Nelly, tu je Tom. Prosim ta, prepac mi! Ja som ta chcel len chranit. Mrzi ma to !
Zamračila som sa. Otec si to všimol.
" Kto ti písal? A čo sa stalo?" vyzvedal trochu rozrušene.
" Tomáš mi písal a znova sa mi ospravedlňoval." odpovedala som a otec sa slabo pousmial. Zobrala som mobil a dala som ho na stôl.
" To mu ani neodpíšeš?"
" Zatiaľ nie. Musím si všetko v hlave premyslieť. A nie len ohľadom neho." povedala som, keď som vstávala. Len mi na to prikývol a tak som šla hore po schodoch. Vtedy ma ešte zastavil.
" Ehm, Nelka! Zajtra ideš do školy. Na stole máš nejaké zošity a knihy." povedal a jemne sa usmial.
" Uhm!" zamrmlala som a pokračovala som v chôdzi.
Rozvalila som sa na posteli a len tak som pozerala do stropu. Tak sa mi premýšľa najlepšie.
Myslím, že si to s Tomášom vysvetlím. Mám ho veľmi rada. A spomínam si, ako k nám v detstve chodil spať. Aj keď si na to konkrétne nepamätám.
A práve som si spomenula, na to, čo mi vravel otec.
" Nedovolím ti, aby si sa s ním stretávala!" tie slová mi hučali v hlave ako nejaký roj včiel.
" Škola je výnimkou!" pokračovanie zákazu.
" Preboha!" zalapala som po dychu a sprudka som sa posadila. Až sa mi zatočila hlava.
" Škola je výnimkou!" zopakovala som po hlase v mojej hlave.
To znamená, že so mnou bude chodiť do školy. Ach bože!
No, ale idem odpísať Tomášovi.
Ahoj. No, ja viem, ze si ma chcel chranit a vazim si to, no tvoje spravanie bolo trochu prehnane. Vobec si ma nemusel zamknut. Prosim ta, ked budes mat cas, prid ku mne. Urcite to nebudem riesit cez SMS. Nelly.
odoslala som a uložila som si jeho číslo. A pre istotu aj Benovo.
Bola som taká uťahaná, že ani neviem kedy som zaspala.
Zobudila som sa na to, že si niekto dosť hlasno povzdychol.
" Och prepáč! Nechcel som ťa zobudiť!" ospravedlnil sa Tom.
" To je v poriadku." zamrmlala som rozospato a ponaťahovala som sa.
" Vieš o tom, že si strašne zlatá, keď spíš?" s lišiackym úsmevom si ma premeral.
" Takto hneď z rána ma bombardovať..." pokrútila som hlavou a on sa rozosmial.
" Je štvrť na šesť podvečer." smial sa a ja som si pošúchala oči.
" Čoooo?" zatiahla som a on sa rozosmial ešte viac.
" Nooooo." tiež zatiahol a aj ja som sa zasmiala.
Posunula som sa viac na kraj a potľapkala som na miesto vedľa seba.
" Poď si sadnúť." rozospato som sa naňho usmiala a on si sadol vedľa mňa.
" Ďakujem a vôbec ťa nebombardujem. Myslím to vážne, že si zlatá, keď spíš." usmial sa a ja som sa zasmiala.
" Snažíš sa to u mňa vyžehliť, čo?" šťuchla som ho do ramena.
" Prestáň! Ja to myslím vážne!" chichotal sa.
" A si aj dosť veľká čaja." dodal a ja som sa rozrehotala.
Veď nie som až taká pekná, aby to stálo za reč. Hnedé vlasy, zelené oči a štíhla postava. No stále som krivonohá a ľavoruká.
" Snažíš sa ma baliť?" vyplazila som na neho jazyk.
" Ja? Niéééééééé." obranne zdvihol ruky pred seba.
" Tak potom nepreháňaj!"
" Nepreháňam!" chichotal sa.
" Ale áno a dosť!" hádala som sa. Presne tak, ako v detstve.
" Nie, si krásna a hotovo!" povedal a zasmial sa.
" To sa tu budeme hádať o mojej kráse alebo aj niečo poriešime?" opýtala som sa a on sa hneď prestal smiať a začal sa ospravedlňovať.
" Dobre. Prepáč za to, čo som urobil. Veľmi ma to mrzí a sľubujem ti, že sa to už nestane. A že už neurobím niečo, čo bude prosti tvojej vôli. No, ak to nebude stav núdze." poopravil sa.
" Fajn. Odpustila som ti ešte pred tou SMS-kou. A s tým sľubom celkom súhlasím." pousmiala som sa a on ma objal.
Chvíľu sme tam len tak sedeli v kamarátskom objatí .
" Inak, ráno po teba mám prísť? Síce škola nie je až tak ďaleko, no rád po teba prídem a nechcem aby si sa nám stratila." povedal a zasmial sa.
" No, ak sa ti chce." prikývla som a sadla som si. Aj on si sadol a zahľadel sa do otvoreného okna.
Je marec a už je tu tak teplo. Ale som rada. Bála som sa, že tu bude zima. Ale počasie ma nesklamalo.
" Tak a čo by si chcela teraz robiť?" opýtal sa ma a ja som to využila.
" No, mohol by si mi teraz porozprávať, čo si tu, kým som tu nebola, robil a tak." povedala som a on prikývol.
" Okej. Takže, chodil som do školy, chodieval som s otcom na policajné zásahy raz do mesiaca. Posledné tri roky chodievame raz za týždeň. Potom som navštevoval tvojho otca, chodil som na hokejové tréningy a keď som sa nudil- čo bolo bez teba dosť často- tam som maľoval. V krátkosti všetko. A ty? Ako sa ti tam žilo?" opýtal sa ma a svojimi modrozelenými očami na mňa veľmi pekne pozeral.
" No, celkom dobre. Nesťažujem sa. Len mi toto všetko veľmi chýbalo. Najmä otec." priznala som a stisla som pery.
" Nečudujem sa ti." povedal a jemne sa pousmial.
Stále do mňa zabodával svoje veľké oči. Usmiala som sa naňho.
" Ešte mi porozprávaj, aká je tu škola a aký tu sú ľudia." navrhla som, aby sa venoval niečomu inému, než intenzívnemu pozorovaniu ma.
" No, škola celkom ujde, len jedlo je tam otrasné. Učitelia podľa nálady a ostatný tiež nejak tak. Len si treba na nich zvyknúť a nadviazať s nimi dobrý vzťah a nebude to už potom vôbec ťažké." povedal a mne sa zdalo, akoby narážal na niekoho konkrétneho.
" Aha. A poznáš niekoho s kým budem chodiť do triedy?" opýtala som sa a on sa na mňa na moment zamračil.
V tom som si uvedomila, že si myslí, že narážam na Bena a vzdychla som si.
" Myslím niekoho s kým mi dovolíš byť." stisla som pery a tentokrát si on povzdychol.
" No, berieš si to zle. Ale napríklad Samuel je asi najviac náladový, no keď ho poriadne spoznáš, je úžasný kamarát a potrpí si na svojom vzhľade. Alebo Kika je veľmi sympatická, no keď sa s ňou pustíš do hádky, je z nej hotová tygrica. Nikolas je milý, pozorný a zatiaľ som jeho zlú stránku nenašiel. No a ostatných poznám len podľa mena, ale nikdy som ich poriadne nespoznal." informoval ma a ja som úplne zabudla na svoj hnev.
" Wow. S kým si budem podľa teba najviac rozumieť?" opýtala som sa zaujato.
" No, to neviem. Podľa toho, kto ti padne do oka." usmial sa.
" No, ty si mi asi padol do oka." zasmiala som sa a on so mnou.
" Inak, vie otec o tom, že si tu?" spomenula som si.
" Áno, vie. Je dolu v obývačke a pozerá hokej." odpovedal.
" No dobe. Čo budeme robiť teraz?" opýtala som sa pre zmenu ja.
" No, nemyslíš, že by sme mali odlepiť tie plagáty?" opýtal sa a poobzeral sa okolo seba.
" Hmm... máš pravdu."
for @elsi @katuska8808 @forte @luna13 a všetkých, ktorý to čítajlú ste poklad
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
luna13
15. 4.apríla 2011 14:53
jé... aké pekné
2
ďakujem mojá si ma moc potešila. Veď vieš, že toto je moja srdcovka
6
jeej Ď aj z venovaním ja odpadnem aj ty si poklad že nás nenechávaš v štichu
Napíš svoj komentár