A ti co ste momentalne sami, pocitovali ste nieco take v minulosti pri niekom, ze ostali by ste s nim napriek akejkolvek takejto nepriazni osudu? Alebo si to neviete tak celkom predstavit a pochybujete o sebe? Budte uprimni!
Z mojich 2 predoslych vztahov mi prave pri jednom tato otazka napadla a bolo to jedoznacne ano a k tomu druhemu sa takto retrospektivne vyjadrit s istotou vlastne neviem.
asi ano, ale vyzadoval by som istu volnost. jednoducho su veci, ktore partneri robia spolu a ktore sa robit nedaju, ked je jeden na vozicku (nie, vy uchylaci, nemyslim len sex). vzdat sa tychto veci "len" preto, ze moj partner ich uz nikdy nebude schopny, je hlupost. samozrejme, v opacnom garde by som bol chopny akceptovat postoj, ktory teraz propagujem. pochopitelne, na to, aby nieco taketo mohlo fungovat, treba mat perfektny vztah a partneri si musia bezvyhradne doverovat, inak by to veru neslo.
a vies, ze ani neviem? dneska mi nejde rozmyslat, mam opicu a hrozny abstak (ako ma napadlo, ze idem prestat fajcit? (ako ma napadlo, ze zacnem fajcit??).
je to veľmi rozporuplna otazka..ale odpoveď je ano, ak by som mal priateľku a veľmi ju miloval, bolo by to aj v zdravi aj v chorobe..to je predsa to isté akoby ochorela, a jej choroba by jej vytvárala nevýhodu k normálnemu zivotu...to akože keď niekoho milujem a stane sa mu niečo zlé tak ho opustim len aby som si ulavil? no povrchný človek asi hej
Tak prvým kritériom by bolo, ako veľmi je ten vzťah vážny. Ak sme manželia, tak samozrejme s ním ostanem, je to môj muž. Ak spolu iba chodíme, rozhodnem sa na základe ďalších faktorov. Napr. ako si spolu rozumieme (nebudem zbytočne s niekym, s kým si očividne povahovo nesedíme. V takom prípade by som sa rozišla aj so zdravým chlapom, nie len paralyzovaným). V prípade, že si rozumieme, tiež musím zistiť, akú budúcnosť môže náš vzťah mať (ak sa on neplánuje zaväzovať, ale ja áno, neviem prečo by sme mali spolu zostávať, to nemá zmysel.) A podobne.
Nie, urcite nie.
Zostali by sme kamarati a urcite by tam bola podpora, ale nasiel by som si niekoho ineho.
Samozrejme rovnake kriteria by platili aj na mna.
No samozrejme že ano. Bolo by to hardcore... ale určite ano. Akože pokaziť sa to môže stále, pokial to nieje dlhy vztah... ak by sme si rozumeli tak určite ano.
A akoze...pochybujem o sebe ale myslim ze by som citila silnu moralnu povinnost s nim zostat a starat sa o neho. Ale akoze...fakt si nie som ista, hlavne, keby mi to malo byt casovo narocne. Ak by sa o seba zvladal starat sam, len by bol, proste, na vozicku, tak myslim ze urcite ano.
Bez najmensieho zavahania by som s nim ostala a bola mu oporou a pomahala mu. Ved je to moj chlap,to je laska mojho zivota jejdanenky, ved kto iny,ako ja by mu mal byt prave v takrj chvili oporou? Je to mne najblizsi clovek a ja jeho. A ano,paci sa mi fyzicky,ale paci sa mi na nom aj vsetko ostatne,ktore nevidno na pohlad-jeho postoje,jeho dusa,jeho nazory a som do neho totalne zalubena aj po tych takmer 5 rokoch co sme spolu a je to jeden z mala ludi,ktorym naozaj verim a ktory ma lubi,taku aka fakt som a vie o mojich najhorsich,aj najlepsich chvilach a stale,aj napriek zlemu, si mysli,ze som naj zena. Takeho chlapca nechat? Ee.Sme spolu dost na to,aby som ani len nerozmyslala nad tym,ze toto by bol dovod na na rozchod. Kludne by som sa o neho cely zivot starala. A rada. Ako bolo by mi to aj hrozne luto a bola by som smutna velakrat,ze napr nemozme ist spolu behat,alebo ze nemoze hrat airosoft a tak a kvoli nemu hlavne,ze by bol smutny,ale nasli by sme ine ektivity!!
@lenuli no mne to pride dost normalne,ked sa dvaja lubia! Proste az mi teplo ostalo,jak som sa rozohnila ach proste si fakt neviem ani len predstavit,ze ak by sa nieco take nedajboze stalo,ze by som mu proste takemu znicenemu a zranenemu zlomila srdce a prave kvoli takej veci a v takej chvili,kedy by ma potreboval najviac. Akoze nikde netvrdim,ze by to bolo lahke a urcite by nebolo,ale sak kazdy kto lubi ma chape. A aj ruku do ohna dam za to,ze ak by to bolo opacne,tak by ma neopustil. Este by ma na rukach nosil.
@31 presne tak, sama by som to lepšie nenapísala
hanbila by som sa za seba ako pes, keby mi niečo iné čo i len napadlo.. a koho to napadne nemôže hovoriť o láske podľa mňa.
v posteli by bola ako drevo... Vazne neviem si predstavit vztah vobec s vozickarkou. Ak by sa daco stalo frajerke, chcel by som s nou ostat. Ale ludom, co sa daci stane, neostane rovnaka psychika poznam sa, ze pod tlakom robim hluposti. Jednoduche povedat ano, ale ja volim nie. To by musela stat za to, aby som si vybral postihnutu. @lenuli
pockaj to ten kto hovori ze nie by akoze seriozne vazne povedal svojmu frajerovi/frajerke po nejakej nehode, total v pici na lozku niekde v nemocnici ze hej sorry, nevies chodit uz si mi zbytocny? what the fuck?
boze moj, len keby mi nieco podobne napadlo vobec asi by som sa nenavidela do konca zivota, psycho fakt..
(akoze oki ja teoreticky viem pochopit to, ze niekto ma priatela, nieco taketo sa stane.. a nasledkom tych udalosti sa zmeni aj jeho psychika a spravanie a to tak vyrazne, ze to proste celkovo ovplyvni jeho osobnost.. a jednoducho casom, fakt casom mozu ti ludia prist na to ze sa prilis zmenili na to aby spolu mohli fungovat, viem si predstavit ze ten zdravy clovek mozno dava roky veskeru energiu do toho choreho, aby mu bol oporou a pomohol mu, a ten clovek na vozicku je tak zatrpknuty a zanevrety na vsetko, ze zdravemu jednoducho dojdu sily a chut na to zit s nim. ano toto vsetko chapem a rozumiem tomu.
ale vediet DOPREDU, bez toho aby som tusila aky to bude mat na nas vztah dopad, ze s tym clovekom nebudem? wtf??? ved to nema nic spolocne s laskou toto.. si myslim..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
40 komentov
Z mojich 2 predoslych vztahov mi prave pri jednom tato otazka napadla a bolo to jedoznacne ano a k tomu druhemu sa takto retrospektivne vyjadrit s istotou vlastne neviem.
Zostali by sme kamarati a urcite by tam bola podpora, ale nasiel by som si niekoho ineho.
Samozrejme rovnake kriteria by platili aj na mna.
A akoze...pochybujem o sebe ale myslim ze by som citila silnu moralnu povinnost s nim zostat a starat sa o neho. Ale akoze...fakt si nie som ista, hlavne, keby mi to malo byt casovo narocne. Ak by sa o seba zvladal starat sam, len by bol, proste, na vozicku, tak myslim ze urcite ano.
hanbila by som sa za seba ako pes, keby mi niečo iné čo i len napadlo.. a koho to napadne nemôže hovoriť o láske podľa mňa.
boze moj, len keby mi nieco podobne napadlo vobec asi by som sa nenavidela do konca zivota, psycho fakt..
(akoze oki ja teoreticky viem pochopit to, ze niekto ma priatela, nieco taketo sa stane.. a nasledkom tych udalosti sa zmeni aj jeho psychika a spravanie a to tak vyrazne, ze to proste celkovo ovplyvni jeho osobnost.. a jednoducho casom, fakt casom mozu ti ludia prist na to ze sa prilis zmenili na to aby spolu mohli fungovat, viem si predstavit ze ten zdravy clovek mozno dava roky veskeru energiu do toho choreho, aby mu bol oporou a pomohol mu, a ten clovek na vozicku je tak zatrpknuty a zanevrety na vsetko, ze zdravemu jednoducho dojdu sily a chut na to zit s nim. ano toto vsetko chapem a rozumiem tomu.
ale vediet DOPREDU, bez toho aby som tusila aky to bude mat na nas vztah dopad, ze s tym clovekom nebudem? wtf??? ved to nema nic spolocne s laskou toto.. si myslim..
Ja sa ani o psíka postarať neviem, nieto ešte..