áno ja som sa napr. veľmi zmenila, stala som sa vážnejšou a viac mi začalo na niektorých veciach záležať, asi to bolo tým, že som bola rok mimo domova a rýchlo som dospela, som aj opatrnejšia ako predtým a neviem..a mám na kopu vecí iný pohľad..bude toho viac..
zmenil a veľmi... proste prišlo do mňa taká divná chvíľa, keď už som sa takmer ani nedokázal na seba pozrieť a až nakoniec som si uvedomil, že to chce zmenu...
zmenil som všetko negatívne, čo sa na mne vôbec dalo nájsť (a ešte stále mením...ono to proste nejde tak rýchlo taká výrazná zmena), zmenil som celkovo myslenie, pohľad na svet, začal som myslieť pozitívnym smerom vo všetkom, začal som si viac veriť... a som teraz strašne rád keď sa pozriem naspäť o pár rokov, že som sa odhodlal a nabral dostatok síl, aby som túto zmenu nejako zvládol... a podarilo sa, jednoznačne neľutujem
hej hej, totálne som sa zmenila z introverta na extroverta. a bol to následok toho, že som sa začala viac uberať svojou vlastnou cestou a nie tou, ktorú mi diktovali
neviem, nejako to nevnímam...a asi ani moje okolie, keďže to nikdy nedalo najavo
ale čo som si všimla, odkedy som "vo vzťahu", som viac nad vecou, respektíve sa ma niektoré veci nedotknú tak, ako sa dotkli kedysi...a to postrehli aj členovia domácnosti...
Veľmi... kedysi som bola zasnená, citlivá, žila vo svojom svete, všetci ma mali radi, nemala som žiadneho nepriateľa...
Dnes som obyčajná bezcitná, bezcharakterná sviňa, stojaca si za svojim názorom a neublíži mi nikto a nič- s výnimkou môjho syna, to je jediný človek za ktorým si stáť budem, má tú čarovnú moc mi aj ublížiť a milujem ho
z extrovertnej na introvertnú...vtedy som bojovala a odvrávala a potom som si uvedomila že nie je prečo, aj tak sa nič nezmení...a stala som sa nehoráznou citlivkou, ktorú urazia aj urážky 10 ročných detí na internete...kvôli rodinným problémom
kedysi som bola veľmi citlivý introvert, ktorého dokázalo rozhodiť veľmi veľa vecí.... bála som sa sklamania v ľuďoch, nanešťastie som
" odtláčala" od seba aj tých, ktorí ma mali radi, nedokázala som im úplne veriť..
dnes som síce tiež introvertnejšia povaha,ale naučila som sa, že pokiaľ nevzstúpim zo svojho vlastného tieňa, nebudem šťastná,... snažím opäť pritiahnuť do svojho života tých správnych ľudí, milujem spoznávanie nových ľudí, cestovanie, objavila som akúsi kreatívnu a dobrodružnú časť svojho JA...
Nie, len ludia okolo mna casom prisli na to, ze za mojou tichou povahou sa neskryva inteligencia a dobrota, ale prave naopak. Nektori to este nezistili a ja este obcas mam snahu nahovarat si, ze maju pravdu, lenze zistujem, ze sa musim zmierit, ze vbec nie som ani z casti ideal.
naucil som sa neprejavovat svoje pocity .. lebo nikoho nikdy nezauimali okrem rodiny tiez sa casto vracam do detskych cias a predovsetkym ma zmenili desiaky sklamani v ludoch, uz neverim prakticky nikomu
kedysi som bol plny hnevu, strachu a nenavisti a neznasal som vsetkych ludi, ktori boli odlisni odomna... dnes som tolerantny voci vsetkym, ktori su tolerantni voci mne.. a co ma k tomu viedlo? netusim, proste som si uvedomil, ze nemam pravo starat sa do inych, hlavne ak sa oni nestaraju do mna a nijako mi neublizuju.. toto je zmena, za ktoru som naozaj rad...
áno. som zodpovednejšia, ale zároveň aj cynickejšia a už mi trochu uchádzajú tie detské bezstarostnosti. niektoré veci si až príliš beriem a serie ma to.
zmenila a dosť, každý mi to vraví kedysi som bola taká sivá myška, ani vonku som nechodila, ani v triede som sa nejako veľmi nemala s kým baviť, radšej som si doma čítala... a teraz som iná, nerada som sama doma, radšej niekde vonku s kamarátmi, som spoločenskejšia a tak proste, viem sa viac zabávať mám pocit
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
54 komentov
rôzne sklamania...
a aj materstvo...
..a viedla ma k tomu miestna zakomplexovaná pubertálna stoka -.-
a vlastne vtedy som sa registrovala aj na birdz, to asi nebude nahoda.
som trochu vážnejšia, a už nie taká ľahkomyslená.
zmenil som všetko negatívne, čo sa na mne vôbec dalo nájsť (a ešte stále mením...ono to proste nejde tak rýchlo taká výrazná zmena), zmenil som celkovo myslenie, pohľad na svet, začal som myslieť pozitívnym smerom vo všetkom, začal som si viac veriť... a som teraz strašne rád keď sa pozriem naspäť o pár rokov, že som sa odhodlal a nabral dostatok síl, aby som túto zmenu nejako zvládol... a podarilo sa, jednoznačne neľutujem
A tiež som začala viac uvažovať o problémoch, som viac neštastna, ustráchaná a opatrná...neviem kedy som si naposledy rozbila koleno a chýba mi to
a budem dosť trápnučká ale zmenil ma vzťah.
bola som až moc veľká divočina.
ale čo som si všimla, odkedy som "vo vzťahu", som viac nad vecou, respektíve sa ma niektoré veci nedotknú tak, ako sa dotkli kedysi...a to postrehli aj členovia domácnosti...
sklamanie.
@crashhp áno
Dnes som obyčajná bezcitná, bezcharakterná sviňa, stojaca si za svojim názorom a neublíži mi nikto a nič- s výnimkou môjho syna, to je jediný človek za ktorým si stáť budem, má tú čarovnú moc mi aj ublížiť a milujem ho
A prečo? Lebo.
už môžeš mať sex až po prvom dieťati, na to nezabudni
skúsim, uvidím
mnoho veci/ludi.
...hm
kedysi som bola veľmi citlivý introvert, ktorého dokázalo rozhodiť veľmi veľa vecí.... bála som sa sklamania v ľuďoch, nanešťastie som
" odtláčala" od seba aj tých, ktorí ma mali radi, nedokázala som im úplne veriť..
dnes som síce tiež introvertnejšia povaha,ale naučila som sa, že pokiaľ nevzstúpim zo svojho vlastného tieňa, nebudem šťastná,... snažím opäť pritiahnuť do svojho života tých správnych ľudí, milujem spoznávanie nových ľudí, cestovanie, objavila som akúsi kreatívnu a dobrodružnú časť svojho JA...
som apatickejšia a odpornejšia. chýba mi dieťa vo mne.
ľudia, okolnosti, alzheimer.
a som omnoho otvorenejšia ľuďom než som bývala.
skor som sa niekedy bala byt sama sebou, tak som sa skryvala za ine spravanie