Blogy - 883. stránka
Minulosť niečo, čo sa nedá zmeniť
"Ráno býva vždy ťažké. Hlavne po týždňovej marodke. Znova do školy a do toho každodenného kolobehu. V autobuse to bolo dospávanie. V škole to bola dobrá nálada. Až na podjebovanie od spolužiakov. Ale na to som si ako-tak zvykla. Teda aspoň to ignorujem. ... Ďalej »
Blog, 22. 1. 2013 23:05
Vyznanie Šípkovej Ruženky
Podľa môjho názoru najkrajšie na rozprávke o Šípkovej Ruženke je, že nemusela urobiť vôbec nič, aby získala manžela. Len tak si leňošila sto rokov a jedného dňa milý mládenec s množstvom ctižiadosti a voľného času pricválal na skvelom tátošovi, presekol sa cez hustú spleť šípového krovia, vybehol Ďalej »
Ak slnko zapadne,,,, raz musí prísť aj jeho východ 13.
„Sme kamaráti, “ vzala som tašky a šla ich dať do špinavého pradla na vypratie. „Sestrička potrebujeme aby si sa snažila, nie, že ja ti musím vytvárať príležitosti stretnúť sa s ním, “ nasledovala ma ako zvonček. „Skús sa ho spýtať. Určite ti povie, že sme kamaráti. Aspoň... Ďalej »
Tá správna cesta
Stojíš tu predomnou už veľa rokov, ach, verne čakáš a mlčky prihliadaš. Raz o krok sa priblížiš, inokedy cúvneš, no aj napriek všetkému nikdy neodkráčaš. Viem, že som bola k tebe zlá, nevďačná, viem, že si ťa ani trocha nezaslúžim. No,... Ďalej »
Nič nechýba
Narodil som sa v tomto momente. Sedím v úzkom kupé vlaku smerujúceho na západ. Mám so sebou len ruksak; dvojo topánok, zopár tričiek a fľašu vody. Poloprázdnu kreditnú kartu. Prázdne miesto vo vnútri, akoby som nedávno stratil niekoľko nepodstatných ilúzii. Nespomínam si na ne. ... Ďalej »
Šťastný kvietok
Znásilnený kvietok z cestičky vzlykov, draho platíš za svoju krásu. Poznám každý úsmev, no žiaden krajší, než znásilnený kvietok z cestičky vzlykov. Radšej poplač, čierna princezná - polej moje korene, ... Ďalej »
Blog, 22. 1. 2013 17:53
Týmto zachránite pred nešťastím II
V tomto dnešnom blogu by som chcel napísať, nazvime to nejaké posolstvo, nejaké menšie rady pre všetkých, ktorí hľadajú nejaké zdarné riešenie pri komplikovaných, krízových situáciách, a skutočne cítia, že si nevedia dať rady, pretože, to, s čím aspoň osobne som bojoval ja sám, mal som taký veľmi z Ďalej »
Chladnejšia než zima.
Keď som mala o takých 10 rokov menej, snívala som o mužovi ako z rozprávky. Taký ten vysnívaný, vymodlený. Ved viete. Prišiel jeden, prišiel druhý, tretí... nikdy to nebolo to pravé "orechové". Nezakladala som si na kráse, hľadala som krásu vnútra. Jeden panovačný, druhý namyslený, ... Ďalej »
Blog, 22. 1. 2013 15:11
"MLADOSŤ" (prepáč moju hlúposť)
Choďte - kráčajte tam, kde záhuba sa javí ako vykúpenie zo snov. Na miesta, kde pôžitky sú tabu, rozkoš je nemiestna. Opojný sa vám zazdá, pocit keď sa zobudíte, keď dosnívate... Ďalej »
Blog, 22. 1. 2013 14:47
Ja ľúbim všetkých chlapov, naozaj, najmä tých, čo sa zmestia do skrine
Spi, spi, spi. Sú štyri hodiny ráno. Nič, bez spánku. Oči otvorené ako u začínajúceho feťáka, čo ešte nevie svoje stavy ovládať a dáva v deckej stropnú. Je mi smutno, od kedy som ho zavrela do skrine je mi smutno. Ale musí to tak byť. Teraz rozmýšľam, či... Ďalej »
Suna No Oshiro
Jemně proudí bílý písek Suché mraky přecházejí Šedivé já Jen si sednout A vidět Shromážděné hvězdy Postavit hrad z písku Mé pokorné modlitby Smutný pád Jeho nohy A vlny ho ukradly Svět tmy Svět ticha ... Ďalej »
Blog, 22. 1. 2013 12:51
Pocit šťastia
Je vedecky dokázané, že sladkosti vám dodajú silu ďalej žiť, že v čokoláde sú hormóny šťastia a že všetko, čo prestanete používať, sa začne postupne kaziť. Aj ona si kedysi myslela, že pokaziť sa môže len tvaroh, dajme tomu. Alebo šľahačka či otvorený kompót. ... Ďalej »
Pán Palko,,.
Toto oslovenie v mailoch od mojich ctených profesorov, docentov, doktorov a neviem koho (aby sa náhodou niekto nenasrdil tak som to vypísal všetko:D) ma privádza do šialenstva :D Ešte k tomu keď mi ten mail rozbije plán na celý týždeň :D 16. 1. som mal mať pokoj.. namiesto toho denne sedím zahraban Ďalej »
Blog, 22. 1. 2013 07:07
Family is forever (skopčené)
Vrátil som sa domov, moja manželka práve prestierala stôl k večeri, chytil som ju za ruku a povedal som jej: - Musíme sa porozprávať. - Sadla si a začala pokojne jesť. Uvidel som bolesť v jej očiach. Ponáhľal som sa a nevedel som, čo povedať. No musel som jej oznámiť, o čom som... Ďalej »