkam ta zozadu aj cez 4 vrstvy", to je asi jediná forma dotyku ktorá sa mi vyslovene hnusí
pre fyzickú osobnú zónu nemám nejaké prísne pravidlá, čo mi ale vadí je narúšanie tej emocionálnej/psychickej, keď sa ti niekto príliš rýchlo dostane pod kožu, napríklad na miestach so silným kolektívnym povedomím
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
osobna zona sa narusa vtedy, ked ja chcem
Pri niektorých ľuďoch si osobnú zónu strážim, jej narušenie mi je nepríjemné, no niektorých ľudí akoby som poznala už veľa rokov a nemám problém ich vyobímať hoci aj keď sa vidíme prvýkrát v živote
ale vo všeobecnosti si nepúšťam ľudí k telu, ani fyzicky ani psychicky.
zn: zákon č. 447/2008 Z. z.
keď mám však zlú náladu, radšej nie.
a beda tomu kto sa pokúsi dotknúť sa mojich vlasov
Cudzi ludia nie nie je mi prijemne ked sa ma dotykaju, alebo ma chcu objat spolužiačky ktore vidim treti raz v zivote
Dokážem objať človeka už pri prvom stretnutí, nieto až pri rozluceni
Ja som človek ktorý dokáže aj pobozkať pri prvom stretnutí... samozrejme nie na ústa ale tak prirodzene na líca. . slušne
Neviem prečo by mi to malo byť nepríjemné, keď Z toho druhého človeka vyžarujú dobre pocity A ja pociťujem sympatie tak prečo nie
pri prvom rozlúčení mi to nevadí,ale pri prvom stretnutí mi to je také nepríjemné,lebo toho človeka veľmi ani nepoznám..v podstate ak som s niekym veľmi dobrá kamoška,tak rada sedím s tým človekom v tesnej blízkosti ani mi nevadí žiaden dotyk smiley: samozrejme odtiaľ potiaľ a rada danú osobu aj objímem,pohladkám..bárčo.
ale zasa s ľuďmi,s ktorými nemám až tak blízky vzťah nemám rada objatia a tak.
mám jedného kamaráta, pri ktorom som si všimla, že sa ku mne vždy dosť priblíži, keď sa rozprávame a proste ja sa vždy nejak nenápadne vzdialim a on sa zase vždy priblíži naspäť... po sledovaní samej seba v tejto situácii som si všimla, že mi to je niekedy dosť nepríjemné
a srdečne neznašam dotyky na diskoteke a takých tých chlapcov čo tancujú štylom "vytrtkam ta zozadu aj cez 4 vrstvy", to je asi jediná forma dotyku ktorá sa mi vyslovene hnusí