Kvap. Kvap. Kvapky dažďa dopadajú na zábradlie. Jeho šuchot sa nesie okolím. Vtáčiky napriek tomu veselo švitoria, bezpečne ukryté v hniezdach. Kvetinky s radosťou dvíhajú hlávky ku dažďu. Deti veselo šantia na dvore. Dážď im v najmenšom neprekáža. Ľudia sa ponáhľajú. Dáždniky nad hlavou, šomrúc popod nos. Listy na stromoch si tíško šepkajú. Nie, neprezradia svoje tajomstvá. Biela obloha. Všade biela obloha, spoza ktorej na nás niekto leje dážď. Na ceste jedna za druhou vznikajú mláky. Pozri! Môžem sa v nich vidieť! Šuchot papierikov zatúlaných na zemi. V diaľke piesne kolotočov. A deti sa tam, napriek dažďu s rozžiarenými tváričkami hrnú. Okolité lesy sú skryté v opare. Ich vrcholy vyliezli až do oblakov. Cítiš ten vzduch? Neďaleko prechádzajú autá. Idú rýchlo, príliš rýchlo, ignorujúc hustý dážď. Vidím rôznych ľudí. Niektorí melancholicky sedia za oknom a pozerajú von s myšlienkou, kedy to už konečne prestane. Iní vybiehajú von a s tvárou nastavenou dažďu sa smejú. Ďalší s úsmevom na perách pozorujú tento svet spod bezpečného úkrytu pred dažďom. Tento upršaný svet.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tatianka  14. 8. 2007 10:30
Napíš svoj komentár