Elwinko: Plusy, mínusy, lietanie, blahoželanie a mnoho iného...

Nikdy som nemal nikoho. Nikoho, kto by sa na mňa pekne usmial. Nikoho, kto by mi podal ruku. Nikoho, kto by mi ukázal, čo je v trinástej komnate. Nikoho.

Prepáčte, namietate, že klamem? Sčasti klamem. Boli okamihy, veľmi krásne okamihy, kedy tomu tak nebolo. Dokonca som mal včera pocit, že som vzlietol, že sa vo mne niečo pohlo, že som proste zasa raz....asi som bol už večer proste unavený.

Čo sa včera vlastne stalo? Pekne po poriadku. Včera oslavovala kamarátka 20 rokov. Je to taký ten krásny vek. Mojou psou povinnosťou bolo pridať sa ku gratulantom. Tak som i urobil. Je to kamarátka, ktorá býva trochu ďalej, ako by bolo vhodné, i tak si rozumieme. Večer sme písali, preberali sme všetko možné i nemožné, trochu som sa vyplakal, pretože len ona to chápe, a bolo fajn.

Dokonca som natočil päťminútové video ako si trsám na Dj Lukasa. Nie, nie, som normálny, ale občas sa proste utrhnem, potrebujem otvoriť okno a kričať. Na celý svet, na Teba, na neho, na seba. Aby všetci vedeli, že som to ja, som to ja taký, aký som a som to ja, nikto iný.

Kamarátke som sľúbil darček. A samozrejme chcela aj to video, no neposlal som jej ho. Nepotrebujem pred ňou vyzerať ako úplný magor. Rozmýšľam o niečom výnimočnom. Trebárs:

Ty už nie si teenager, Ty si mladá krásna žena
Čaká Ťa to, čo čaká všetkých, zem krásna, možno i zasľúbená
Máš prsty vo vlasoch, jemne sa zamýšľaš
Degustuješ víno, jazykom ho vaľkáš, priam sa hráš
...
Alebo niečo v tomto štýle:

Každý dnes mal pripravené slová
Každý i ja i ona i on i fenka susedová
Lenže žiješ život bez prípravy
Väčší dôvod na oslavy zaručený
Celkom nový pohľad na svet, taký prerobený
...
Neviem sa rozhodnúť, čo vravíte na toto:

Roky, tie sa minú rýchlo
Aj mňa pred rokom pri srdci pichlo
Aj mňa opantala myšlienka, že
Všetko bude krásne, veľké, dôležité, lenže...
Mne zle je...no Tebe nie....Teba čaká snívanie...blúznenie...a mňa triezvenie
...

Očakávam plodnú debatu, čo je vhodné, vychytené a k veci. Vopred veľká vďaka.

Skončil som pri slovách, že samota je dobrá. Zasa klamem, ale zamyslím sa teraz nad samotou. Každý narieka, a ja tiež, že sám som len sám, proste sám a nikto iný pri mne nie je, len ja sám. Ja sám. No a? Komu to vadí? Mne. No a?

Skúsenosti v živote alebo ak chcete životné skúsenosti ma naučili, že je lepšie byť sám. Má to hneď niekoľko výhod. Nedráždim svoj bankový účet viac ako by bolo vhodné, nedráždim svoje pudy viac ako by bolo vhodné a hlavne ráno nemusím písať žiadne smsky typu, ahoj chrobák, prípadne chrobáčik, prípadne iný –čik, prípadne šúpoliatko, chýbaš mi, práve vstávam, smrdí mi z úst, ale idem sa kúpkať...papa cici moje...Toto fakt nemusím. Nechýba mi to. A viem aj sám, že som to prehnal.

Ak by som mal pokračovať vo výhodách, tak...mám oveľa viac voľného času, môžem uvažovať o kriminálnych zločinoch na Slovensku v 90. rokoch, resp. môžem uvažovať o iných zločinoch, prípadne zločine. Prípadne sa solídne vyspím. Prípadne nie.

Koľko výhod, však? A ani ste o nich nevedeli, ešte že ma máte.

Keďže niektorí sa dočítali až k tomuto odstavcu a už ma odsúdili, tak napíšem aj nevýhody samoty. Aby sme si to vedeli porovnať, že čo je vlastne lepšie.

Ráno vstanete a prvé, čo chytíte do ruky je mobil, napíšete smsku so zamilovaným textom, odošlete ju. A fungujete. Cez deň nezabudnete prezvoniť svoju polovičku. Večer sa s ňou stretnete. A síce by ste už mali ísť, poviete si, že ešte nie, ešte s ňou predsa ostanem. A príde noc a vy zaspávate plný očakávania. Keby bolo keby. Žili by sme v nebi. Alebo v inom sanatóriu. A bolo by nám dobre.

To sú skôr výhody či príjemné stránky vzťahu, nevýhodou samoty je to, samotná samota, clivota z nej vyplývajúce depresívne nálady. Časté zmeny nálad, nevôľa, prudké a nelogické reakcie, pomstychtivosť, spasiteľský syndróm...ups...to už píšem o sebe. V každom prípade je to asi tak. Všetko z mojej strany na tému samota. Aspoň zatiaľ.

K tomu včerajšku, len toľko, v skratke. Napísala mi princezná, ja som sa usmial, zasa raz som sedel s tvárou, na ktorej bol úsmev, a pozeral som pred seba, bolo mi dobre, pripomenul som si všetko, čo bolo, síce toho veľa nebolo, ale aj tak. Musím však napísať, že ma pár vecí znovu zabolelo. A bolieť ešte bude. Keďže princ môže byť len jeden a ja to teda nie som. Chcel by som byť hradný šašo a rozveseľovať princa aj s princeznou svojimi vtipnými rečami. To by sa mi páčilo. Pritom by som po nociach plakal nad nenaplnenou láskou. Škola života. Ako inak. Čo sa stalo, už sa neodstane.

Aj vy mate pocit, že pletiem hrušky s jablkami, že tu len sprosto zavádzam, a že v podstate sám neviem, čo je pre mňa dobré? Aj ja mám ten pocit. Bojím sa len, že to, čo som úspešne v sebe potlačil, takú tú túžbu, tak sa bojím, že tá túžba sa vráti a bude ma znovu ovládať. Znovu tie isté okamihy, len v novom svetle.

V žiare reflektorov sa stretneme, vynadáme si, a potom načítame scenáre, lebo hráme už každý iné úlohy. Možno raz aj ja budem princ a Ty budeš šašom, alebo katom. A možno príde kat po mňa. A možno ráno vstanem, žiaľ, znovu a budem musieť ísť. Napríklad zajtra k zubárovi.

Inak, čo Vás drží nad vodou? Čo je vašou akousi alfou i omegou? Pre mňa je to....? ? ? ? Teraz uvažujem, že čo vlastne. Ak vynechám sociálne istoty, alebo to tam nepatrí? ...Kam vlastne patrím? ? !

PS: Bolí ma žalúdok.

Bc. elwinko

Úvaha

17 0 0 0 0

Komentuj

Plusy, mínusy, lietanie, blahoželanie a mnoho iného...

7 komentov k blogu

Horúce!