Ste typ človeka, ktorý strieda priateľstvá/kamarátstva na základe toho, kde sa práve nachádza, čo robí a každý rok trebars má nových“známych“ s ktorými si je najbližší, alebo vediete dlhoročné/celoživotné priateľstvá , ktoré pretrvávajú, aj keď už nie ste trebars na rovnakej škole/kolegovia atď. Dá sa povedať, že sa v rámci možností stále bavíte s ľuďmi, s ktorými ste si boli najbližší pred 3+ rokmi ,alebo vlastne už skoro s nikým? Adaptujete sa na nové prostredie (v zmysle nových vzťahov) rýchlo, alebo stále majú pre vás tie staré väčšiu hodnotu a nechcete o ne pre nové prostredie prísť? Vezme vás to veľmi ,keď stratíte dlhoročného priateľa, alebo na ňho o pár mesiacov ani nepomyslíte? Akú dôležitú úlohu majú pre vás vaši priatelia vo vašom živote?
mam dlhorocnych priatelov, na kt. nedam dopustit
mam aj znamych/kamosov, ktorych som nadobudla za posledny rok/posledne mesiace
ludia prichadzaju odchadzaju, beriem to ako prirodzeny proces, nikoho nenutim sa stretavat so mnou a cim dalej,tym sa snazim viac sustredit prave na ludi, ktori sa mi ozvu aj sami od seba a nemusim ich ja "nahanat". to si cenim
viem si celkom rychlo najst znamych podla mna a to v roznych kruhoch
vacsinou sa nestihnem naviazat na ludi, cize ma az tak nemrzi ich odchod, ale minuly rok som prisla o moju dlhorocnu kamosku (15 rokov sme sa priatelili) a to ma uplne dostalo (z coho som sama prekvapena). doteraz sa mi minimalne raz za mesiac s nou sniva, nechapem co sa stalo a mam potrebu sa k tomu vracat, ale zas nechcem zo seba robit debila a pisat jej,ked ocividne teda ona v pohode pokracuje vo svojom zivote bezo mna. len to boli, ale chce to len cas asi.
mam najbližšiu osobu v živote už pomaly 10 rokov...potom kamaráti s ktorými trávim najviac času tak s nimi sa poznám od základnej,strednej a výšky..čiže minimálne 8 rokov dlhé kamarátstva..a ľudia čo sa na nejaký čas mihnu v mojom živote a nestihneme si medzi sebou vybudovať hlbší vzťah, tých považujem len za známych..nestihne sa medzi nami vybudovať dôvera..v tomto som taká stará škola že kamarátstva a priateľstva vznikajú a naberajú na kvalite dlhým časom, rokmi a skúsenosťami
Je veľký rozdiel medzi priateľským vzťahom a iba kamarátskym
Priateľstvo pre mna znamená veľmi veľa , patri tam človek s ktorým si veľmi rozumiem a hlavne ktorému dôverujem
Zvyčajne sa takéto vzťahy vytvoria až po nejakom čase , po spolocnocnych zážitkoch a “podržali” v ťažkých časom
Kamarátskym vzťahom sa nebránim, len voči ním viac skeptická ... ono to zvyčajne chodí tak že “ kamarátka sem kamarátka tam “ a po čase môže byt aj len známa ktorá niekedy zabudne pozdraviť
Moje najdlhšie priateľstvo ktoré trvá až doteraz (niečo okolo 9-10r)
Ľudia odo mňa odchádzajú, takže nikdy nemávam veľmi dlhé vzťahy, ale ako tutok Obsess napísala, tak to mám približne aj ja. No ja nemávam kamarátov, skôr budujem priateľstvá, no a keďže aj o tie sa treba starať a niekdy sa to nepodarí, tak ich nemám veľa. Som toho názoru, že človeka by sme mali nechať ísť svojou cestou ak už kamarátstvo, či priateľstvo nedáva nič jednému z dvojice. každý človek nám niečo dá a beriem si od každého len to dobré
Mam uplne uzasne kamaratky ♡ spoznali sme sa na osemrocnom gympli, takze sa pozname uzzz 12? rokov, mame spolocne tetovanie, casto sa stretavame, lubime sa, aj ked sme kazda uplne ina a uplne inde. Boze, strasne som vdacna, ze ich mam.
Aj z byvalej skoly mam jednu uzasnu kamaratku, s ktorou nam zial moc nevychadza sa stretavat, ale vzdy to bude moj najoblubenejsi clovek na svete.
Este mam jedneho kamarata uz dost rokov. A teraz mi nova skola priniesla do zivota novu dievcinu, ktoru uplne zboznujem.
Inak ludia v mojom zivote skor prichadzaju a odchadzaju, resp. skor odchadzaju. Ale ked spoznam niekoho vynimocneho, snazim sa, aby v mojom zivote zostal. Ale takisto pri niektorych ludoch, ktori mi zvykli byt blizki a uz nie su, si poviem, ze som velmi rada, ze uz su minulost a ze sa nase vesmiry nestretavaju.
A uz sa neviem tak rychlo adaptovat resp. skoro vobec to nedavam. A keby niekto z vyssie spomenutych ludi zrazu z mojho zivota zmizol, zanechalo by to vo mne obrovsku dieru.
Nemyslím si, že mám veľké množstvo blízkych ľudí, ale ich kvalita rozhodne vyvažuje kvantitu
Sú ľudia, ktorí sú tu už v podstate od detstva a hoci nás trocha vzdialil čas a vzdialenosť a dospelosť, vždy ich rada stretnem a viem sa porozprávať tak, ako kedysi.
Postupne prišli a odišli nejakí ľudia, občas sa zdržali len krátko, ale to nemení nič na tom, že som rada za ten čas, kedy sme boli v kontakte, lebo boli obdobia, kedy som potrebovala kamarátky, s ktorými si vyventilujem stres pri nákupoch. Veľa vecí sa zmenilo, vrátane priorít, ale tie časy boli super.
A doteraz viem, že mám pri sebe ľudí, čo sa na mňa nevykašlú, keď to potrebujem, nezanevrú na mňa, aj keď nie vždy mám najlepšiu chvíľku a nie som proste tak dobrá kamarátka, ako by si zaslúžili a vôbec som sa práve nedojala z toho, že mám vlastne v tomto strašné šťastie v živote
Nechce sa mi to citat moc ale ja a kamaratstva to je hroza lebo kazdeho odradim tym kto som a to chapem ... ale jedneho kamarata mam takeho ze skoro cely zivot len je uz odstahovany tak je to uz len take ze raz za rok sa vidime a jednu kamaratku co castejsie ale to je take no ani neviem ake
Aj aj.
Sú ľudia, ktorí v mojom živote ostávajú navždy a zostávame v kontakte a sú tu aj ľudia, s ktorými som síce strávila fajn časy, ale nejako sa mi zo života vytratili a ideme si každý svoje.
moji najblizsi traja-styria kamarati su zo strednej a proste ti su (viac) ako rodina: hocikedy sa ku mne nastahuj a darujem ti oblicku a cokolvek
cize s nimi urcite planujem udrziavat priatelstva uz nafurt, ked 10 rokov drzia
a mam aj take nestalejsie, napriklad na VS som sa asi s nikym ozaj blizko neskamaratila, okrem mojho draheho, a som v kontakte s nasimi spolocnymi kamaratmi cez neho, ale inak by som sa s nimi asi uz nestykala bohuzial
lebo na VS som mala veeeeela issues, ktore som si nechavala pre seba, a potom mam ludi, ktori mi nie su uplne blizki, lebo o mne malo vedia, lebo som im nic o sebe nepovedala.. no a tak dookola
a som zvedava na to, co bude, az odidem z peace v maji, ci budem mat nadalej tie pracovne priatelstva
to je mi velmi luto uz vopred, lebo sa obavam, ze nie
Stale by som chcel buddyho. cely zivot ale nedari sa .mam sirokospektralny zaber asi alebo som proste dick.Takze dlhorocne funguje aj kratkodobe ale vzdy je to niekto len na urcite veci .naj obdobie bolo early 20 ked som mal niekoho koho som nemusel nahanat .teraz tam zatial nie je nik podobny -je to skoda ale problem bude niekde u mna.
Mám dlhodobých kamarátov, s jedným sa bavím už 14 rokov, z druhou 7 a dalšou 5. S tým, že samozrejme utváram aj nové kamarátstvá, o ktorých verím, že pretrvajú roky.
v podstate sa moj zoznam blizkych priatelov zmenil len velmi malo za poslednych niekolko rokov. je tam frajer, styria ludia co uz sme kamarati 7+ rokov a pribudol novy clovek - spolubyvajuca z vysky.
nemam vela kamaratov/priatelov, tito mi stacia. su super. s niektorymi sa vidam castejsie, s niektorymi malo.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
mam aj znamych/kamosov, ktorych som nadobudla za posledny rok/posledne mesiace
ludia prichadzaju odchadzaju, beriem to ako prirodzeny proces, nikoho nenutim sa stretavat so mnou a cim dalej,tym sa snazim viac sustredit prave na ludi, ktori sa mi ozvu aj sami od seba a nemusim ich ja "nahanat". to si cenim
viem si celkom rychlo najst znamych podla mna a to v roznych kruhoch
vacsinou sa nestihnem naviazat na ludi, cize ma az tak nemrzi ich odchod, ale minuly rok som prisla o moju dlhorocnu kamosku (15 rokov sme sa priatelili) a to ma uplne dostalo (z coho som sama prekvapena). doteraz sa mi minimalne raz za mesiac s nou sniva, nechapem co sa stalo a mam potrebu sa k tomu vracat, ale zas nechcem zo seba robit debila a pisat jej,ked ocividne teda ona v pohode pokracuje vo svojom zivote bezo mna. len to boli, ale chce to len cas asi.
Priateľstvo pre mna znamená veľmi veľa , patri tam človek s ktorým si veľmi rozumiem a hlavne ktorému dôverujem
Zvyčajne sa takéto vzťahy vytvoria až po nejakom čase , po spolocnocnych zážitkoch a “podržali” v ťažkých časom
Kamarátskym vzťahom sa nebránim, len voči ním viac skeptická ... ono to zvyčajne chodí tak že “ kamarátka sem kamarátka tam “ a po čase môže byt aj len známa ktorá niekedy zabudne pozdraviť
Moje najdlhšie priateľstvo ktoré trvá až doteraz (niečo okolo 9-10r)
Aj z byvalej skoly mam jednu uzasnu kamaratku, s ktorou nam zial moc nevychadza sa stretavat, ale vzdy to bude moj najoblubenejsi clovek na svete.
Este mam jedneho kamarata uz dost rokov. A teraz mi nova skola priniesla do zivota novu dievcinu, ktoru uplne zboznujem.
Inak ludia v mojom zivote skor prichadzaju a odchadzaju, resp. skor odchadzaju. Ale ked spoznam niekoho vynimocneho, snazim sa, aby v mojom zivote zostal. Ale takisto pri niektorych ludoch, ktori mi zvykli byt blizki a uz nie su, si poviem, ze som velmi rada, ze uz su minulost a ze sa nase vesmiry nestretavaju.
Sú ľudia, ktorí sú tu už v podstate od detstva a hoci nás trocha vzdialil čas a vzdialenosť a dospelosť, vždy ich rada stretnem a viem sa porozprávať tak, ako kedysi.
Postupne prišli a odišli nejakí ľudia, občas sa zdržali len krátko, ale to nemení nič na tom, že som rada za ten čas, kedy sme boli v kontakte, lebo boli obdobia, kedy som potrebovala kamarátky, s ktorými si vyventilujem stres pri nákupoch. Veľa vecí sa zmenilo, vrátane priorít, ale tie časy boli super.
A doteraz viem, že mám pri sebe ľudí, čo sa na mňa nevykašlú, keď to potrebujem, nezanevrú na mňa, aj keď nie vždy mám najlepšiu chvíľku a nie som proste tak dobrá kamarátka, ako by si zaslúžili a vôbec som sa práve nedojala z toho, že mám vlastne v tomto strašné šťastie v živote
Sú ľudia, ktorí v mojom živote ostávajú navždy a zostávame v kontakte a sú tu aj ľudia, s ktorými som síce strávila fajn časy, ale nejako sa mi zo života vytratili a ideme si každý svoje.
cize s nimi urcite planujem udrziavat priatelstva uz nafurt, ked 10 rokov drzia
a mam aj take nestalejsie, napriklad na VS som sa asi s nikym ozaj blizko neskamaratila, okrem mojho draheho, a som v kontakte s nasimi spolocnymi kamaratmi cez neho, ale inak by som sa s nimi asi uz nestykala bohuzial
lebo na VS som mala veeeeela issues, ktore som si nechavala pre seba, a potom mam ludi, ktori mi nie su uplne blizki, lebo o mne malo vedia, lebo som im nic o sebe nepovedala.. no a tak dookola
a som zvedava na to, co bude, az odidem z peace v maji, ci budem mat nadalej tie pracovne priatelstva
to je mi velmi luto uz vopred, lebo sa obavam, ze nie
nemam vela kamaratov/priatelov, tito mi stacia. su super. s niektorymi sa vidam castejsie, s niektorymi malo.