Teda viem, ale...
Myslela som, dúfala som, že mi dnes môj priateľ napíše, že príde. čakala som, že povie nie, bola som na to pripravená, ale aj tak som teraz smutná. Teda je mi smutno. A veľmi. Chápem, je unavený a chce si aj oddýchnuť. Naozaj.
Ale aj tak mi je smutno. Vraj mi zavolá. Tak ho aspoň budem počuť.
Ale plakať sa mi chce aj tak. Mám chuť si ľahnúť do perím a plakať. Nik nie je doma. Nik nebude pri mne. Môžem plakať koľko chcem. Aj ked nemám vážny dôvod na to...
Len mi je smutno. A jediný ľudia ktorý by ma z toho smútku mohli dostať je práve môj priateľ a sestrička (ale tá býva 5h odtiaľto). Ešte kamoška Zuzka, ale tá je chorá. škoda.
Tak si počkám kým zavolá. Dúfam, že zavolá čím skôr. Aspoň ma rozveselí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár