Niekedy mám pocit, že som najhoršou verziou seba

Ľudské vnútro je zvláštny guláš myšlienok okorenený pocitmi, voňajúci osobnosťou, špecifický chuťou prejavu...Naozaj je náročné v ňom plávať a neutopiť sa, vybrať ten správny kurz...Jednoducho vyznať sa sám v sebe je niekedy dokonalé umenie.A ešte ťažšie to musí byť pre druhých, keď si často nerozumieme ani my samy. Guláš mi preto príde ako výstižné pomenovanie. A ja iným gulášom často nerozumiem... ani pri najlepšej vôli. Niekedy sa dá vycítiť ten zápach a viete, že si žiaľ nebudete mať s daným človekom, čo povedať...ale možno ten zápach prejde, iným môže dokonca voňať...a to je dobre, lebo inak by možno nikto neakceptoval ten váš "zápach"...vašu vôňu...
A na zápach si vždy po čase dokážeme privyknúť. A asi je to tak aj s ľudmi...niekto, kto nám spočiatku nevonia a nesedí, môže po čase vydať zo seba niečo lepšie...chuť môže byť iná ako vôňa...charakter iný ako naše zdanie. Neviem prečo je to tak, že ľudia zakrývajú to dobré v nich...neverím,že nič dobré by tam nebolo, len akoby dobro nebolo "in"...
Sama mám pocit, že som niekedy najhoršou verziou seba. Niežeby som nechcela, ale nedokážem dať zo seba to dobré. Možno som prehnanene kritická voči sebe a možno mám menšie nároky na iných...možno áno a možno nie...no ten pocit ma neopúšťa...predstaviť si, že by niekto videl do mojich myšlienok v každej chvíli...chcela by som vidieť jeho reakciu...ľudské vnútro je fascinujúce...poznať iných je ťažké,ale poznať seba je v mnohých smeroch ešte väčšia prekážka....

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu