oheň chcenia vo mne vyhasíňa.
Všetko je ťažšie než sa zdá a strach často v duši mi hrá.
Ľudí je vôkol veľa, ale aj tak mám pocit, že by som veľa chcela,
keď túžim aspoň trochu byť
sama sebou v kruhu tých
zvláštnych ľudských supov.
Byť niekým- to je vec, ale prečo byť taký zbabelec?
Krásu predsa nevidíš, keď očami sa zahľadíš.
Tú smieš vidieť len, keď predsudky premeníš už len v tieň, čo neničí to krásne,
čo v každom človeku vždy viazne.
Dobro vtedy pocítiš, keď srdce vrúcne otvoríš
pre všetkých vôkol teba,
keď zabudneš na skvelého seba.
Tak to chodí, tak to býva,
no ja vravím- ukáž, čo sa v tebe skrýva.
Blog
Komentuj
17 komentov k blogu
1
newgeneration
29. 3.marca 2010 00:35
pekné...len neviem či aj praktické...
2
no preto je to žiaľ iba báseň...aj rozprávky sú pekné a bežne sa nedejú
6
@newgeneration jasne, sú aj dobré konce aj zlé konce...ale aj tak nemôžem brať život ako rozprávku
12
Neverila by si, ale aj ocami sa da zachytit krasa a potom vnimat celym telom
14
@kosh áno,občas sa to dá,ak to z človeka vyžaruje...skôr to bolo myslené tak, že treba hľadať niečo viac...čo je skryté možno nie za práve najkrajším výzorom,ale to nesmie odradiť pátrať ďalej
16
tvoje básne sú jedna obrovská skvelá báseň
vždy ma tak potešia...
vždy ma tak potešia...
Napíš svoj komentár