Tamvtme

stalo sa..už sa neodstane.. možno to niekoho štve, inú netrápi.. tak to je.. načo sa pýtať , prečo?, ... prečo hľadať odpoveď , lebo, ... stačí to brať na ľahkú váhu..a tváriť sa,... Ďalej »

Kde je raj?.. Za zeleným kopcom..zaliatým slnkom.. Kde je?... chcem tam zbehnúť..načerpať energiu na nový deň.. Na ďalší koniec a nový začiatok.. Nevadí mi, že nechápem súvislosti..vadí mi len to, že sa trápim Jedinou... Ďalej »

hm..zvláštne..zdá sa, že človek sa rúti..niekde do tmavých hlbok..a prestáva dýchať..len čaká na tvrdý pád... na pád, ktorý bude rýchly.. dala som si borovičku..a vychutnávam... počúvam tú pieseň..pozorujem mätu na parapete..ako fúka chladný vietor..odfukne minútu po minúte.. ... Ďalej »

Kričím pohľadom neublížim..len tíško dýcham vzduch, ktorý dýchaš aj ty... Dýchame ho spolu..a nevieme, kedy to skončí... Kedy to začalo? To je jedno..podstata sa neskrýva v čase..skrýva sa v naších hlavách... Ďalej »

Mám pocit, že sa zbláznim... Teda..mám pocit, že už som blázon.. Blázon poznačený realitou, ktorá je neoblomná... Neviem si poradiť..ako to spraviť, uhrať..poriešiť.. aby aspoň na kurva! malú chvíľku... Ďalej »

sucho v ústach.. ruky bolia od odkrývani cesty.. mračná sú ťažké, plné preplakaných dní... vďaka ním však vidím svetlo na ceste, ktorou idem.. zoskupenie slaného s mastným, suchého s ligotavým... ... Ďalej »

Stopni to!.. ak máš odvahu.. Ak nie, uhni!a nechaj ma..vychutnávať si chvíľu bez chyby.. Chvíľu, v ktorej mi nechýbaš... Kto má právo mi to vziať?.. Veď práve, nikto okrem mňa.. ... Ďalej »

ja..neviem..smejem sa... a tá pohoda je nakusnutá... kúsok z nej je prázdny... a je mi tak roztopene krásne... chcem hľadieť na oblohu..chcem aby niekto hľadel na mňa chcem pohladiť zlatoočko... nech ono pohladí mňa... chcem... Ďalej »

pohoda... jendoducho opäť, raz a zas... neviem spať..mám sucho v ústach, počúvam pohodový setík , KEBAB SHOP, ..a premýšam, ako presne chutil gyros v Prahe.. spomínam si na teplé rána, kedy mi vychadzajúce slničeko... Ďalej »

Plavím sa.. modrá, tak nezvyčajná..chladná, hlboká, priťahujúca.. harmónia vteká do každej bunky tela.. nič iné, len pocit spokojnosti... hej, len ten... Ako dlho som ho hľadala...... Ďalej »

Guľôčky hnevu..reťaze lásky..hrany strachu.. Všetko sa dá spojiť v krásny šperk..sám život.. Tak neznámy pocit vlastným cítením vyprodukovaný... Náplasť bezpečia je prederavená... Prázdno si pláva v ohraničenosti mňa... ... Ďalej »

My nevieme komunikovať... ani náhodou... Slová, ktoré obsahujú písmená v určitom poradí vypúšťame z úst bez námahy... Každý sa spolieha na druhého, že ten pochopí, ten odpovie správne..a pritom ani nevnímame dôležitý fakt: nevieme klásť otázky..podávať vysvetlenia..príjmať... Ďalej »

kedy sme dospeli?.. do štádia , že to chápeme, že sa vieme tešiť času, ktorý je neúprosný a zároveň obohacujúci... kedy to prišlo..?ten oporný bod, ktorého sa dokážeme pridržať bez pomoci iných.. kedy praskla bublina plná... Ďalej »

nemám slov... na to všetko, čo sa deje..len nemo pozerám.. sledujem zmenu... sklon tieňa..prázdnu fľašu... fotky... vietor fúka..a mňa hreje čiapka za 6 korún.. Viem..nie je to príliš strhujúce a ani dojemné.. ..asi... Ďalej »

..padám..nemo..tak ľahko..a je mi fajn.. ..prstami prechádzam po klávesoch.. ..úsmev sa vznáša..ďaleko od hmoty.. ..tendencia všetko spájať... sa spojila s deštrukciou... A zrazu..a zrazu je všetko také ľahké... také nepodstatné.. ..ticho padám..obdivujem... Ďalej »

... stojím uprostred cesty a hľadím do chladnej zeme.. ..čakám, že priletí list, na ktorom bude nádpis: Choď rovno! ... Opäť strach, nikto mi ho nevzal, je môj spoločník.. Drží ma, nepustí..nemôžem utiecť..zavrieť... Ďalej »

Lepidlo prítomnosti zlepilo všetké rany.. Keď ho niet, rany sa otvárajú.. ... opäť bolia... Opäť to nie je krásny sen, žiaľ, tvrdá realita Prázno, tak veľmi prázno, že vidieť až smútok... ... Ďalej »

Nebolo času na nepremýšľanie Voľná chvíľka na beznádej... Čas na pád... Moment na uchopenie si šťastia do vlastných rúk... Nie je šanca, aby to dokázali len dvoje ruky... ... Ďalej »