Keď na hodinu zazvoní, každý sa na miest vyrúti, lebo príde osoba tá, čo rešpekt zo seba vrhá. No nie je taká, akou sa tvári. Je milá, dobrá a vie vyčariť úsmev na tvári. Modré oči za okuliarmi schované má. Veď je to naša pani učiteľka Wurmová. No napísal som báseň o rozchode, o smútku a bolestnej strate. No ona mi neverý, že táto báseň je moja. Si myslí, že som prekopíroval cudzieho autora. Touto básňou dokázať chcem, že slová do rýmov napísať viem. Ja píšem a rozmýšľam, čo ešte povedať mám. No nič ma už nenapadá. Tak ja radšej už padám. Blog 1 0 0 0 0 Komentuj