Pláva po šírom oceáne a žraloky mi nedovolia spať.
Pláva po jazere, v ktorom sa zdržiava obrovská príšera.
Pláva.
Ktorá možnosť je najreálnejšia? Áno, tí, čo tipovali prvé dve, choďte sa liečiť.
Tretia možnosť je najreálnejšia. A prečo?
Večer si ľahnem spať. Je to akoby som nastúpil na loď. Tá loď ma vezie niekam ďaleko. Do krajiny nekrajiny, z ktorej niet návratu. Alebo sa dá vratiť, lenže už to nebudem ja, ale niekto iný, niekto, kto je poznačený svojími činmi a tým, čo tam zažil.
Presne ako keď malé dieťa nesie pohár sladkej vody do mora. Prečo ho tam nesie? Čo tým chce dosiahnuť? Hľadá lásku? Alebo sa snaží lásku ukázať? Tým pohárom sladkej vody sa snaží zaujať a poukázať na to, že aj z mála sa dajú vykonať veľké veci.
A ja sa plavím každý večer. Je to už chcené i nechcené. Niekedy tú plavbu odkladám, čo najdlhšie to ide. No potom je tá plavba oveľa náročnejšia. More je rozbúrené. Vlny bijú o útesy a ja sa bojím, mám strach. Strach z toho, čo bude a čo by mohlo byť.
Možno by stačilo byť na tej lodi s niekým. Nebyť proste sám. Cítiť Jej ruky, ktoré majú cit. Len jednoduché pohladenie, len ten dotyk. Len to by stačilo, aby plavba bola pokojnejšia.
Búrka je fakt silná, ako každú noc. Aj príroda aj láska sa už dali na útek. Zutekali niekam ďaleko. Preč od mora. Aby videli na cestu, svietia im labute, ktoré sú zapálené svetlom ciest.
Ak by som plával s Ňou, isto by uhasila ten oheň. A príroda by sa mohla vrátiť. A možno aj láska. Ktovie...
V dnešnom svete je naozaj ťažké vyjadriť, či skôr prejaviť lásku. Akoby sme mávali na autá v najväčšom daždi. Nikto nás poriadne nevidí, a teda ani nechápe, čo sa deje. Prečo mávame, prečo dávame o sebe vedieť...
Držme sa za ruku, silno, nechcime sa pustiť. Nechceme byť sami, chceme byť spolu. A držať sa silno aj keby prišiel vodopád..
kam pláva moja posteľ, keď spím
kam pláva moja posteľ, keď spím
dieťa nesie pohár sladkej vody do mora
verí, že si ľudia takto srdcia otvoria
moja posteľ pláva k tvojím rukám, majú cit
namoč si ich a skús ma pohladiť
kam pláva moja posteľ, keď spím
kam pláva moja posteľ, keď spím
príroda a láska dali sa už na útek
na cestu im svietia horiace labute
moja posteľ pláva k tvojím rukám, majú cit
namoč si ich a skús to uhasiť
láska máva na autá jak zmoknutý stopár
všetci idú ďalej a tak ťažko pochopia
že ma držíš za ruku, lebo máš ma rád
zachyť ma kým príde vodopád
kam pláva moja posteľ, keď spím
kam pláva moja posteľ, keď spím
kam pláva moja posteľ, keď spím
Bc. elwinko
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
shelia
13. 9.sept. 2009 15:55
velmi zaunimavy zamyslenie, teda mna by to nikdy nenapadlo. dobre napisane
Napíš svoj komentár