NIECO PRE CHORYCH LUDKOV AKO JA :)

Tak jop .... na naliehanie viacerych ludi som si povedala ze napisem zasa nieco.... a vlastne vzhladom na top ze skoro SETCI OSTATNI !! tak zleniveli ze uz toho vela nepisu ... prinasam vam nieco VSKUTKU na "ZAMYSLENIE".
Jasna paka ze nieje fer sem citovat clanky a veci inych ale tuto vec sa VAZNE OPLATI! precitat .... a ak to pochopite ( pre mna za mna aj 10. krat precitania) chvala vam lidi ...

... ja len ze som niektore vety musela si musela opakovane citat ja pokazeny gramofon abysom nit nestratila

tak tot je ma tresnicka na dort:
ÚVAHY NAD TÝM AKO MYSLÍ AUTISTA

Už dlho som rozmýšľala nad tým, ako najlepšie vysvetliť, ako myslí autista (lebo sa ma to v okolí mamičky často pýtajú, niektoré to už aj chcú vysvetliť svojim deťom, aby Matejovi zbytočne neubližovali) a ako to má komplikované v našom svete neurotypických.
Skúste si sami predstaviť, že by ste mohli z úst vypustiť len vety, ktoré si viete predstaviť vo forme obrazu, resp. filmu. Skúšala som to, je to veľmi ťažké a vyčerpávajúce (aspoň pre neurotypického jedinca). Preto som niekedy tak strašne unavená, až sa mi nechce, ak vidím a počujem, že Maťko zle používa nejaké slovo, alebo sa nejako nevhodne zachová. Najprv si musím predstaviť obraz a potom ho logicky popisovať alebo vypracovať si v hlave algoritmus správneho postupu konania. Tak asi postupuje aj autista, nakoľko on musí ako počítač pri každej sociálnej situácii prebehnúť všetky naučené alternatívy a napasovať reakciu na to, kam sa to najlepšie hodí (na základe jeho asociácie). A to je ešte asi šťastie, ak tú snahu má a nevzdá to. Čím viac ho naučím, tým viac alternatív bude musieť zvážiť. A to ešte nepočítam s faktorom sklamania v prípadoch, že zdanlivo tá istá situácia priradením zodpovedajúcej reakcie nemusela byť uspokojivo riešená (nevhodná asociácia), nakoľko neautisti sa nechovajú podľa vzorca. My neautisti všetky takého situácie riešime intuitívne. Väčšina našeho rečového prejavu by automaticky vypadla (ako napríklad celý tento text úvah, alebo vety typu: "Ako sa máš?", "Čo ti je?"). A presne v tej situácii je autista. Ostatné "neobrazové slová" sa učí až oveľa neskôr formou definícií cez slová "obrazové", respektíve cez iné už predtým zadefinované slová. Logicky vzaté každý pojem, ktorý priraďujeme k tomu ktorému predmetu (obraz), je vlastne akási superkrátka definícia. Taký jeden bod na priamke.
Neautistické intuitívne jednanie je vlastne akási spojitá lineárna funkcia. V každej špeciálnej situácii bleskurýchle (intuitívne) zhodnotíme bez rozmýšľania všetky početné faktory a automaticky prichádza optimálna reakcia. Na nekonečno možných situácií je k dispozícii nekonečno možných reakcií. Ku každému X sa dá na krivke priradiť zodpovedajúce Y. Autistu učíme postupne reagovať na tú ktorú situáciu. Vzniká diskrétna, schodovitá funkcia. Prvý bod krivky je ten najťažší, ktorý bol u nás asi v zmysle: "Nehuč a rozprávaj.". Čím viac možných situácií s ním prejdeme, tým viacej schodíkov funkcia má, a tým sa viac približuje intuitívnemu konaniu, i keď za cenu obrovského plytvania potenciálu autistu a s vysokým rizikom zlyhania (krik, "kváziagresivita") z dôvodu "prepálenia" z únavy z "normálneho". Načo by mu však ten potenciál bol, ak by ho nevedel uplatniť? V prípade sebaprekračujúcej snahy rodiča takéhoto dieťaťa je možné dosiahnuť, že obrovské množstvo bodov začne pripomínať krivku, a teda chovanie dieťaťa môže pripomínať dieťa neurotypické, len občas zle vychované. U autistu to je paradoxne niečo ako výchovný úspech. Zdôrazňujem navonok pripomínať, nakoľko za tým bola, je a vždy bude úplne odlišná cesta, iný spôsob myslenia.
Pre dieťa ako Matej je oveľa jednoduchšie a menej únavné naučiť sa čokoľvek konečné z knihy (chémia, fyzika, štvortaktný motor, mapy, hrady a jaskyne Slovenska aj s ich mapami), ako naučiť sa nekonečné množstvo sociálnych situácií, výrazov tváre, pocitov, ktoré nadôvažok nie sú prehľadne popísané a zoradené v obrázkovej encyklopédii. Toto je pre neho asi tak náročné, ako obsah prírodovedných predmetov pre dieťa menej intelektovo zdatné.


ÚVAHY INŠPIROVANÉ POZOROVANÍM

Myslenie intuitívne a asociatívne je logike minimálne celkom dobrou alternatívnou. Vzájomne sa dopĺňajú, nakoľko nevedomá intuícia sa môže často dostať mnohonásobne ďalej, ako je vedomá logika vôbec schopná. Dovolím si tvrdiť, že intuícia v poznaní môže často fungovať ako skratka umožňujúca prejsť "vzdialenosť", na ktorú by logika potrebovala mnohonásobne dlhší čas. Postup na prvý pohľad logický nás môže priviesť k nesprávnemu záveru, alebo nás nikam neprivedie, lebo ako nástroj nepostačuje (viď filozoficko-logické "keď klamár povie neklamem"). Intuícia vidí, logika definuje a dokazuje. Intuitícia môže logiku predbehnúť práve preto, že vidí, aj keď často nevie vysvetliť "prečo". Ak niečo vidím, nepotrebujem dôkaz, že to je. Hádam okrem hlbšej filozofie pojmov. Ak aj niečo vidím, nepovažujem za potrebné vysvetliť to ostatným. Toto je pravidelne vidno na Matejovom verbálnom prejave. Často začne rozprávať akoby bez zmyslu. On pritom z "videného" hovorí len to podľa neho podstatné. To znamená v absolútnej väčšine bez uvedenia toho, čo ho napadlo. Dôkaz existencie javu, či veci potrebujem, ak ho (či ju) "nevidím". Je to obvykle z dôvodu nepozorovateľnosti voľným okom (oblasť mikro- a makrosveta). Alebo ak vidím niečo, čo ostatní nevidia a ja si uvedomujem, že to nevidia. A práve toto si autisti často neuvedomujú.
Matej akoby išiel len po princípoch, lebo ich v akomkoľvek systéme, ktorý ho zaujme, vidí. Má zmysel pre štruktúru akéhokoľvek systému. Aplikácie uvideného v zmysle využitia poznania má tendenciu ignorovať.
Ak nejaký jav "vidím", tak mi otázka "Prečo?" a "Ako?" príde absurdná. Preto sa autistické deti nepýtajú "Prečo…?" otázky. A vôbec sa pýtajú neskoro a extrémne málo. Vedia to, čo vidia. Čo vidia, na to sa nepotrebujú pýtať. A čo nevidia, na to sa zo samej podstaty nepýtajú, lebo to pre nich ako keby nebolo. Ani my sa nepýtame na to čo neexistuje, lebo nevieme, na čo by sme sa mali pýtať. Dokonca sa nepýtame ani na to, čo nevidíme, a to tiež z toho istého dôvodu. Výnimkou je filozofia, jej prieniky s vedou a teológia. Hĺbkové pochopenie autizmu a hlavne Aspergerovho syndrómu by bolo pre kognitívne vedy obrovským obohatením. A naopak.
Žiaľ, (alebo našťastie?) výsledky intuitívneho myslenia sú ťažko použiteľné (ak sa vôbec postrehnú!) práve pre neprítomnosť alebo obmedzené používanie dôkazov a logiky dané uprednostňovaním intuície a asociácií. Logika je preto sekundárne potrebná, aby intuitívne zistené videním mohlo byť vysvetlené, dané do súvislostí a následne použiteľné. Dôvodom je fakt, že naša civilizácia vie pochopiť a použiť len vysvetlené, nakoľko je na tom založená. To je veda a poznanie založené na logike a dôkazoch.
Keď (intuitívne) vidí, je to akoby sa nechal ťahať poznaním samotným. Ako by to poznanie ťahalo jeho, doslova ho unášalo. Vždy ma fascinovalo ho pri tom pozorovať, keď bol maličký. Preto ho to vtedy tak nesmierne baví, keď sa v tom vezie. Keď má (logicky) vedieť, musí to poznanie akoby vytiahnuť, vydolovať. Nie je ťahaný, ale on musí ťahať. Preto sa mu to vtedy tak nechce a má tendenciu "ujsť" od námahy. Kto z nás by ťahal, ak by mal možnosť byť ťahaný a dostať sa tak rýchlejšie ďalej?
V oblasti emocionálnej a sociálnej to je u autistov práve naopak. Tu sú (na rozdiel od nás "neurotypických") akoby slepí a musia sa všetky tie jednotlivosti učiť logicky. Pochopiteľne teda zlyhávajú na nepísaných spoločenských pravidlách a ich výnimkách, o ktorých sa na rozdiel od výnimiek v gramatike nikde nehovorí a je ich minimálne toľko, čo pravidiel: “Na hodine sa deti nemajú baviť, majú počúvať učiteľa. Ale, keď chceš spolužiakovi niečo povedať, rob to nenápadne, potichu, rýchlo, a keď je učiteľ k tebe otočený chrbtom.”

INÉ VNÍMANIE, INÉ MYSLENIE

Temple Grandin v spomínanej knihe Thinking in pictures uvádza, že vedec, ktorý by trval na tom, že reč v pojmoch je nevyhnutná pre myslenie, by jej tento atribút uprel (str.159). Spomína rozhovor s viacerými vedcami podobného názoru a dodáva, že ak je pravdou, že zvieratá nemyslia, nemyslí ani ona. Obrazové myslenie autistov je podľa nej rozšírené v zvieracej ríši. Jej toto myslenie umožnilo vyriešiť mnoho technických problémov v jej vynálezoch vo veterinárstve práve vizuálnym spôsobom. Problémov, ktoré by v pojmoch mysliacu väčšinu nikdy nenapadli.
Vysokofunkčný autista poznáva oblasti vyžadujúce istú mieru intelektu (veda, technika) intuitívne, resp. asociáciami. Toto intuitívne myslenie mu poskytuje akúsi skratku. Jednoducho vidí to správne riešenie, a až potom nastupuje logika (nie vždy i v prípade, že je dostatočne obdarený aj ňou), aby podoprela pôvodne intuitívny pohľad. Autista v poznaní logiku primárne nepotrebuje, ale používa ju sekundárne z dôvodu potreby (ak ju má) komunikácie ním videného s neautistickým okolím, ak chce svoje zistenie aplikovať. Ak chce. Logiku asociácií videných autistom môže alternatívne poskytnúť "jeho tlmočník" s reálnym svetom. Niekedy autista môže vidieť ako to je, ale nemusí vedieť vysvetliť prečo.
Matej uprednostňuje a lepšie "ovláda" intuíciu, školské zadania však často vyžadujú logiku. Niektoré zadania je možné riešiť oboma “metódami”. Keď musí použiť logiku, je veľmi pomalý a často stráca niť, lebo nevidí. Nemá záchytný bod. Školské vzdelávanie pochopiteľne ako také na logike stojí, tak ako celá spoločnosť založená na vede a dôkazoch. Aj spomínaná Temple Grandin tvrdí, že vzdelávací systém vytláča čisto vizuálne mysliacich na okraj spoločnosti z dôvodu frustrácie či dezilúzie namiesto toho, aby ich pretváral na vedcov svetovej triedy...

PS: .... pre NADSENYCH citatelov, kt prezili precitanie "tohto tu" uz len pridavam ze ma uplne fascinuje ich zmyslanie ... a po laskavom precitani par uryvkou z Mirkinej knizky o autistovi .... mno JASAN ze ma nenapadlo nic ineako PRI RANAJKACH DNES SKUSIT NAPOCITAT DO CO NAJVECSEJ MOCNINY CISLA 2 !!??!@ !... skoncila som pri 2 na 25 ... pak uz pamet definitivne dosluzila

PS2: schvalne kolko MAGOROV sa najde co to skusia tiez ???!?

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu