Polopriesvité plajúce postavy sa mihali na lúke pod lesom, točili sa v kruhoch, v bláznivých víroch a ich predlhé vlasy sa podobali letiacim pavučinám babieho leta, záblesky a opäť potemneli, vyšľahli krvavým plameňom a prešli do modrej horských vodopádov, potom sa sfarbili priezračnou mladou zeleňou a tá sa pri ďalšiej otáčke čarovného kruhu zmenila na žltú farbu zrenia.V spoločnom opojení hľadelo dievča na dúhový tanec rusaliek, zatúžila pripojiť sa knemu, točiť sa a točiť až k závrati a rozplynúť sa vo večnosti...

Ukážka z rozprávkového príbehu presne vystihuje tvorivý aspekt magickeého tanca. Podľa ľudovej predstavy ochranné bytosti lesov, lúk a vôd obnovujú plodnosť prírody tancom spojeným s slapovými silami mesačného splnu či žiarom poludňajšieho slnka. V ich stopách ostávajú kruhy húb, kruhy v obilí atráve, kruhy vo vode (víry) , kruhy vo vzduchu (veterné víry) , kruhy stromov, kruhy s kamňou. Bosorky tancovali na križovatkách a vrcholoch kopcou okolo kúzelného kotla, kde varia burky a krupobitia. Nad počiarom tancujú za hmlystých nocí mámivé svetialka. Aj tiem zomrelých vraj v záhrobí neustále tancujú. A kto v lese prekročí bludný koreň, ten stále chodí v kruhu, pokial nepadne vyčerpaním...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár