stále hlbšou hlbočinou.
Padám pomaly dolu,
aj rýchlosť tu hrá veľkú rolu.
Padám, no dopadnúť nemôžem,
verím, že strach z dopadu premôžem.
Padám, no pritom snívam,
že sa ťa práve dotýkam.
Padám a ovládať to neviem,
padám a dúfam, že bolesť zo seba strasiem.
Padám a stále si na chvíle s tebou spoínam,
padám a slzy, ktoré mi tvárou stekajú nevnímam.
Padám a snažím sa zabudnúť,
na teba, na to, keď si chcel vedľa mňa pobudnúť.
Padám a hľadím do prázdnoty,
padám a hľadím do tej hustej hmoty.
Padám a srdce mi pritom puká,
tak ako vtedy, keď miesto, kde si ma nechal bola lúka.
Padám a strácam sa v tom svojom živote,
presne tam, kde ty nie si, v temnote.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tatakto
14. 4.apríla 2011 19:17
celkom dobréé....aj ked niektoré časti sa mi nepáčia....
Napíš svoj komentár