Nemá zmysel dúfať. Dúfal som, že sa stretneme. Že jej dám tú ružu, že si dáme spolu čokoládový puding a že spolu sa budeme smiať.
Skončilo to len pri dúfaní.
Tiež som dúfal, že z kurvy sa stane jebtiška. To sa tiež nestalo. Kurva ostane kurvou.
Raz som dokonca dúfal, že vyskočím s bicyklom na najvyšší schod a neublížim si, no ja som nevyskočil ani na najnižší a ublížil som si.
Načo človek dúfa? Čaká, že sa niečo zmení? Koľkokrát proste viete, ako daná situácia dopadne. A predsa dúfate, že to bude inak.
Nie, ona mi dnes nedá kopačky, len jej niečo vadilo, naposledy som sa choval ako hulvát. A ona sa s Vami naozaj rozíde.
Hovorí sa tiež, že dvakrát do tej istej rieky nevystúpiš. A aj tu na birdzi sú ľudia alebo človek, ktorí sa dušovali, že už neprídu, že odchádzajú natrvalo. A predsa sa vrátili. A my sme dúfali, že sme sa ich striasli. Ale ja predsa nechcem nikoho nemať rád. A nebudem ani menovať. Takže som nahnevaný na *u**** a ešte aj na *a******, lebo už sa nesprávajú tak, ako sľúbili. Dúfal som, že časom sa všetko zmení a utrasie. Ale oni nie.
Dúfate aj Vy v niečo? Možno dúfate, že tie peniaze, ktoré Vám treba, ráno nájdete pod vankúšom. Ale nestane sa tak. Dokonca sa zamyslíte. Keď ste boli malí, tak po vytrhnutí zuba, ste si ho dali pod vankúš. A ráno ste boli náramne prekvapení, keď pri zube bola bankovka, peniažky alebo čokoláda. Však? Pamätáte? Ja nie, mne sa také nikdy nestalo.
Dúfam, že nepokazím tento už aj tak dosť pokazený blog tým, čo napíšem teraz. Už som to písal aj na facebooku, ale keďže tam všetkých 82 priateľov z birdzu nemám(príliš vysoké číslo, budem triediť), tak to napíšem znovu.
Dúfal som. Dúfal som dlhú dobu. Ale prešlo ma to. Spomienky ma donútili predvčerom cítiť sa divne. Dúfajúc som sa usmieval. Ale to ma hneď prešlo. Chcel som hneď kričať, nadávať, poslať ju niekam, alebo aj inam. Ale nedalo sa. A ako som už na facebooku napísal, tak napíšem aj sem.
Nedokážem sa na Teba hnevať. Neviem to, proste by som aj chcel, ale nemôžem. Stále Ťa mám rád. Aj keď si s iným.
Bc. elwinko
Úvaha
Komentuj
11 komentov k blogu
1
jogurtovakultura
20. 9.sept. 2009 15:56
šeisesveter. to je také smutné. niekedy dúfať pomúže, a niekedy dúfať nestačí..
2
mnohokrat som uz dufala, vacsinou to nepomohlo. no dufala som, ze moj byvaly sa zmeni, nestalo sa a nakoniec som rada ze sa moje dufanie neuskutocnilo
3
och..ja stal ev nieco dufam..a ako hovoris..hovorime si ze 2x tu istu chybu neurobime..no smola..urobim ju stale...je smutne co si napisal...no zaroven velmi velmi vlemi pekne
4
uff a toto robí všetko láska. Stavy ktorým aj keby si veľmi chcel nezabrániš. To že si nazlostený možno na celý svet, ale na ňu nie aj keď celý ten stav spôsobila ona...
5
netušila som, že take silne veci sa pišu na facebook...
genialny blog
genialny blog
7
Nemôžeš dúfať,musíš naozaj veriť a nepochybovať a to po čom túžiš sa splní.
8
Nech sa deje čokoľvek, dúfaniu sa neubrániš. Tak to proste funguje.
9
no, ono čisto teoreticky sa to hovorí preto, lebo 2x nieje mozne stupit do tej istej rieky, kedze voda tecie
ja momentálne dúfam, že ten sprostý rozvrh sa da nejako upravit a dufam, ze budem mat cas na brigadu a strasne dufam v jednu vec..ale o tej pomlcim...
a prečo dúfam?? lebo dúfanie je nádej.. a nikdy nestratím nádej
ja momentálne dúfam, že ten sprostý rozvrh sa da nejako upravit a dufam, ze budem mat cas na brigadu a strasne dufam v jednu vec..ale o tej pomlcim...
a prečo dúfam?? lebo dúfanie je nádej.. a nikdy nestratím nádej
10
krasne,,svojim zufalym sposobom krasne a pravdive ale sak my uz vieme manzel moj
11
...také melancholické...ja som tiež dúfala, stále a nepoučiteľne, ale zmenila som dúfanie na sny...sny sú krásne a môžu sa stať realitou...stačí ich len žiť...hmmmm
Napíš svoj komentár