odrezaná od sveta plačeš v kúte
lebo už nemáš koho chytiť za ruku
a tak chodíš len v tieni smútku
Už neveríš, že rany osudu
ťa vôbec niekam posunú
stratila si svoje šťastie
strácaš vieru v časy lepšie
Pomaly už ani nevieš o dni
keď ti z očí nepadali slzy
život sa zrútil ako dom z karát
a ty prestávaš chápať
Prečo musíš trpieť práve ty
keď celý svet je tak veľký
a prečo to tak bolí
keď sú ľudia sami
Keď je všetko zlé
cítiš sa mizerne
chcela by si ujsť preč
no zdá sa nemáš kde
Ale pochop, nemôžeš si
užívať radosti života
pokým v tvojom srdci
bude vládnuť prázdnota
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fleur1301
20. 1.januára 2011 08:53
Tak TÁTO má fakt silu! Možno preto, že sa viem stotožniť...
Napíš svoj komentár