Ich kvietky neboli tak celkom fialové, ale fialovou sa dali už nazvať. A tá voňa - hustá a sladká ako roztopený púpavový med - si začínala kliesniť cestičky do uličiek medzi panelákmi a roztápať tak ľudí akýmsi hrejivým teplom - pocitom, že všetko je v poriadku.
Lenže ona nebola v poriadku. Po dlhých šiestich rokoch stále nebola.
Orgovány.
Pamätám si ako voňali, keď ma ťahala ku hojdačkám, kde ma donútila posadiť sa na mokré drevo a obtočiť ruky okolo klzko studených reťazí. Postavila sa za mňa a rozhojdala ma. Vyššie a vyššie, postupne až ku korune stromov, vlasy sa mi obtierali o listy buku a líca bičovali konáriky stromu.
Ja som kričala, zúfalo trepotala vo vzduchu nohami v bodkovaných pančuškách a kričala, že chcem ísť dole a že sa bojím, že spadnem. A napriek tomu ma hojdala vyššie a vyššie.
A potom hojdačku prudko zarazila, zvrátila mi tvár do zadu a pobozkala ma. Tak dravo a živočíšne, tak, že som vlastne nemala ani na výber. Nechcela som mať na výber.
A bolo to posledný krát čo ma pobozkala.
Orgovány.
Tuším vtedy pršalo a všetko sa ponáralo do hmly a my sme sa skrývali pred dažďom vo výklenku od starého opusteného rodinného domu.
Vlámali sme sa doňho. Nebol v ňom nábytok, iba holé steny a na zemi bolo kopec špiny a lupeňov, ktoré popadali z opustených kvetináčov, ktoré tam pôvodní majitelia zabudli.
Povedala si, že to bude náš dom. A že budeme spolu v ňom bývať, ja budem zalievať muškáty a ty budeš variť horúcu čokoládu v plechovom kastróle.
A tuším sme sa také mokré k sebe pritisli, dýchali si na krk a ja som sa chvela, celá rozpálená z tvojej desivej blízkosti, z tvojich dažďom presiaknutých vlasov, ktoré sa ti v prameňoch hadili pri krku a ... z toho ako si sa ma dotýkala.
A povedala si mi, že som hlúpa, neskutočne hlúpa, ale zase nekonečne dobrá.
Prsty si mala polepené. Odo mňa. Tuším som plakala. Ale i tak si neprestala.
Orgovány.
Sedeli sme na lúčke, priamo pod nimi. Bol to ako voňavý dýchajúci baldachýn, živý a dúchajúci, v ktorom cez listy šumel jarný vietor a pohvizdoval si tichú pesničku. Cez štrbiny zakvitnutých orgovánov dopadalo len veľmi málo svetla a tak sme mali svoje súkromie.
Zapletala si mi vlasy. Vpletala do nich kvety. Sedmokrásky. Púpavy. Ďatelinu. Čo sa našlo.
Natrhala si veľa ďateliny a spolu sme cmúľali jej lístočky. Mali sladkú šťavu.
,,Bude to tak navždy?"
,,Samozrejme, že áno."
A potom si zobrala ostré nožnice a moje vlasy - nerovnomerne a naraz - hlasným cvak odstrihla a celé tie dlhé pramene skĺzli na trávu
,,Krátke ti svedčia viac," dodala si na vysvetlenie.
Orgovány.
Zobrali sme sa za ruky a rozbehli sa k jazeru, obe sme naraz do neho so skokom čľupli a zvrieskli, pretože voda bola studená. Pod nohami sme mali blato a riasy sa nám obtierali o lýtka. Šteklilo to a bolo to nepríjemné, trochu strašidelné.
Boli to štyri roky čo sme sa poznali.
A ja som sa, rozklipkávajúc oči, spýtala: ,,Prečo sme spolu, keď ma neľúbiš?"
Neviem prečo som to povedala.
Vyletelo mi to z úst. Len tak.
Spontánne a jednoducho.
Po štyroch rokoch čakania a mlčania som sa opýtala. Musela som.
Potrebovala som vedieť odpoveď.
Zarazila si sa a vzápätí ma začala topiť pod vodou. A potom si ma prudko odsotila, utiekla na breh, zabalila sa do uteráku a začala si žmýkať vodu z vlasov. Ja som bola stále vo vode a vykašliavala blatistú vodu.
A nechápala som.
Mala som výčitky, že som sa opýtala.
Nemala som rada, keď si bola na mňa nahnevaná.
Vedela som, že chceš byť sama, mala si svoje chvíľky, ktoré si potrebovala vykompenzovať samotou, a tak som len mykla ramenami a išla si zaplávať malý okruh.
Celý čas som rozmýšľala nad tým, na akú zmrzlinu ťa pozvem a či mi postačia peniaze aj na čokoládový kornútok, ktorým si sa išla zadrhnúť, tak veľmi ti chutil.
Ale keď som sa vrátila... bola si preč.
Pri osuške ma čakala kytička orgovánov a desivo prázdne ticho bez vysvetlenia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jessminka
9. 5.mája 2013 21:59
veľmi krásne napísané... čítala som to zo zatajeným dychom , tak dobre si to napísala
Napíš svoj komentár