keď duša ostala prázdna, odišli ľudia z nej.
V zrkadle každý deň stretaš tu istú smutnú tvar,
šťastie si v jej očiach videl, keď si ho iným hral.
Poznáš tu grimasu - úsmev jak z obrázku,
za ňou plač ukrytý neveriac na lásku.
Neveríš na svetlo, na veci krásne,
na to, čo kedysi bolo ti jasne.
Dnes znova cítiš to, čo ťa tak desí ,
že ťa nik nemá rad, že na nič nie si.
No pozri na ľudí, čo žijú v šťasti,
aj oni stali na kraji priepasti,
aj oni mysleli, že majú smolu,
ale sa rozhodli neskočiť dolu.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
anin
16. 12.decembra 2007 15:50
pekna basnicka..presne to vystihuje to slovo- prazdnota...ako keby si opisovala moje pocity..
Napíš svoj komentár