Ocitli ste sa už slepej uličke? Ocitli ste sa už pred rozhodnutím, ktoré ste jednoducho museli urobiť? Ocitli ste sa už v situácii, keď ani vaše vtipy nezaberali, keď ste museli jednoducho rozhodnúť sa a povedať pravdu? Pravdu na rovinu? Pravdu o tom, ako ste to celé mysleli. Pravdu o tom, či ste mienili uraziť alebo sa vám to len nešťastne podarilo.

Pokiaľ ste šofér, vodič, tak viete aká dopravná značka prislúcha pre slepú ulicu. Je to značka, ktorú si zapamätáte, je na nej aj červená farba. Slúži na oboznámenie vodičov, o tom, že ulica, do ktorej práve vošli alebo sa vojsť chystajú, je slepá, na konci je koniec.

Koniec koncov, raz sa každá jedna cesta skončí. Podarilo sa vám vojsť do slepej ulice? Museli ste sa na jej konci otáčať? Vrátiť sa späť na križovatku a vybrať si správnu cestu? Mne sa to stalo. Aj pri cesta autom, aj pri ceste životom.

Poviete si, načo si chodil do autoškoly, keď si vošiel do slepej ulice? To si tú značku nepamätáš? No pamätám, ale šiel som do tej ulice za niekým. Či už za kamarátkou alebo kamarátom. Pozrieť ho, ako sa má, ako sa mu/jej darí. Následne som sa vrátil späť.

No ale v živote je to o niečo zložitejšie. V živote sa nedá len tak ľahko vrátiť späť na križovatku. Dokonca ani neviete, že ste v slepej uličke, myslíte si, že stále napredujete, ale vy vlastne stojíte.
Niekedy vás napadne vrátiť sa, zaradiť spiatočku a cúvať, ale nejde to. Niekedy je príliš zima, inokedy príliš teplo. Vždy je nejaké prečo a vždy je nejaké preto.

Prečo sa nechceš vrátiť? Preto.

Úprimnosť. Vravím to slovo niečo? Mne áno. Aj tebe, aj tebe? To je fajn.

Úprimnosť je zraňujúca, je čistá, je štýlová, je iná, je jediná.

Úprimnosť dokáže ublížiť.. Dokáže vyčariť úsmev. Horšie však je, ak sa úprimné slová berú neúprimne. Mne sa to stáva často. Snažím sa s tým žiť, ale hnevá ma to. Hnevá ma to, že sa snažím, teda nesnažím, zo mňa to akosi vypadne, snažím sa byť úprimný, a predsa to vychádza nazmar. Keby niektorí vedeli, o čom všetkom premýšľam, len tak niečo nepoviem, uvažujem o tom, aké by to mohlo mať následky. Netáram do vetra. Vážne nie. Ak má niekto taký pocit, tak nechápem prečo ešte nezavrel predo mnou dvere. Fakt nechápem.

Týmto žiadam všetkých o úprimnosť. Ďakujem.


Bc. elwinko

 Úvaha
Komentuj
 fotka
orfea2  4. 10. 2009 23:22
stojí to za to, ak sa máš za úprimnosť hnevať?
 fotka
shelia  4. 10. 2009 23:26
uprimne? skvele
 fotka
majuri  4. 10. 2009 23:38
pravdu aj ked boli?

a co ked mas niekoho natolko rad ze nechces vidiet bolest v jeho ociach?
 fotka
semonique  4. 10. 2009 23:41
píšeš skvelé blogy...a ako vždy,zverejníš ho vtedy keď som vo vlastnej slepej uličke...úprimne ti hovorím,je to dobre napísané
 fotka
hangtime11  4. 10. 2009 23:48
tento blog si zverejnil v neskutočne jedinečnú chvílu ...
 fotka
hangtime11  4. 10. 2009 23:59
inak k tej úprimnosti, mám rád keď mi niekto hovorí všetko úprimne, aj vtedy ak som s rozumom v koncoch, nemám rád tie reči že všetko bude dobre aj keď všetci vedia že dobre to už nebude ...
 fotka
chiflada  5. 10. 2009 00:00
Najprv, že mám tešivo kvôli obláčikom na webke.obláčiky a otázniky mi robia neskutočne dobre.



a potom ešte že ejha si nieto všimol tú pranostiku??to len ja mám zatienenú myseľ a vidím ju zvrhlo?



A to sú hádam všetky myšlienky ktoré mi zo začiatku prebehli. A ešte že hou aha idem si prečítať ten úvahový blog.



A nemôžem požadovať úprimnosť. 100% neexistuje. nikto nie je 100% úprimní. nemusíš na všetko odpovedať, povedať a pod... ako si všetko protirečí.



zaujímavý blog.
 fotka
titusik  5. 10. 2009 00:47
mne už jeden dotyčný povedal, že nie som priama. Ale o tom ja predsa viem Ja len nemám rada, keď tým ubližujem.
 fotka
martinka1112  5. 10. 2009 10:31
veľmi dobre sa mi čítal tento blog a som rada, že na birdzi sú ešte kvalitný blogeri,lebo som dlho nečítala niečo čo by ma zaujal
10 
 fotka
lonelygirl  6. 10. 2009 21:00
Pravda ostane pravdou a nič sa nezmení na tom, ak niekomu budeme klamať. Ale ľudia sú zbabelci.
11 
 fotka
miuska26  7. 10. 2009 00:06
vzdy som k tebe bola a som len uprimna a vies ze ja som si tvoju uprimnost vzdy nadovsetko cenila a bude tomu tak i nadalej..si jeden z mala, ktori dokaze aj svoj nesuhlas dat jasne najavo a neboji sa uprimne povedat svoj nazor..

pekny blog..
12 
 fotka
mayas  14. 10. 2009 12:29
...keď som bola tabula rasa so slabým vyrytým písmom, bola som úprimná...ale...teraz, keď sa nad tým úprimne zamyslím vždy úprimná nie som...ale na svoju obranu...kebyže s úprimnosťou zaobchádzam neuvážene teraz by som bola už aj sviňa a ešte viac by som si byla hlavu o stenu...(a nemyslím tým len výhradne tie nepovedané veci, ale hlavne predčasné teda primárne myšlienky...no)...
13 
 fotka
temperancecullen  18. 10. 2009 22:19
Súhlasím s tým, že treba povedať pravdu, aj keď niekedy veľmi bolí....a úprimne myslené je to, že sa mi to páčilo
Napíš svoj komentár