Písali ste už niekedy niečo pod tlakom?
Alebo robili ste už niekedy niečo pod tlakom? Hovoríte, že každý deň? Alebo, že vy ste príliš poriadni a usilovní, no a tým pádom sa vám také nemôže stať?

Čakali ste už niekedy na niečo? Fakt ste ani poriadne nespávali, stále ste o niečom premýšľali, boli ste úplne napätí a keď to už viac alebo menej náhle prišlo, uľavilo sa vám?

Akí silní sa vlastne cítite? Vidíte starú tetu, pardon, staršiu tetu, ktorá nesie tašky, má ich plné ruky a vy jej ich s ochotou odnesiete alebo sa jej oblúkom vyhnete? Alebo pri ceste autobusom, sedíte, nastúpi starší pán a zjavne sa mu ťažko stojí, no vy si len pridáte hlasitosť práve prehrávanej empétrojky a zapozeráte sa von oknom alebo sa postavíte a pustíte ho sadnúť?

Čo je pre vás morálne a čo je pre vás nemorálne? Po akej skúsenosti ste si povedali, že už naozaj nič horšie sa mi nemôže stať? A opačne po akej skúsenosti ste si povedali, že toto bolo to, na čo som čakal/a celý svoj život?

Uľahčovali ste si niekedy prácu? Postrčili ste niekomu niečo, len aby sa niečo rýchlejšie a s prehľadom vybavilo? Cítili ste sa potom ako? Dobre alebo vás niečo žralo? Žeby svedomie?

Kedy naposledy ste vyplazili jazyk vašej susede? Kedy naposledy ste zaškúlili na suseda, len preto, že v sobotu ráno kosí záhradu, i keď ráno je o jedenástej dosť relatívny pojem. Tak kedy?

Kedy naposledy ste boli úprimný? Úprimný k sebe, k nemu, k nej? K životu samotnému?

Kedy ste naposledy svojmu nepriateľovi podali ruku? Kedy naposledy ste pochválili kamarátkine vlasy? Kedy naposledy ste sa prihovorili starej kamarátke, spolužiačke zo strednej alebo zo základnej?

Človek si v živote jednoducho kladie priveľa otázok, na ktoré nepozná odpoveď. A tieto moje sú len akýmsi bezvýznamným zlomkom toho všetkého, nám neznámeho....

Máte zlú náladu? Zamysleli ste nad tým, že prečo a toto tu dnes nedopíšem...

Nedopísal som to, ani neviem poriadne prečo. Momentálne som ale rozhodnutý dopísať tento blog.

Možno robím chybu, možno robím dobre. O tom, ale rozhodne vaša kritika. Takže pokračujem...

Vždy si kladieme otázky, vždy sa na ne snažíme aj odpovedať. Naozaj vždy?

A posledná otázka, ktorá ma dnes napadla znie:
Aký starý sa vlastne cítite? Dnes som v jednom rozhovore čítal, že človek sa cíti tak starý, nakoľko ešte vládze. Vládze čo? Pracovať, cvičiť, maľovať, kresliť, písať, usmievať sa...


Bc. elwinko

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
shelia  22. 10. 2009 22:02
pacili sa mi tie otazky a aj takmer na vsetky som vedela odpoved...
Napíš svoj komentár