Blogy - 942. stránka
REMEDIOS - XXX
Lavičky sú už opustené, nocou sa rozlieva šepot rieky, hudba vybuchuje v temnote, ako ťa nepoznám. Pritískam sa ku stene odstupu, stiesňuje ma ničota. Hudba zhasla. Voniaš ako nočná Čadca, voniaš niekým blízkym. Pletie sa mi jazyk. ... Ďalej »
Blog, 22. 11. 2012 14:54
Tour de TRH Košice :)
:) ZELENINA A OVOCIE Z TRHU sú o niečo lepšie -- chutnejšie, zdravšie, pestované s väčšou pozornosťou a láskou:) --- Nakupovanie na trhu na Dominikánskom Námestí v Košiciach http://www. youtube. com/watch?v=s9Cb2tM7vpU Ďalej »
V Platónovej jaskyni
To želanie ma asi spáli. Zmeniť veci, čo sa stali... patrí pod sebecké želania. Uchovám to, čo vymiera po meči, aj keď sa to z Ďalej »
KRŇO - XXX
Kapitán lode prekliatych duší preplával po mori mŕtvych tisíce míľ. Boh vie, koľko ešte musí, aby sa z prekliata vykúpil. Márne sa pokúšal prejsť na stranu druhú, v mori mŕtvych sa utopiť. Miesto nekonečného vykúpenia z dlhu, no osud ho núti stále žiť. ... Ďalej »
Bezhlavý jazdec mojej minulosti
Utekám alebo skôr prepletám nohy od nikdy nekončiacej únavy. Nie až tak fyzickej ako psychickej. Bežím lesom... pred ním. Stmieva sa. Konáre stromov vyzerajú ako pazúre drakov. Tých drakov, ktorých sa ešte ľudia báli oprávnene. Nedesia ma, lebo ich poriadne ani nevnímam. Ale neustále za sebou počujem dupot tý Ďalej »
Odpočívaj v pokoji, Dado.
Stále tomu neverím, že už si tam, tam hore v nebíčku. Už si anjelik, už ti je lepšie. Teraz sa už hráš so svojou malou sestričkou, dávate pozor na nás všetkých. Bol si pre mňa výnimočný človek, čo určite aj vieš. S tebou bolo všetko prvý... Ďalej »
Učiteľ, kde bývaš? Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!" Jn 1, 38 IV
Veľmi ma bolia mnohé rany. Najhoršie sú tie, ktoré nevidieť, a nosíme ich kdesi hlboko v sebe ukryté. Toľko strohý úvod blogu. Čím viac dôverujem Bohu, čím viac sa modlím, čím viac sa snažím preukazovať nezištne skutky telesného a duševného milosrdenstva, čím viacej obety preukazujem, tým menej... Ďalej »
Napriek tomu len ty (HP) * 48
O tri mesiace: Kľačala som nad wc misou a Remus mi držal dlhé vlasy. Protivlkolači elixír mi nerobil dobre a telo s nim bojovalo. Výsledkom bolo časté zvracanie. „Už?“ spýtal sa ma Remus. Prikývla som, spláchla a umyla si ústa. „Je mi ľúto, ... Ďalej »
Pri čítaní nakoniec dostanete chuť písať,,
Pri dnešnom prechádzaní blogov, a srdcových výlevov, infarktov alebo začiatkov kardiovaskulárnych chorôb či už svojich alebo cudzích som dostala takú neutíchajúcu chuť písať. Aj mi je v celku jedno čo píšem, hlavne že po sebe niečo zanechám, keď už som dneska ani nepopratala a neumyla riad. :) Dobr Ďalej »
Davy zasnežených vločiek
Stojím uprostred zasneženej lúky Na stromoch zmrznuté jarné puky Túlia sa ku mne davy zasnežených vločiek Z bájneho hradu ostali smutné haldy trosiek Navôkol mňa žiadne stopy Tak si do snehu kreslím smutnej piestne noty Postrádam tvoj dotyk, pomoc v ťažkých časoch Mám strach vybrať si cestu, keď sn Ďalej »
Samozrejmé
zadívaná do vlastného výstrihu občas sa zabudneš plejmejt kričí mayday šedý okruh bájnych mól - čarovné PARÍŽ, MILÁNO - spamäti trúsiš názvy ulíc preklínaš biele pečivo spomínaš: "Mama... " keď takmer nahá (že už viac nikdy si prisahala) drkoceš pózy ... Ďalej »
Mirror man
To say, you are fool It is very easy Look you to the mirror You see somebody else You cant think The marginal picture Dont says you nothing Rave you from the view He confuse your mind I just dont feel nothing Even if you see better You... Ďalej »
Blog, 21. 11. 2012 19:10
Tanečná - Venček
Streda. 21. 11. 2012. Venček. Zasa trpím, zasa sa točím, zas zo seba hrám debila. Zas a znova. Trpím, som spotená, a súrim čas aby sa ponáhľal. Skutočne musím? Musím práve ja? Otec. To všetko otec, ten ktorý to zažil tiež a páčilo sa mu to. Iná... Ďalej »
Blog, 21. 11. 2012 19:01
BAČOVSKÁ POLNOČNÁ (absurdná poézia Trazzy a Marleyho → alebo naopak)
... alebo, keď začne byť nuda na literárnom seminári príliš očividná. Nehľadajte v tom prosím žiadne umenie, nebolo cieľom nejaké vytvoriť. :) Jedného dňa, v noci vstal som o polnoci. Nevedno, že prečo... načo... možno preto, že som bačom... ... Ďalej »
Posledných sto strán Tvajlajtu alebo o tom, že každú knihu treba dočítať
Neznášam tajomstvá. Najradšej by som stále hovorila to, čo si myslím. V tomto svete som odsúdená na zánik. Najhorší pocit pre mňa je, nemôcť dať na javo, že vám na človeku záleží. To ma doslova trhá/lo na kusy. Toť na úvod. ... Ďalej »