Mali ste niekedy obdobie v živote, kedy ste boliúplne sami?, myslím nie len bez partnera, ale aj bez priatelov. Teda že ste okrem rodiny nemali nikoho s kým by ste sa porozprávali, vybehli von. Ako ste sa z toho dostali? Alebo ste takto spokojní?
Takto extrémne nie... ale môžem mať rodinu, mať 100000 známych, ale stále je tam tá samota bez partnerky ktorá má dosť veľký dopad na psychiku ... čo už no.. myslím že keby som teraz úplne zostal sám bez rodiny a bez priateľov tak by to až tak veľký rozdiel nebol
hmm mtak uplne nie, ale viem ze prvy semester na vs som bola dost osamotena v novom meste... tak som vela zurovala s jednou kamaratkou, skajpovala s novymi ludmi tu z birdzu a tak
Heh... mam asi 2 skutočnych priateľov... a páru kamarátov, na ktorých si dávam pozor... mám rodinu a vzťah nemám dlho a ani my nechýba... psychický som v pohode...
Ja som sa začal takto izolovať pred rokmi, bude to asi 8 rokov už možno. Za tie roky som sa skoro s nikým nerozprával, skoro vôbec som nechodil von, nikomu som nič nehovoril, všetko som si nechával pre seba. Samozrejme, že to bolo pre niečo, nie, že som si len tak z ničoho nič zmyslel, že sa začnem sociálne izolovať.
Aaaaa neodporúčam to tak nechávať, ak to tak máš a nie dlho, tak sa to snaž zmeniť.
V podstate áno. Posledné roky na základnej boli dosť osamelé, ale skôr bez rodiny a ľudí všeobecne (asi okrem jednej osoby, s ktorou som bola schopná sa rozprávať). Úplne uzavretá, izolovaná, dobrovoľne uväznená v izbe.
Myslím, že som rozhodne nebola spokojná.
Momentálne je to kus lepšie, aj keď to nie je úplne ideálne .. nikdy zo mňa nebude veľmi spoločenský tvor. Napriek tomu si však myslím, že nie je najlepšie úplne sa odrezať od sveta..
V podstate som sám celý život z tohto pohľadu. Dobre v detstve som mal kamarátov, potom na ZŠ som to nevnímal nijak, až na druhom stupni sme boli kamaráti chalani. Na polroka v 9. došlo k hádke a koncu všetkého. Teda som bol uplne sám každý deň. Na strednej to bolo to isté, neskôr sa to zlepšilo a bolo fajn. Na vysokej, čo ja viem, nie sú tam takí retardovaní ľudia skôr exoti. Je to fajn, aj keď spolužiakov nemôžem považovať za nejakých dobrých kamarátov, lebo vždy to bolo tak, že škola skončila, konktakt sa neudržiaval. Ale inak je to fajn. Neviem skôr by som povedal, že sú to známi, alebo ľudia s ktorými sa stretávam, alebo som sa stretával vrámci mojich záujmov a záľub, čiže keď sa stretneme, tak sa poznáme, ale neudržiavame kontakt, pokiaľ nemáme nejaký spoločný zámer. - Takže aby som odpovedal na otázku- Áno, prakticky väčšinu času.
Ja som niekedy býval príliš veľký extrovert, nebál som sa spoznávať s inými ľuďmi a aj keď som nebol nijak extra populárny, udržiaval som si pomerne veľa priateľstiev a vzťahov, užíval si života a bolo všetko jak má byť. Zlom bohužiaľ prišiel v polovici druhého stupňa na základnej škole, kedy som začal byť príliš hanblivý niekomu sa zveriť, niečo povedať alebo upútať pozornosť a ak som na niečo myslel, väčšinou na tú najhoršiu možnosť. Niektorí kamaráti mi síce vydržali, no už som s nimi nevychádzal tak ako kedysi: Uzavrel som sa do seba, bál som sa niečo nahlas povedať a tak to je v podstate doteraz. Mám paru (možno tri-štyri) kamarátov, pri ktorých som vo vlastnej koži a som za to veľmi rád. Nové priateľstvá si zatiaľ nevytváram, aj keď by som sa chcel znovu vrátiť do tých čias - skôr si udržiavam tie staré, niektoré púta sa žiaľ už rozpustili.
Mám k tomu všetkému neutrálny postoj:
Na jednu stranu môžem byť rezervovaný pre seba, byť sám a v pokoji, nikto by ma nerušil a žil by som viac-menej pohodlnejší život a mal by som kľud.
No na druhú, v spoločnosti "normálnych" ľudí niekomu môžem pripomínať čudáka, tichého muža ktorý sa s nikým nebaví a vzťahy a priateľstvá nemusím ovládať dobre.
wau nečakal som toľko vyjadrení zaujimave, vďaka ľudia.. som totiž po vzťahu a v podobnej situácii, vramci toho vzťahu som nejakú inú socializaciu odsuval nabok a teraz som vlastne ostal sám .. a ono nieje ľahké len tak sa zoznámiť s novými ľuďmi a otvoriť sa im, nanajvýš ak ste introvert a ste v novom meste kôli skole.
vlastne uz dlho mam take obdobie ak neratam ze som parkrat za rok s niekym niekde bol co samozrejme ratam ale tak celkovo sa da povedat ze tak zijem uz dlho a je to zle no co uz
Vzdy som mal okolo seba kamosov, ale tesne po tom ako sa so mnou rozisla posledna byvala tak som chodil sam na pivo z nejakeho dovodu. Ale moc mi to nevadilo, ja aj tak nemam rad ludi.
Fuu hej ked som zacala chodit na skolu do ineho mesta a dost mi trvalo si tak niekoho najst cca pol roka asi a az na to ze som bola obcas smutna to bolo fajn lebo som mala cas na vela veci na ktore teraz nemam takze teraz obcas snivam o takom zivote pretoze som robila to co chcem, mala som cas na vsetky svoje konicky, cas spat, a bolo celkom fajn, aj ked chybala dovernejsia interakcia s niekym blizkym z coho som mala obcas depky
Myslím si vždy má človek v živote niekoho na koho sa môže obrátiť aj keď si myslí že nie.
_______________________________________________
Moto: Pokiaľ chceš niečo dosiahnuť musíš tvrdo pracovať. Som profesionál na grafické práce napr. www.ocity.net a fitnes stravu. Pokiaľ potrebuje niekto pomôcť napíšte.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
(Ďakujem všetkým ktorý mi s tým pomáhajú)
Aaaaa neodporúčam to tak nechávať, ak to tak máš a nie dlho, tak sa to snaž zmeniť.
Myslím, že som rozhodne nebola spokojná.
Momentálne je to kus lepšie, aj keď to nie je úplne ideálne .. nikdy zo mňa nebude veľmi spoločenský tvor. Napriek tomu si však myslím, že nie je najlepšie úplne sa odrezať od sveta..
Mám k tomu všetkému neutrálny postoj:
Na jednu stranu môžem byť rezervovaný pre seba, byť sám a v pokoji, nikto by ma nerušil a žil by som viac-menej pohodlnejší život a mal by som kľud.
No na druhú, v spoločnosti "normálnych" ľudí niekomu môžem pripomínať čudáka, tichého muža ktorý sa s nikým nebaví a vzťahy a priateľstvá nemusím ovládať dobre.
Momentálne prevláda u mňa skôr tá samota, teda ak nerátam profesijnú sféru, kde je socialisingu až až.
_______________________________________________
Moto: Pokiaľ chceš niečo dosiahnuť musíš tvrdo pracovať. Som profesionál na grafické práce napr. www.ocity.net a fitnes stravu. Pokiaľ potrebuje niekto pomôcť napíšte.