Trnava, mesto tvrdých jazykov, šak víš, ne? A Puffko tam študuje (už celé dva týždne)! No nechoď tam!

Na začiatok pár životne dôležitých otázok:

1. Prečo sa Anzuine vlasy zaťali a znova sa nenechali prefarbiť šampónom? Mohla som mať fialové háro namiesto fialových fľakov na krku! Aj keď podľa niekoho to môže byť sexy, kľúčne kosti ako od cviklového nálevu...
2. Prečo som sa ešte vracala na tú prednášku? Nemusela som tam vojsť minútu pred koncom a byť zadarmo zábavou pre všetkých.
3. Prečo v každom kupé sedel jeden až dvaja ľudia? Mohli sa popratať a uvoľniť mi jedno!

Nakoniec ale cesta dopala dobre, ani zorietovať sa nebol problém vďaka mapke, ktorú tvorilo dokopy 20 čiar. Dám ju Puffko podpísať a predám to ako vzácny kus slovenského minimalizmu.

Verili by ste, že kým my sa tu trápime v obrovských tvrdých, chladných a niekedy zatekajúcich prednáškových miestnostiach, oni si váľajú šunky v kine? Aj keď krivá doska navyše o veľkosti polovice zošita nemusí byť vždy výhoda...

Útechou ostáva, že vyučujúci sú všade rovnakí. Vždy sa nájde minimálne jeden, ktorý je centrom všetkej vesmírnej nudy, nevie písať, nepočuť ho, človek nevie, čo si má vlastne zapísať alebo všetko dokopy. Aj tu sa taký hneď našiel, identifikovala som ho podľa toho, že mu nikto nevenoval pozornosť ani zo zdvorilosti na začiatku. Aj tí, čo mali niečo na písanie, to neskôr aj tak použili na kreslenie alebo piškvorky. A práve v tomto prostredí som sa mohla vyznamenať ako génius, ktorým potajme som:

"Ja vôbec netuším, o čom hovorí."
"Podľa mňa sa nám snažil počas tých desiatich minút povedať len, že mentalita spoločnosti súvisí s politickou štruktúrou, v ktorej tá spoločnosť žije."
"Počkaj, to znie múdro, to si napíšem. Ako o bolo...? Hej, pozri, čo mi nadiktovala!"
"Wow, ty si nejaká múdra, počúvaj. Ináč neviete mi poradiť do krížovky znelku na päť?"
"Sonet."
"Deprimuješ ma."

Ale môžem ja za to, že po kolmých zápisoch gréckych písmen a učení sa dôkazov, ktorých princíp aj tak nikdy nepochopím som sa už vytrénovala? A že to s tým sonetom do mňa hustili tri učiteľky a minimálne štyri učebnice? Nie... takže stále zostávam "tajným" a len sa tvárim, že by som tam mohla prednášať.


P.S.: Vďaka Puffko a jej "umeleckému vnímaniu" mám teraz dve fotky z vlaku so sivým pozadím a bleskom odrazeným od skla niekde voľne v priestore (kreatívne som to nazvala "Star was born") a jednu fotku zrkadla. Na stene. Medzi policami. A odráža sa v ňom ďalšia. Že wow. Nazvem to...."zrkadlo medzi policami, v ktorom sa odráža ďalšia polica".

 Blog
Komentuj
 fotka
tatianka  13. 10. 2008 22:08
ja sa do Trnavy chystám z rovnakého dôvodu vo štvrtok,ak to vyjde teda
 fotka
galinka  13. 10. 2008 22:16
Niekedy zatekajúcich?

Veď momentálne nezateká asi len C-čko, aj to len preto že do tej posluchárne niekto investoval viac peňazí aby tam mohli v slušnom prostredí prednášať zahraniční profesori

A najkrajšie bolo čo urobili minulý rok s Á-čkom - asi mesiac tam stála tá škaredá kovová konštrukcia a ja som bola presvedčená o tom, že to opravujú tak, aby to už nezatekalo... Uvedomila som si svoj omyl, keď pri najbližšom daždi sa tam ten fľak, z ktorého kvapkala voda, objavil nanovo

A jasné že vyučujúci sú všade rovnakí (česť výnimkám) preto som rada že sme na matfyze a prednášky máme nepovinné (a keďže viem minimálne o jednom predmete, ktorý má cvičiaceho ktorý v živote nebol na jedinej prednáške z daného predmetu...)
 fotka
puffko  17. 11. 2008 12:43
jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeej super blog... musim sem azse častejšie zavítať nech doženiem tych enveim koľko blogov čo som ešte enčítala.....
Napíš svoj komentár