Keď na hodinu zazvoní,
každý sa na miest vyrúti,
lebo príde osoba tá,
čo rešpekt zo seba vrhá.

No nie je taká, akou sa tvári.
Je milá, dobrá a vie vyčariť úsmev na tvári.
Modré oči za okuliarmi schované má.
Veď je to naša pani učiteľka Wurmová.

No napísal som báseň o rozchode,
o smútku a bolestnej strate.
No ona mi neverý, že táto báseň je moja.
Si myslí, že som prekopíroval cudzieho autora.

Touto básňou dokázať chcem,
že slová do rýmov napísať viem.
Ja píšem a rozmýšľam,
čo ešte povedať mám.
No nič ma už nenapadá.
Tak ja radšej už padám.

 Blog
Komentuj
 fotka
veva23  4. 2. 2010 16:23
Toto si úplne zabil.!! ale je to najlepšia učiteľka akú som kedy poznaala inak super báseň!
 fotka
hachi  4. 2. 2010 22:40
wurmovej si dal na frak DDD videla to ?? DD
 fotka
avatar15  21. 2. 2010 20:14
jj videla. ja som to napisal na priamo na jej hodine slovenciny
 fotka
kiminqa4  8. 3. 2010 20:49
lol tak to si zabil ^^ ale je to pekná báseň máš talent ^^
 fotka
avatar15  8. 3. 2010 21:16
@kiminqa4 dakujem si mila
Napíš svoj komentár