Láska, harmónia, to ako jeden druhého napĺňa, spoločne trávený čas, brutálny sex so všetkým, Príjemné momenty spoločn , objatia, dotyky, bozky, a mnoho je toho
Proste všetko príjemné čo k tomu patrí
To mi pripomína, že momentálne vo vzťahu nemám absolútne nič z toho tak aj keď to znie kruto sú momenty kedy treba vymeniť starú za novú
Tak neviem definovať fungujúci vzťah, zamilovanosť a podobne, takźe opíšem proste to najkrajšie z môjho, pretože aj to tak väčšina spraví v domnení, že sa hovorí práve o tom ich vzťahu.
Najkrajšie je, že mám tak blízko myseľ iného. Vlastne čo blízko, naše mysle sa v mnohom prekrývajú a bolo fajn, že to začalo už pred vzťahom.
Je to ako stávať sa jedným s niečím s čím sa jedným človek vedome chce stať. A nie je to vôbec vždy tak intelektuálne ako to znie, a už vôbec tak harmonické.
Je v tom všetko od rehotania sa na niečom čomu rozumieme len mi dvaja, až po vzájomný hnev za maličkosť, nad ktorou by sa iné páry hádam ani nepozastavili.
Je proste fajn mať inú myseľ tak blízko seba, osamote mať ku komu prehovárať vo svojej hlave a mať niečo tak jedinečne na dosah, čo bez lásky nejde nikdy mať ani len na dohľad. Učiť sa z myšlienok iného, bez toho aby povedal čo i len slovo a chvíľami vedieť na čo ten druhý myslí len z toho ako sa na vás pozrie...
no najkrajšie na tom je, že to funguje proste dôvera, že môžem tej osobe plne veriť , spolahnúť sa aj na niekoho iného okrem seba že viem že tak ako ja milujem ju tak aj ona miluje mňa... a taak dalej...
@2
+ spoločné prebúdzanie, istota ktorú v tej osobe máš
kedysi sa mi páčili na vzťahoch začiatky, keď bolo všetko nesmelé a objavovali sme niečo nové. Ale postupom času zisťujem, že asi to najkrajšie je po istom dlhom čase kedy sme spolu a klape nám to vo všetkom, smejeme sa spolu stále, vieme čo cche ten druhý povedať a tak.. ale plne suhlasim s @2 až na posledný odsek, vymieňať nechcem
neviem....nikdy som nemal normalny vztah, ale viac ma sere, ze skor su ludia vo "vztahoch" ako @2 hoci nefunguje, akoby boli so mnou, kde by to fungovalo, lebo kazda mi vravi, ze aky som super chlap na vztah, lenze ziadna ma nechce na vztah..radsej beru nejakeho alkaca, kokota alebo futbalistu od vedla, a je jedno, ze ma IQ 80 a nasilnicku povahu
@rocafella neadresoval som konkretne teba, ale tu situaciu, ktoru si tam opisal vo vseobecnosti naco to s nou vlastne tahas? miluje ta? a preco je ona este s tebou?
@newcomer Ako ona je dobrá baba len sú tam veci čo mi chýbajú čo som opísal a chcel by som zažívať.
Lebo jej priorita je práca. Od rána 9:00 do 21:00 je v práci,
nič spolu už nepodnikáme len tomu sa venuje. Keď má voľno tak si sťažuje ako ju bolia nohy a pod.
Inak je fajn dobrosrdečná, starostlivá občas bezcitná
A sexi je
Len je to v takom štádiu, že mi povie kľudne si mám nájsť druhú na iné aktivity čo tiež neviem či je výhra
Lebo sa ma nechce vzdať lebo vie že vo vzťahu som fajn ak ten vzťah za to stojí
najkrajšie je proste mať niekoho s kým sa nikdy nenudíš, lebo každá spoločná chvíla je užasny zažitok. a vlastne je jedno, či spolu leziete na strechu, alebo len tak sedíte v parku na tráve s knižkou... lebo ste spolu a to stačí.
@9
mat pri sebe niekoho,kto ma lubi, chape,rozumie,podporuje,nikdy to so mnou nevzda,ten,ktory videl vsetky moje odvratene tvare a videl moje pady a aj tak ma povazuje za najlepsie dievca,mozem mu povedat vsetko,pozna mna,moje reakcie,ale aj tak sa spolu nenudime.
Je jedno,ci len lezime na posteli a zereme pizzu,alebo sa prechadzame, alebo vyletujeme...vsetko jre s nim krasne a jeden velky zazitok.
Tiez niekto o koho sa mozem opriet,komu verim,komu sa mozrem zdoverit s kazdou malickostou a viem,ze ho to zaujima a tiez to,ze viem ze by mi nikdy zamerne neurobil nic zle.
To , že keď sa ráno zobúdzate s pocitom , že na vás už niekto myslí. Alebo najlepšie pri ňom. Keď poznáte dôverne jeho vôňu . Chápete sa a podporujete navzájom.
Všetko je vtedy krásne.Aspoň mne vtedy príde svet ružovejší a krajší.
odpočinok od samoty a osamelosti.
odpočinok od pocitu že život je "ja sám proti všetkým a všetkému".
eufória z toho že na mne niekomu záleží dosť na to aby sa to prejavilo v praxi.
eufória z toho že má niekto aspoň snahu ma spoznať a pochopiť.
eufória z toho že si zasa na nejakú chvíľu pamätám že aký je to vlastne pocit mať sex vo dvojici, a nie sólo
ten pocit že nehrozí že eneria a čas čo danému človeku venujem budú... zbytočné plýtvanie.
(samozrejme ten pocit sa mýli/môže mýliť, ale aj tak je krásne keď existuje)
to že mám logický a reálny dôvod vnímať okolitý svet. to že sa vtedy cítim jeho súčasťou, lebo obvykle partnerku vnímam ako svoje prepojenie s ním.
to, že mám vtedy omnoho menší nedostatok fyzického a mentálneho kontaktu s ľuďmi než obvykle, chvíľami ho priam necítim vôbec, a občas mávam dokonca pocity dostatku.
to že mám niekoho s kým si môžem(e) spraviť vlastnú bublinku krásneho sveta - je jej nanič? príde za mnou, pritúli sa, spravíme si pohodu, odpočinie si v nej a vyrazí s novými silami riešiť tie veci z ktorých jej je/bolo nanič.
je mi nanič? prídem za ňou, pritúlim sa, spravíme si pohodu, odpočiniem si v nej, a vyrazím s novými silami riešiť tie veci z ktorých mi je/bolo nanič.
ten pocit, že existuje niekto, komu sa môžem (aspoň teoreticky) ozvať takmer hocikedy a ozve sa naspäť.
ten pocit že je mi dovolené snažiť sa spoznať osobu, ktorú ľúbim a obdivujem, tak do hĺbky ako len dokážem.
ten pocit keď sa mi niekto zrazu relatívne často ozýva sám od seba lebo chce pokecať.
vo všeobecnosti ten pocit že na mne niekomu reálne záleží. lebo som schopný sa tak cítiť... len veľmi zriedka, aj keď to asi sčasti bude nejaký môj psychický problém. a vo vzťahu... sa tak cítim obvykle takmer vždy a celý čas čo sme spolu (v zmysle fyzicky pri sebe), alebo sa rozprávame.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
Proste všetko príjemné čo k tomu patrí
To mi pripomína, že momentálne vo vzťahu nemám absolútne nič z toho tak aj keď to znie kruto sú momenty kedy treba vymeniť starú za novú
Najkrajšie je, že mám tak blízko myseľ iného. Vlastne čo blízko, naše mysle sa v mnohom prekrývajú a bolo fajn, že to začalo už pred vzťahom.
Je to ako stávať sa jedným s niečím s čím sa jedným človek vedome chce stať. A nie je to vôbec vždy tak intelektuálne ako to znie, a už vôbec tak harmonické.
Je v tom všetko od rehotania sa na niečom čomu rozumieme len mi dvaja, až po vzájomný hnev za maličkosť, nad ktorou by sa iné páry hádam ani nepozastavili.
Je proste fajn mať inú myseľ tak blízko seba, osamote mať ku komu prehovárať vo svojej hlave a mať niečo tak jedinečne na dosah, čo bez lásky nejde nikdy mať ani len na dohľad. Učiť sa z myšlienok iného, bez toho aby povedal čo i len slovo a chvíľami vedieť na čo ten druhý myslí len z toho ako sa na vás pozrie...
+ spoločné prebúdzanie, istota ktorú v tej osobe máš
kedysi sa mi páčili na vzťahoch začiatky, keď bolo všetko nesmelé a objavovali sme niečo nové. Ale postupom času zisťujem, že asi to najkrajšie je po istom dlhom čase kedy sme spolu a klape nám to vo všetkom, smejeme sa spolu stále, vieme čo cche ten druhý povedať a tak.. ale plne suhlasim s @2 až na posledný odsek, vymieňať nechcem
Lebo tak to vyznelo
Lebo jej priorita je práca. Od rána 9:00 do 21:00 je v práci,
nič spolu už nepodnikáme len tomu sa venuje. Keď má voľno tak si sťažuje ako ju bolia nohy a pod.
Inak je fajn dobrosrdečná, starostlivá občas bezcitná
A sexi je
Len je to v takom štádiu, že mi povie kľudne si mám nájsť druhú na iné aktivity čo tiež neviem či je výhra
Lebo sa ma nechce vzdať lebo vie že vo vzťahu som fajn ak ten vzťah za to stojí
mat pri sebe niekoho,kto ma lubi, chape,rozumie,podporuje,nikdy to so mnou nevzda,ten,ktory videl vsetky moje odvratene tvare a videl moje pady a aj tak ma povazuje za najlepsie dievca,mozem mu povedat vsetko,pozna mna,moje reakcie,ale aj tak sa spolu nenudime.
Je jedno,ci len lezime na posteli a zereme pizzu,alebo sa prechadzame, alebo vyletujeme...vsetko jre s nim krasne a jeden velky zazitok.
Tiez niekto o koho sa mozem opriet,komu verim,komu sa mozrem zdoverit s kazdou malickostou a viem,ze ho to zaujima a tiez to,ze viem ze by mi nikdy zamerne neurobil nic zle.
Všetko je vtedy krásne.Aspoň mne vtedy príde svet ružovejší a krajší.
Ach.
odpočinok od pocitu že život je "ja sám proti všetkým a všetkému".
eufória z toho že na mne niekomu záleží dosť na to aby sa to prejavilo v praxi.
eufória z toho že má niekto aspoň snahu ma spoznať a pochopiť.
eufória z toho že si zasa na nejakú chvíľu pamätám že aký je to vlastne pocit mať sex vo dvojici, a nie sólo
ten pocit že nehrozí že eneria a čas čo danému človeku venujem budú... zbytočné plýtvanie.
(samozrejme ten pocit sa mýli/môže mýliť, ale aj tak je krásne keď existuje)
to že mám logický a reálny dôvod vnímať okolitý svet. to že sa vtedy cítim jeho súčasťou, lebo obvykle partnerku vnímam ako svoje prepojenie s ním.
to, že mám vtedy omnoho menší nedostatok fyzického a mentálneho kontaktu s ľuďmi než obvykle, chvíľami ho priam necítim vôbec, a občas mávam dokonca pocity dostatku.
to že mám niekoho s kým si môžem(e) spraviť vlastnú bublinku krásneho sveta - je jej nanič? príde za mnou, pritúli sa, spravíme si pohodu, odpočinie si v nej a vyrazí s novými silami riešiť tie veci z ktorých jej je/bolo nanič.
je mi nanič? prídem za ňou, pritúlim sa, spravíme si pohodu, odpočiniem si v nej, a vyrazím s novými silami riešiť tie veci z ktorých mi je/bolo nanič.
ten pocit, že existuje niekto, komu sa môžem (aspoň teoreticky) ozvať takmer hocikedy a ozve sa naspäť.
ten pocit že je mi dovolené snažiť sa spoznať osobu, ktorú ľúbim a obdivujem, tak do hĺbky ako len dokážem.
ten pocit keď sa mi niekto zrazu relatívne často ozýva sám od seba lebo chce pokecať.
vo všeobecnosti ten pocit že na mne niekomu reálne záleží. lebo som schopný sa tak cítiť... len veľmi zriedka, aj keď to asi sčasti bude nejaký môj psychický problém. a vo vzťahu... sa tak cítim obvykle takmer vždy a celý čas čo sme spolu (v zmysle fyzicky pri sebe), alebo sa rozprávame.