Návraty a odchody

Vráťme sa k téme, v jej mene sa púšťam do tejto pre mňa neznámej siene, presne v jej mene...

Návraty a odchody poznačia každého z nás, priam sa nám žiada vyobjímať všetkých, ktorí nám chýbali.
A tých, ktorí nám nechýbali, tých by sme najradšej vôbec nevideli.

Nech už bol dôvod nášho odchodu akýkoľvek, či už sme išli na obed, alebo na wc alebo možno na toaletu alebo sme hľadali hajzel. Väčší ako sme my sami. Možno sme ho cez tú prestávku našli, spláchli párkrát samých seba, no a pri blúdení mestskou kanalizáciou v odľahlom východoslovenskom meste, ó pardon, v nemenovanom slovenskom meste, sme prišli nato, že sme presne takí istí, akí sme boli.

Nie, nedomotal som sa v predchádzajúcom odseku. Je zaujímavé, priam ma fascinuje, akí dokážu byť ľudia hrdí. Áno, hrdí.Hrdí na seba, na svoju rodinu, na svoje činy. V každom prípade je ale pokrytecké cítiť sa hrdým, len preto, že to inak nejde a že nám to proste prináleží.

Máme tu svoje mená. Menšie, väčšie, hviezdivejšie, menej hviezdivejšie, no vždy vcelku vieme, kto sme, čo sme. Možno sa občas snažíme podobať na niekoho. Možno sa občas snažíme dosiahnuť jeho hodnoty a kvality, no nakoniec zistíme, že sa to nedá, že sme to predsa len my a nikto iný z nás nebude..

Uvediem jeden príklad. Keby som sa vola trebárs pán dokonalý. Také bežné slovenské meno, na niektorých portáloch označované ako nick. Prišiel by som, narobil by som prievan, postupne vietor až tornádo. Možno by sa pár vecí v rámci nočnej búrky zmenilo. Začal by som vystrkovať rožky. Na Teba, na Neho aj na Ňu. Až by som sa nakoniec vyfarbil. Na červeno, na modro a aj na bielo. Pripomína Vám to niekoho? Uvedomil by som si, že musím ísť, že sa musím posunúť ďalej. Ďalej vo svojom živote, vo svojom bytí. Pokračujme v predstave ďalej. Stretol by som slečnu veľavravnú. Áno. Bola by to láska. Či už so stretnutiami alebo bez nich. Slečna by ma doslova žrala. A čo ďalej? Všetko by sa komplikovalo. Slečna by utrpela vážnu ujmu a ako by som sa zachoval ja? No tak, že by som sa na ňu vykašľal. Nechal by som ju napospas osudu. Nech si žije, keď je taká veľavravná. Potrebovala by objať, poláskať, no ja by som ju nechal tak. A prečo by som ju nechal tak? Lebo som sa nevedel udržať na uzde. Áno. Presne preto. A nemalo by to nič s mojím odporom k ľuďom, ktorí majú iné politicné vyznanie ako ja.

Chcem sa vrátiť k pôvodnej myšlienke tohto môjho výlevu a to sú návraty a odchody. Kto si všimol, že som odišiel? Alebo som sa vrátil? Alebo som si práve prdol? No kto? Nikto. Je pre mňa zarážajúce, že na obed som dostal len tri knedlíky, keďže som mal papierový doklad o možnosti zjesť celé štyri knedlíky. Časy sa menia, zajtra dovidenia. Ale nerobme to teatrálne. To si môže dovoliť tak Sky Europe a nie pán dokonalý.

V rámci dobrých vzťahov sa snažíme vychádzať v prvom rade so svojou rodinou. V rámci dobrých vzťahov. Potom s kamarátmi, ktorých máme podelených na lepších a horších. Možno ešte lepších a ešte horších. Ale nebudeme sa predsa tváriť, že sa nič nedeje, keď sa niečo deje, resp. chystá. či už horšie alebo lepšie.

Uvediem ďalší prípad alebo príklad. Na vysokej v prváku som mal kamaráta. Teda, býval na našej chodbe a ako to už na intráku chodí, na prvej chodbovici sa pozná celá chodba. Bol pri peniazoch, mal múdre reči, no zmenil sa. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa mení. A ako sa zmenil? Začal nás po víkende, vždy po víkende kŕmiť výmyslami. Vraj išiel po diaľnici 250 km /h a naháňali ho policajti na tuaregoch a nemohli ho chytiť. A keď ho chytili, tak ocko mu všetko vybavil. Alebo ako zrazil diviaka a autu sa nič nestalo. To je len zlomok toho, čo z neho vychádzalo. Zhnusil sa nám, prestali sme sa s ním baviť. On si našiel zelených kamošov a prvák musel opakovať. Nech sa mu darí, ale nech nám už nevybuchuje o polnoci, že chce požičať vedro na vodné bongo.

Prečo som si na neho spomenul? Je to preto, že takých výmyselníkov poznám viac. Vymýšľajú viac a aj menej. Jeden taký, ani som nevedel, že patrí k nim, mi pomohol. Pomohol, lepšie povedané poradil. Mal som problém a dal mi taký hrubý návod. Ja už som si zistil detaily a problém som vyriešil. No dopočul som sa, že balamutí, resp. si vymýšľa, resp, klame(priamo či už nepriamo) svojím kamarátom. A bojím sa, že klame aj svojej priateľke. A jej je mi proste ľúto. Ona si to nezaslúži. Aj keď teraz je jej dobre, čo bude ďalej? Neskôr? Hm? Popáli sa.

Návraty a odchody. Koľkokrát som ich zažil, čakal, prežil. Aj dnes ráno zvonil budík a ja som sa zobudil. Čo už teraz. Len sa nesmiem zabudnúť vrátiť – do obrazu.

Bc. elwinko

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu