Už celý týždeň premýšľam nad názvom jednej veľmi zaujímavej choroby. Prečo zaujímavej, pretože jej symptómy mám aj ja.. teda v slabej miere, ale myslím že mám.
-Každý deň v tom istom čase robím rovnaké veci ( ako som na to prišla?? - každé
k tomu druhemu symptomu.. to je u mna uplne bezne, sedim u doktorky a na stene je strasne vela malickych kachliciek 3x3cm.. a ja ich vsetky musim spocitat cize napriklad 287x93, pekne z hlavy
to iste plati pre okna, svetla na stope u nas v kine, .. atd
Neviem ako sa to volá, ale také príznaky mám aj ja až na to ukladanie vankúša, lebo akú ráno posteľ nechám, do takej sa večer vrátim. Ale keď si ju náhodou dám do normálneho stavu, tak stále to je rovnako.. ale ja v tom nevidím nejaký problém...
To prvé sa mi nestáva - každé ráno vstávam v inom čase a každý deň mám iný plán
A to druhé občas zvyknem... dokonca občas len tak bezdôvodne keď idem po prechode stúpam len na biele pruhy, prípadne po námestí so štvorcovými dlaždicami sa pohybujem výlučne akoby som bola strelec na šachovnici
Našťastie takéto "úchylky" ma neprepadajú často, keďže zvyčajne už cez mesto len prebehnem a nestíham pritom vnímať okolie
lol to jhe jhaka sranda...hehe jha ja zasa ked pisem sms tak si stale ratam pismenka napr ked cem napisat c.. tak ze 1,2,3..a taq lol.. mno a jha robim kazde ranoto iste ked dem do skoly rno na wc umyt zuby, ptm upracem postel...lol.a takzeto..t jhe podla mna len sila zvyku
tvoja choroba sa vola každodenný stereotyp a u niekoho prevlada cely život. tak sa tomu bráň, lebo raz sa bud z toho zblázniš alebo rovno umrieš od nudy.
To druhe (počítanie blbostí) svedčí o tvojej bezstarostnosti, v horšom prípade o absencii nutnosti zamýšľať sa nad niečím dôležitejším. lebo ja ked niekde dlho sedim, tak premýšľam bud o problémoch, ktoré ma trápia alebo o povinnostiach, ktoré musím vybaviť, alebo spomínam na niečo pekné, v najbezstarostnejších prípadoch vymýšlam scenár k filmu, poviedku alebo len tak vnútorne duševne filozofujem.
To druhé je úplne normálne, robí to asi každý, aj ja, hlavne vtedy, ak nemám čo robiť, napríklad v čakárni u lekára, tak počítam všetko možné.
A to prvé, možno to už robíš automaticky, skús to raz urobiť naschvál inak a ak ti to nebude nejako prekážať, že si to urobila inak, tak je to v pohode
Ja obcas chytim taku haluz, ze ked kracam po chodniku, tak sa snazim naslapovat tak aby som nestupil na taku tu medzeru na asfalte ( miesto kde sa vlastne rozdeluje chodnik medzi domami ) pripadne taku tu neforemnost, co vyzera ako kopcek
Tiez som si myslel, ze som uleteny, ale ako to citam tak vsetci mame svoje 'poruchy' a 'uchylky' takze som opat o nieco kludnejsi
vola sa to obsedantno-kompulzívna porucha, ale predpokladam, ze ty budes mat len nejaku lahku formu, s ktorou sa da normalne zit...ja to tiez mam, napriklad musim nieco aj viac krat skontrolovat, ale nie preto, ze by som bol opatrny, ale preto, lebo mam take nutkave pocity...a podobne...ale tiez len taku velmi lahku formu, takze z toho si tazku hlavu nerob...som cital o ludoch, co mali tuto chorobu v tazkom stadiu a to je uz o niecom inom, s tym je problem normalne zit...
ja, ked idem do skoly, vyhybam sa spadnutym listom zo stromov apretoze je teraz jesen, vyzeram, ako keby som nad nimi tancovala . potom sa uhybam kaluziam, kazdemu kamienku a vetvicke...proste vsetkemu. ale myslim si, ze to je koli mojim sprostym topankam, ktore maju taku cudnu podrazku, ze sa v nej usadi vsetko.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
to iste plati pre okna, svetla na stope u nas v kine, .. atd
takto si aspoň cibríme pamäť a nebudeme zabúdať.
A to druhé občas zvyknem... dokonca občas len tak bezdôvodne keď idem po prechode stúpam len na biele pruhy, prípadne po námestí so štvorcovými dlaždicami sa pohybujem výlučne akoby som bola strelec na šachovnici
Našťastie takéto "úchylky" ma neprepadajú často, keďže zvyčajne už cez mesto len prebehnem a nestíham pritom vnímať okolie
inač to s tou klavesnicou sa aj mne stáva.. a s tými bielymi pruhmy na prechode tiež..
To druhe (počítanie blbostí) svedčí o tvojej bezstarostnosti, v horšom prípade o absencii nutnosti zamýšľať sa nad niečím dôležitejším. lebo ja ked niekde dlho sedim, tak premýšľam bud o problémoch, ktoré ma trápia alebo o povinnostiach, ktoré musím vybaviť, alebo spomínam na niečo pekné, v najbezstarostnejších prípadoch vymýšlam scenár k filmu, poviedku alebo len tak vnútorne duševne filozofujem.
ale nepocitam si nic len tak v hlave sak to je matika
A to prvé, možno to už robíš automaticky, skús to raz urobiť naschvál inak a ak ti to nebude nejako prekážať, že si to urobila inak, tak je to v pohode
Tiez som si myslel, ze som uleteny, ale ako to citam tak vsetci mame svoje 'poruchy' a 'uchylky' takze som opat o nieco kludnejsi
» www.zdravie.sk/sz/content/143-...