podľa toho, o čo ide. ak mi niekto bude tvrdiť, že je správne znečisťovať vodné toky alebo vyhadzovať odpadky do lesa, tak takého človeka budem mať asi dosť problém rešpektovať. ale ak sa jedná o osobné preferencie alebo témy, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď, tak s tým problém nemám.
Treba však rozlišovať medzi názormi (je krajšia červená či modrá farba?) a nepodloženými sračkami od náckov, komáčov, konšpirátorov, sexistov, -fóbov, rusofilov, fanatikov... k takým žiadnu úctu nemám.
Rýchlo strácam nervy ak sa s niekým dostanem do debaty s rozličným názorom.. Neviem sa s tým proste stotožniť, tak to vždy radšej ukončím slovom OK a už sa o tom nechcem ďalej baviť, aby som si náhodou nepokazila vzťah kvôli tomu s tou osobou
myslím že je veľmi škodlivé pre medziľudské vzťahy, a stav sveta všeobecne, ako nesprávne sa používa slovo "rešpektovať".
že ľudia by sa mali navzájom rešpektovať. alebo že by mali rešpektovať iný názor.
lebo ľudia sa tvária (alebo si aj sami o sebe mylne myslia) že čo tým v skutočnosti myslia je "akceptovať", čiže byť schopný bez scén prijať fakt že ten opačný názor existuje. ale potom v praxi sa im do toho pocitovo nevyhnutne pripletie význam rešpektu v tom zmysle pozitívnom, keď niekoho rešpektujem za to že niečo kvalitné dosiahol, že si o ňom vďaka tomu myslím že je dosť super.
ako v tom slovnom zvrate, "zaslúži si môj rešpekt", že proste úctyhodný.
...a tu už sa dostávam k jadru veci.
zámerne odmietam rešpektovať názory a ľudí automaticky.
môžem akceptovať ich názor, a môžem sa k nim správať s normálnou ľudskou slušnosťou.
ale rešpekt je pre mňa VŽDY niečo čo si treba zaslúžiť kvalitou. rešpektujem, keď je mi dokázané že ten rešpekt je zaslúžený.
čiže rešpektujem človeka ak som usúdil že si to zaslúži, za to že je v nejakej oblasti veľmi dobrý, alebo že koná úctyhodne=rešpektuhodne.
a rešpektujem názor, ak je ten názor kvalitný. nemusím s ním nutne súhlasiť, z rôznych dôvodov, ale to neznamená že nie je kvalitný.
čo je kvalitný názor? taký, ktorý dáva zmysel, je dobre podložený a odôvodnený argumentami, a vidím že je dobre premyslený, prípadne mne samotnému dá inšpiráciu na nový pohľad na vec, alebo spôsobí že zapochybujem o tom svojom, alebo že potrebujem celú záležitosť prehodnotiť, kým budem vedieť vôbec povedať či ešte platí to čo som si myslel dovtedy.
to je KVALITNÝ názor, a teda si zaslúži rešpekt=úctu.
a možno nakoniec usúdim, že s daným názorom aj súhlasím.
a potom, áno, ako povedala @Tarassaco , to že niečo rešpektujem absolútne vôbec neznamená že to nemôžem kritizovať, a príliš často sa práve ľudia oháňajú tým že "rešpektuj môj názor" práve vtedy keď chcú povedať "prestaň môj názor kritizovať lebo ma to uráža, alebo preto lebo sa bojím že si ho neviem obhájiť".
a to je hlúpe a škodlivé. žiadny názor nie je svätý, a ani by nemal byť. každý názor je otvorený kritike, a dokonca aj výsmechu a potupe (ak ten čo ho konfrontuje uzná že je to namieste), pretože tak sa práve... heh... oddeľuje zrno od pliev .
lebo kritika je spôsob akým diskutovať/zistiť či je názor kvalitný, prípadne správny.
lebo áno, názory môžu neutrálne - som názoru že modrá je úžasná farba, čo je vyjadrenie mojich preferencií, kritérium správnosti/nesprávnosti sa naň nevzťahuje a nedá aplikovať, alebo môžu byť aj objektívne správne či nesprávne - som názoru že ráno vyjde slnko, objektívne správne; alebo som názoru že keď človeku odrežem hlavu tak mu to neublíži, objektívne nesprávne.
no a teda kritika je nástroj ktorým sa deje diskusia o správnosti/nesprávnosti názoru, a potom výsmech a potupa sú nástroje ktorými sa znižuje ochota ľudí nejakého názoru sa držať, a tie by sa teda mali používať na postupné vyradenie nesprávnych/hlúpych názorov zo spoločnosti.
pretože názory sú dôležité, pretože názory sú to z čoho vychádza rozhodovanie a konanie ľudí, a rozhodovanie a konanie ľudí je to, z čoho vychádza stav sveta a dianie v ňom. čiže pokiaľ má niekto nesprávne názory, tak nie, neškodí len sebe, ale škodí aj celému svojmu okoliu, lebo tieto nesprávne názory vedú k nesprávnemu rozhodovaniu a teda nesprávnemu konaniu (som názoru že gravitácia je len teória, tak postrčím kamaráta z útesu, nech si zalieta).
čiže, rekapitulácia:
1. neexistuje a nemalo by existovať nič a nikto čo si zaslúži rešpekt automaticky
2. veľká a podstatná kategória názorov sú tie, ktoré môžu byť správne alebo nesprávne, v zmysle korešpondujúce s realitou, alebo nekorešpondujúce s realitou (odveci), takže to že niečo "je váš názor" z toho nerobí nedotknuteľnú vec.
3. rešpekt je veci/osobe/názoru daný, keď je demonštrované že si vec/osoba/názor rešpekt zaslúži (a teda áno, dokážem rešpektovať aj opačné názory, keď si to zaslúžia)
4. stále však, aj keď vec/osoba/názor sú rešpektované, nerobí ich to automaticky imúnne voči kritike, a ani by nemalo, čiže všetko je v poriadku.
a týmto sa tiež riadim, čiže dokážem opačný/iný názor rešpektovať, a zároveň ho kritizovať, lebo kritika je nástroj ktorý mi umožňuje ten názor preskúmavať.
---
bohužiaľ však často pôsobím že iný názor rešpektovať nedokážem, pretože svet je preplnený hlúpymi názormi, nekvalitnými, čiže nepodloženými, nepremyslenými, nevyargumentovanými. pretože, ako som už spomenul, ľudia pojmy "rešpekt" a "názor" používajú ako štíty, takže akonáhle niečo zaradia do kategórie "názor", myslia si o tom že to nepotrebuje žiadny podklad, že sa to stáva nenapadnuteľným, hodným rešpektu (resp. zaslúžiace si akceptáciu) už z definície.
a to je vec s ktorou som nikdy nemal trpezlivosť - tvrdohlavou povrchnosťou, či tvrdohlavou hlúposťou. a v posledných rokoch s tým mám menej a menej trpezlivosti, a ochoty to akceptovať, takže stále rýchlejšie a agresívnejšie stratím nervy keď ma niekto pred taký typ "názoru" (ktorý je vlastne v skutočnosti len prázdnym kecom bez hodnoty) postaví.
@kierkegaard ďakujem za založenie tejto diskusie, a že si ma ňou motivoval konečne to takto nejak vcelku sformulovať. po pár úpravách sa mi bude tento textík veľmi hodiť na niekoľko ďalších miest, a možno z neho spravím blog aby som mal odkaz na posielanie idiotom keď sa zas budú najbližšie oháňať tým že "to je môj názor, tak nemáš právo ho kritizovať".
p.s. tú chybu používania slova "rešpektujem" vo význame "akceptujem" bohužiaľ často robím tiež. je totiž dosť ťažké používať nejaké slovo správne, ak ho všetci ostatní permanentne používajú nesprávne. potom nastávajú také smutné prípady že nakoniec rezignujú a nesprávnemu použitiu sa podvolia aj slovníky (viď irónia verzus sarkazmus, napríklad)
rešpektovať áno čím som starší tak tým viac... Hlavne v mojej práci ked idem za robosmi a stazuju sa na nieco tak jednoducho ten svetonazor musim respektovat preglgnuť a zistit len to čo potrebujem
Viem rešpektovať... ale keď ide o otázku ktorú som už v hlave riešil x krát a už ju mám úplne vyriešenú tak si stojím za svojím... ale väčšinou neodsudzujem hneď, radšej ostanem neutrálny a potom sám v tichosti meditujem nad témou a možno k niečomu dôjdem a pri ďalšej diskusií na onú tému mám jasnejšie
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
ale sú aj výnimky, samozrejme
Je to strašne prijebané
Treba však rozlišovať medzi názormi (je krajšia červená či modrá farba?) a nepodloženými sračkami od náckov, komáčov, konšpirátorov, sexistov, -fóbov, rusofilov, fanatikov... k takým žiadnu úctu nemám.
že ľudia by sa mali navzájom rešpektovať. alebo že by mali rešpektovať iný názor.
lebo ľudia sa tvária (alebo si aj sami o sebe mylne myslia) že čo tým v skutočnosti myslia je "akceptovať", čiže byť schopný bez scén prijať fakt že ten opačný názor existuje. ale potom v praxi sa im do toho pocitovo nevyhnutne pripletie význam rešpektu v tom zmysle pozitívnom, keď niekoho rešpektujem za to že niečo kvalitné dosiahol, že si o ňom vďaka tomu myslím že je dosť super.
ako v tom slovnom zvrate, "zaslúži si môj rešpekt", že proste úctyhodný.
...a tu už sa dostávam k jadru veci.
zámerne odmietam rešpektovať názory a ľudí automaticky.
môžem akceptovať ich názor, a môžem sa k nim správať s normálnou ľudskou slušnosťou.
ale rešpekt je pre mňa VŽDY niečo čo si treba zaslúžiť kvalitou. rešpektujem, keď je mi dokázané že ten rešpekt je zaslúžený.
čiže rešpektujem človeka ak som usúdil že si to zaslúži, za to že je v nejakej oblasti veľmi dobrý, alebo že koná úctyhodne=rešpektuhodne.
a rešpektujem názor, ak je ten názor kvalitný. nemusím s ním nutne súhlasiť, z rôznych dôvodov, ale to neznamená že nie je kvalitný.
čo je kvalitný názor? taký, ktorý dáva zmysel, je dobre podložený a odôvodnený argumentami, a vidím že je dobre premyslený, prípadne mne samotnému dá inšpiráciu na nový pohľad na vec, alebo spôsobí že zapochybujem o tom svojom, alebo že potrebujem celú záležitosť prehodnotiť, kým budem vedieť vôbec povedať či ešte platí to čo som si myslel dovtedy.
to je KVALITNÝ názor, a teda si zaslúži rešpekt=úctu.
a možno nakoniec usúdim, že s daným názorom aj súhlasím.
a potom, áno, ako povedala @Tarassaco , to že niečo rešpektujem absolútne vôbec neznamená že to nemôžem kritizovať, a príliš často sa práve ľudia oháňajú tým že "rešpektuj môj názor" práve vtedy keď chcú povedať "prestaň môj názor kritizovať lebo ma to uráža, alebo preto lebo sa bojím že si ho neviem obhájiť".
a to je hlúpe a škodlivé. žiadny názor nie je svätý, a ani by nemal byť. každý názor je otvorený kritike, a dokonca aj výsmechu a potupe (ak ten čo ho konfrontuje uzná že je to namieste), pretože tak sa práve... heh... oddeľuje zrno od pliev .
lebo kritika je spôsob akým diskutovať/zistiť či je názor kvalitný, prípadne správny.
lebo áno, názory môžu neutrálne - som názoru že modrá je úžasná farba, čo je vyjadrenie mojich preferencií, kritérium správnosti/nesprávnosti sa naň nevzťahuje a nedá aplikovať, alebo môžu byť aj objektívne správne či nesprávne - som názoru že ráno vyjde slnko, objektívne správne; alebo som názoru že keď človeku odrežem hlavu tak mu to neublíži, objektívne nesprávne.
no a teda kritika je nástroj ktorým sa deje diskusia o správnosti/nesprávnosti názoru, a potom výsmech a potupa sú nástroje ktorými sa znižuje ochota ľudí nejakého názoru sa držať, a tie by sa teda mali používať na postupné vyradenie nesprávnych/hlúpych názorov zo spoločnosti.
pretože názory sú dôležité, pretože názory sú to z čoho vychádza rozhodovanie a konanie ľudí, a rozhodovanie a konanie ľudí je to, z čoho vychádza stav sveta a dianie v ňom. čiže pokiaľ má niekto nesprávne názory, tak nie, neškodí len sebe, ale škodí aj celému svojmu okoliu, lebo tieto nesprávne názory vedú k nesprávnemu rozhodovaniu a teda nesprávnemu konaniu (som názoru že gravitácia je len teória, tak postrčím kamaráta z útesu, nech si zalieta).
čiže, rekapitulácia:
1. neexistuje a nemalo by existovať nič a nikto čo si zaslúži rešpekt automaticky
2. veľká a podstatná kategória názorov sú tie, ktoré môžu byť správne alebo nesprávne, v zmysle korešpondujúce s realitou, alebo nekorešpondujúce s realitou (odveci), takže to že niečo "je váš názor" z toho nerobí nedotknuteľnú vec.
3. rešpekt je veci/osobe/názoru daný, keď je demonštrované že si vec/osoba/názor rešpekt zaslúži (a teda áno, dokážem rešpektovať aj opačné názory, keď si to zaslúžia)
4. stále však, aj keď vec/osoba/názor sú rešpektované, nerobí ich to automaticky imúnne voči kritike, a ani by nemalo, čiže všetko je v poriadku.
a týmto sa tiež riadim, čiže dokážem opačný/iný názor rešpektovať, a zároveň ho kritizovať, lebo kritika je nástroj ktorý mi umožňuje ten názor preskúmavať.
---
bohužiaľ však často pôsobím že iný názor rešpektovať nedokážem, pretože svet je preplnený hlúpymi názormi, nekvalitnými, čiže nepodloženými, nepremyslenými, nevyargumentovanými. pretože, ako som už spomenul, ľudia pojmy "rešpekt" a "názor" používajú ako štíty, takže akonáhle niečo zaradia do kategórie "názor", myslia si o tom že to nepotrebuje žiadny podklad, že sa to stáva nenapadnuteľným, hodným rešpektu (resp. zaslúžiace si akceptáciu) už z definície.
a to je vec s ktorou som nikdy nemal trpezlivosť - tvrdohlavou povrchnosťou, či tvrdohlavou hlúposťou. a v posledných rokoch s tým mám menej a menej trpezlivosti, a ochoty to akceptovať, takže stále rýchlejšie a agresívnejšie stratím nervy keď ma niekto pred taký typ "názoru" (ktorý je vlastne v skutočnosti len prázdnym kecom bez hodnoty) postaví.
druhý názor ma nezaujíma.