Také plávanie nevedno kam mi pripomína kráčanie alebo plávanie životom. Neviete presne kam, neviete presne či ste nezašli priďaleko. Mapy nie sú, čiže len samy sa presvedčíte, či ste si zvolili správny smer.
Mohol by mi niekto vysvetliť načo je to dobré? Načo si mám zvoliť svoju cestu, keď v prípade voľby nesprávneho smeru, strácam čas? Drahocenný čas. A ten sa už nedá vrátiť. Nikdy.
Ak by sme mali mapu, alebo rovno GPS navigáciu, nemuseli sme zablúdiť.
No na druhej strane, máme možnosť si vybrať. Nemusíme súhlasiť s davom a kľudne môžeme ísť vlastnou cestou. Ak zbadáme, že je cesta príliš kľukatá, môžeme sa vrátiť, no nemusíme. Záleží od našej vnútornej sily. Nie vždy sa totiž dá vrátiť.
Rozmýšľali ste už o veciach aj z tej druhej strany? Pozerali ste sa na niektoré svoje omyly jednoducho z druhej strany? Ja som sa tak zamyslel a došiel som k tomu, že nie vždy tá prehra prehru aj znamená. Veselo namietajte, ale je to tak.
Ak niekto pri športe príde o končatinu, napríklad o ruku, tak to možno bolo varovanie. Veď pretekári formule 1 sa môžu zabiť kedykoľvek pri takých vysokých rýchlostiach. A teda to, že pretekár príde o ruku, znamená pre neho v konečnom dôsledku šťastie.
Blbý príklad? Skúsim iný.
Začne sa vzťah. On má rád ju, ona jeho. No pokazí sa niečo. Niečo chápte ako hocijakú maličkosť, kvôli ktorej sa vzťah nakoniec skončí. Na jednej strane to chalana veľmi vzalo. Chcel mať vzťah, chcel zažívať veľa vecí s niekým, ale nevyšlo to. Na strane druhej sa časom môže dozvedieť, že ona bola obyčajná radodajka. Čiže pre chalana bolo v konečnom dôsledku dobré, že sa to pokazilo tak skoro. Veď nemohol vedieť, že rozkročí nohy každému, kto jej kúpi džús. Alebo vodku. Alebo oboje.
Zasa blbý príklad? Okej, tak ďalší.
Idete na skúšku. Ste naučení, neviete všetko, no niečo viete. Po skúške zistíte, že ste sa v príklade alebo v zadaní pomýlili a tým pádom Vám to nevydá ani na E. Chýbali vám trebárs dva body. Je vám to ľúto, no nezaháľate a na ďalší týždeň sa prihlásite a spravíte na C. Z jednej strany ste sa museli dvakrát učiť, z druhej strany máte lepší priemer a neskôr zistíte, že vám vydá aj prospechové štipendium.
To sú tie dva pohľady na jednu vec.
Čiže nie všetko, čo sa nám stane zlé, naozaj zlé aj je. Treba sa na to len inak pozrieť, z iného uhla pohľadu.
A teraz zasa trochu o inom. Skúšali ste rozsvietiť lampu, no ona nesvietila? Mne sa to stalo tento týždeň. Z ničoho nič moja lampa prestala svietiť. Chápete to? Čiže teraz som v tme, bojím sa a neviem, čo bude ďalej....
Bc. elwinko
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
2
veľmi dobrý blog Maťo ..je v ňom veľa poučného..aspoň teda pre mňa..
3
vyyybooooorne,,,paci sa mi stipka optimizmu ktora zaznieva v tomto blogu,,to ti chybalo
a ja neskusala plavat so zatvorenymi ocami,,ja to robim vzdy ,,je to krasny pocit volnosti ale zaroven niekde v hlave ti tlaci strach s toho ze narazis na okraj a natlcies si hlavu ako zvykem,,preto sa snazim otvorit oci predtym nez si stihnem oblizit...no nie vzdy to pomoze
a ten cas co pokladas za strateny ked zistis ze cesta bola na nic,,,nikdy nieje strateny,,mozno si na nej stretol cloveka bez ktoreho by si nevedel zit,nikdy nevies
a ja neskusala plavat so zatvorenymi ocami,,ja to robim vzdy ,,je to krasny pocit volnosti ale zaroven niekde v hlave ti tlaci strach s toho ze narazis na okraj a natlcies si hlavu ako zvykem,,preto sa snazim otvorit oci predtym nez si stihnem oblizit...no nie vzdy to pomoze
a ten cas co pokladas za strateny ked zistis ze cesta bola na nic,,,nikdy nieje strateny,,mozno si na nej stretol cloveka bez ktoreho by si nevedel zit,nikdy nevies
4
ja som plávala, len potom keď som sa obzrela späť, tak som si myslela, že ma urve
6
Maťo...tento blog mi niečo dal - veľa...to bolo presne to čo som potrebovala teraz čitať...uhol pohľadu je premenná x ...
Napíš svoj komentár
samozrejme som aj rozmyslala o veciach z druhej strany. dokonca som mala "radodajneho" priatela a som rada, ze uz s nim nie som...to je ta druha strana...
a uz sa mi aj stalo, ze prestala svietit lampa. vtedy staci vymenit ziarovku...
dobre napisany blog