keď nič nedáva zmysel,
keď krúti sa ti hlava
a všetko je čistý nezmysel.
Keď nič nejde po poradí,
a nik ti neporadí,
ako žiť, či vôbec dýchať,
srdce začne tajne vzlykať.
Padá z teba omietka,
Zakrývala tajné strachy.
zostala len pamiatka,
na dni bez vľúdnej vlahy
pochopenia pre teba,
len malého šteniatka.
Keď už známe stavy prídu,
ako prišli, tak aj zídu,
z mysle, z očí, zovšadiaľ.
Hranica siaha len potiaľ,
kam dovolíš vystúpiť
strachu či inej potvore,
zavri ju niekam v komore!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár