Malé krstňa mi pri listovaní v encyklopédii zvierat položilo záludnú otázku. „Kiko, kolik zvířat jsi už videla ty?“ „A jaké bys chtěla být?“ Musela som sa pousmiať. Večer mi chytila ruku, pritisla si ju k sebe, a pošepkala mi, že zvířata jsou báječné.
Oblečená v ružovom pyžame, podišla pred spaním ku mne a vycerila na mňa zuby, aby som súhlasným prikývnutím odobrila jej svieži dych čerstvo umytých zubov. S ustaraným výrazom v očiach mi potom položila najdôležitejšiu otázku na svete: „Kiko, miluješ?“
***
II.
Lúčenia-
Hľadania štvrtých rozmerov v duši druhých.
*
III.
Korytá drevorezby
Preliate vlásočnice času
Mŕtvolný chlad
dotyk paže
a výraz zmierenia
.Prekvapivo nestudíš.
Strach pred otvorením vlastných rán
zosilnený v každom rohu
kam kadidlo dosiahlo
svojimi chápadlami
Rozpažený časopriestor nastavil budík
Posledný chválospev je snaživý
v túžbe zabudnúť na svoju konečnosť
drzo sa derie vpred.
Mala si krásnu rakvu, starká.
***
IV.
Tvoje slová odfukuje vietor. Odkedy sa poznáme, nikdy si nekričal dostatočne hlasno, a možno práve preto je čas k tebe milosrdný. Kolízia svetov vyvolala intenzitu chcenia saturovanú odlišnými podstatami. Slabosť je dávno vyškrtnutá zo zoznamu. Vieš to. Krok k mostu vnútorného prijatia samého seba nie je cez zrkadlá druhých. To svoje som rozbila. Režeš sa črepinami a hľadáš únikový východ. Zahoď to zrkadlo a urob prvý krok. Zarátajú sa lipidové spojenia a uzemnenie stane sa cestou naplnenia.
*
V.
Potreba siahať po neznáme preráža uhlopriečky, v kolízii s nutnosťou načahovať ruky za zmrznutou jabloňou v žiare mrazivého slnka. Odtrhneš jablko, zahryzneš, z úst zaveje trpkosladká príchuť osudovosti. Potreba ustálenia príbehmi, nutkanie ukotviť démonov iných. Navíjam sa na harmoniku, špendlím osnovy smerovania na nástenky mozgomiešnych blán, tkám výplne obrazov.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
jest moc
spojenci sú všade.
@lawey ---> II.