Za ako dlhý čas sa dokážete do niekoho zaľúbiť? Myslíte si, že tomu pomôže viac času keď po polroku stále nič necítite? Či to už vidíte ako beznádejne?
je to individuálne .. ja by som svoje zaľúbenie nazval už procesom lásky, čiže to čo by tomu predchádzalo by bolo len aké si ,,zadívanie sa,, do ženy čo by znamenalo len že ma priťahuje a páči sa mi ... a časom, spoznávaním a prehlbovaním vzťahu medzi nami by som sa buď do nej zaľúbil alebo nie ... mohlo by to trvať pár mesiacov, možno aj rokov (čo sa mi reálne aj stalo) ale tak tu je dôležitá kompatibilita, porozumenie atď, to všetko vždy urýchluje a jednoducho je to ,, cit ,, čiže ten prichádza prirodzene, nie nútene a umelo
pokial spravne rozumiem vete : ,, Myslíte si, že tomu pomôže viac času keď po polroku stále nič necítite? ,, znamená že sa asi jedná už formu vzťahu kde sa vlastne človek snaží niečo cítiť umelo akoby, nechápem tieto formy vzťahu absolutne ...nechapem prečo ľudia spolu chodia keď a ak k sebe nič necítia .. predpokladam totiž že nútene nebude chcieť len tak niekto pol roka sa tlačiť v otázke či niečo cíti alebo nie
aj hneď ...ako fakt, ja sa strašne rýchlo zaľubujem...ale tak..skôr sa len namotám a je to také to pobláznenie..no ak to pretrváva a nemávam zmiešané neisté pocity, tak som naozaj zaľúbená.
tak ako melancholik zhrnul. Malo by to prist co najskor, ak ste spolu castejsie. Vytvorite si sudrznost a pokial ta laska nefunguje, tak neviem co riesis. Minimalne ona ta ma rada, ked ty o nej pochybujes, inak mi pride nezmyselny vas vztah a vobec pytat sa na toto.
@myschka lebo zalubenie ako take je cisto pudova reakcia, ktoru nedokazes vedome ovplyvnit. sme geneticky nastaveni na to, aby sme sa tuzili rozmnozit s prvym, kto nam sadne. a na to ti ozaj netreba vela casu. ale je velky rozdiel medzi zalubenim sa a vztahom. kym jedno je pudove, na druhe sa treba pozerat viac pragmaticky, co si ale ludia velmi casto neuvedomuju. ved presne kvoli tomu vidis rozchadzat sa x parov v kazdom veku, ktore zrazu zistuju, ze ich partner v skutocnosti ani omylom nieje osoba, s ktorou by chceli zit. proste sa zalubili a dali sa dokopy. no zabudli na to, ze zalubenie je samo o sebe len velmi mizerny, hoci nevyhnutny aspekt vztahu.
ja sa napriklad viem zalubit extremne rychlo. aj ked viem, ze sa zalubit nechcem, ze to bude napicu, ze z toho v ziadnom paralelnom vesmire vztah nebude a ze v duchu kricim "nieze sa zas zalubis, ty hlupy kokot!". ale darmo. aj tak sa zalubim. a potom som smutny a musim s tym zit. cele zle, cert nech berie takuto povahu. a najhorsie na tom je, ze nemozem ani len povedat, ze za to moze ta blba krava, lebo je to moja vina, nakolko som sa nemal zalubit
Neviem ci sa da na temu zalubenia povedat nieco rozumnejsie ako to ze je to chemicka reakcia a velmi subjektivna. Pre každého tá reakcia znamená niečo iné... Niektorí ľudia ani nevedia že sú zaľúbení a iný možno ani nedokážu byť. Je to ako chrípka. Niekto ju nevníma a iného položí. Ale to podstatné je už v tej prvej vete.
Veď priateľstvo by ste mali budovať celý život. A keď sa zaľúbite tak bude aj partnerstvo...
Hlavne toto nestavajte na tom pocite zaľúbenosti, lebo ten odíde tak rýchlo ako príde... pocitiy, city sú prchavé, ale rozhodnutia môžu byť celoživotné.
@hsjklaop ved neubera, tym som chcel povedat ze je to zlozity proces a velmi odlisny u kazdeho, lebo do toho vstupuje milion faktorov a aj ked sa daju nejake veci zovseobecniit, je to velmi tazke zadefinovat co kto kedy ako citi
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
23 komentov
pokial spravne rozumiem vete : ,, Myslíte si, že tomu pomôže viac času keď po polroku stále nič necítite? ,, znamená že sa asi jedná už formu vzťahu kde sa vlastne človek snaží niečo cítiť umelo akoby, nechápem tieto formy vzťahu absolutne ...nechapem prečo ľudia spolu chodia keď a ak k sebe nič necítia .. predpokladam totiž že nútene nebude chcieť len tak niekto pol roka sa tlačiť v otázke či niečo cíti alebo nie
buď hneď, alebo potom už vôbec asi.
stalo sa mi to raz, aj to nechtiac, a aj to po dlhom dlhom case co som dotycneho poznala
nerozumiem ako sa niekto vie zamilovat len tak, uplne bezhlavo do niekoho koho sotva pozna
ja sa napriklad viem zalubit extremne rychlo. aj ked viem, ze sa zalubit nechcem, ze to bude napicu, ze z toho v ziadnom paralelnom vesmire vztah nebude a ze v duchu kricim "nieze sa zas zalubis, ty hlupy kokot!". ale darmo. aj tak sa zalubim. a potom som smutny a musim s tym zit. cele zle, cert nech berie takuto povahu. a najhorsie na tom je, ze nemozem ani len povedat, ze za to moze ta blba krava, lebo je to moja vina, nakolko som sa nemal zalubit
Hlavne toto nestavajte na tom pocite zaľúbenosti, lebo ten odíde tak rýchlo ako príde... pocitiy, city sú prchavé, ale rozhodnutia môžu byť celoživotné.
To ke zriedkave, vacsinou to byva presne naopak, zalubis sa, svadba, vsetko, a zrazu nic.