Musela som to spraviť. Chcel mi zobrať niečo..niečo veľmi cenné. Nemohla som to dovoliť. A tak som to spravila.
Bola hmla...ale jeho oči som videla. Boli tmavé a v tej hmle svietili. Blížil sa ku mne a chcel mi to zobrať. A ja som sa snažila nájsť niečo čím by som sa ubránila. Ale mala som pocit, že naokolo nič nie je.
...A odrazu som mala v ruke nôž. Nechápala som. On už bol pri mne. Tak som ho pichla a videla ho ako spadol. Ešteže som nevidela tú krv, čo sa valila. Inak by som omdlela a teraz tu nebola. Utekala som hned preč a nemohla tomu uveriť. Ubránila som sa. Zachránila to cenné..svoje emócie. Chcel mi ich vziať. Chcel aby som bola silná. Sebecká, aby som myslela len na seba. Aby som použila všetky dobré či zlé prostriedky na dosiahnutie toho čo chcem. Chcel aby som bojovala proti všetkým zlým. Ale ja neviem byť taká.Nechcela som taká byť.
A tak som sa bránila. Len kvôli emóciám.
A teraz sedím doma na pohovke a rozmýšľam ako to poviem doma. Budú ma odsudzovať? Alebo ma pochopia? Alebo si to radšej nechám pre seba? To bude dobré.
...už nepočujem ten hlas. Bojím sa ísť von, ale musím vedieť, či je nažive. Tak na chvíľu vybehnem.
Prechádzam sa po meste a nikde ho nevidím. Nepočujem. Nemám halucinácie. Naozaj som ho zabila. Urobila som to. Mám pokoj.
Emócie...zachránené.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár