Som FARBA!
Stelesnená. Kopírujúca telo aj dušu. Žiarim.
Hádam to bude slnko, konštatujem naoko sucho. Pritom svietim. CHA! SVIETIM! Som vodivá a zmysluplná. Smerujem. Teším, spôsobujem radosť. Schválne, kto je viac?!
Som potrebná, preto svietim. A či: Som potrebná, lebo svietim? Alebo sa dá žiť z viacerých dôvodov? V hlave mi rastie strom, na ktorom sú zavesené žiarovky. Aj v lete. Stále svietia, pokiaľ nenastane skrat. Alebo útlm, to vtedy, keď žiarovky dohorievajú. Presadila som strom z cintorína duší do postmoderného raja, kde sny opíjame brutalitou a divotvornou metaforikou.
Ale teraz tíško pradiem na na horúcej hrudi istoty. Tak pšššt, nech sa neprebudím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár