Ja sa cítim trápne už niekoľko rokov zato,aký som,takže ťažko vypichnúť jednu udalosť, môžem spomenúť snád to, ako som si ešte ked som chodil na strednú v podnapitom stave pýtal hotdog v novinovom stánku.
@riddler ale no, musíš to brať v dobrom. Aspoň je s tebou zábava
Ja som tiež veľmi trápny človek. Fyzicky aj sociálne neobratny. Vždy keď som medzi ľuďmi urobím niečo trápne. Zvykla som si a snažím sa na tom aspoň zasmiať občas cez slzy
@dollish No niekedy je sranda so mnou, niekedy zo mňa radšej mám ten prvý prípad. O fyzickej neobratnosti ani nehovorím, na základnej som telocvik príliš nemal rád- pri preskoku cez kozu som spadol pod ňu (spolužiaci sa mi smiali,že som ju chcel podojiť) a pri futbale namiesto brány trafil rozhodcu (nášho telocvikára), ktorý takmer prehltol píšťaľku.
Neviem aký najväčší ale napr včera som v práci povedala vedúcemu že nablokujem ešte pani nákup a pojdem na prestávku, ale povedala som to velmi nahlas a bes toho aby som sa pozrela kto tam stojí a to bol chlapec, muž okolo 25 .. som sa citila veľmi trápne a som sa mu ospravedlnila
A raz sme pili s osobou o ktorú som javila vázny zaujem, a zrazu mi prišlo zle, isla som sa vyblinkať vonku, čo bol hrozny trapas, ale vacsi bol rano ked mi ta osoba napisala ze sa v noci ked isla domov smykla na grcke
@riddler bol by to super film aspoň si vedel nohou trafiť do lopty!! Ver mi, nie je nič trapnejsie ako keď vykopnes nohu a do lopty netrafis a stáva sa ti to vždy
neviem kedy mi bolo najtrápnejšie ale stále sa mi vracia situácia, keď som mala asi 12 rokov, ešte som nehovorila plynulo anglicky a mala ku nám prísť jedna kanaďanka, tak som sa pripravovala na naše zoznámenie.
hovorím si, že prvá vec určite bude, že si povieme, ako sa voláme, lebo to sa tak robí na slovensku.
takže to prebiehalo nasledovne:
- hi! how are you?
- silvia
- ....
- .....
- ako sa máš? (s anglickým prízvukom)
- oh, fine, thanks!
no a potom v amerike keĎ som bola a bavila sa s jedným chalanom o plavbe po karibiku, tak som chcela povedať slovo ostrov, ale vyslovila som to ako Iceland.
potom som nechápala, prečo začal rozprávať o islande, keď sme sa bavili, že idem na kaymanské ostrovy a bahamy.
odvtedy ma to straší, že aká som jebnutá.
no a rada hovorím ľuďom "nie je za čo" namiesto "ďakujem" a niekedy dám predavačke menej peňazí a ešte aj poviem to je dobre" lebo si myslím, že som dala viac.
keď som bola asi deviatačka/ôsmačka, bola som slepá, ale ešte som nenosila okuliare. Raz sme boli v múzeu a čítala som si kartičky za vitrínou a zrazu som ksichtom narazila do vitríny, ozval sa buchot, všetci sa pozerali na mňa že čo sa deje, ja som sa tvárila hlavne nenápadne, kamošky rehot...
bola som v londína a stratila sa mi moja skupina, tak som si potrebovala požicať mobil od nejakej náhodnej osoby, prišla som k nejakej 60-70 ročnej babke a pýtam sa jej či má mobil
Ona: "I dont have a mobile phone."
trápne ticho (kto by čakal, že londínčanka nemám mobil, preboha!
Ja: "Well that is a shame then."
minule som sa dozvedela, že som sa pravidelne strepávala na druhom stupni ZŠ na tých istých betónových schodoch, čo som si ani neudomila, ale moje kamarátky zjavne áno
Stalo sa to už veľmi dávno a v tomto trapase ma asi nikto netromfne. Honil som si ho a vyvrcholenie bolo také silné, že kvapky semena mi dopadli na vlasy, akurát som o tom nevedel. V ten deň som išiel na pracovný pohovor, veľmi som si tú prácu želal mať. Neviete si predstaviť tie výbuchy smiechu všetkých, ktorí ma videli. Ja som to pochopil až doma, keď som sa pozrel do zrkadla...
Zabudli ma - aj s vecami na ktoré mi mali dať spolužiaci pozor, kým som si odbehol kúpiť pitie - počas lyžiarskeho pod svahom a odišli na pár km vzdialenú chatu bezo mňa.
Ajkeď toto výnimočne nebola (len) moja chyba. Tých mojich je neúrekom, že si teraz ani neviem spomenúť, ktorá bola horšia.
@riddler no super. ja som zas na stužkovej bol v šatni zatvoreny v objatí so spolužiačkovou sesternicou, a svietili mi laserom do oči. alebo som vypil vodu z vázy na kvety ešte to viem... ach. mladosť pochabosť r. 2005 to bolo ešte.
Ked som mala asi 12rokov, neskutocne strašne sa mi pacil jeden chalan z vchodu, raz som ho cestou zo skoly stretla a on zastavil ze mi podrzi dvere -problem bol ten, ze pred vchodovymi dverami mame schody, na ktorych som sa samozrejme co? Potkla a vystrela priamo ako na tanieriku pred nim
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
29 komentov
Ja som tiež veľmi trápny človek. Fyzicky aj sociálne neobratny. Vždy keď som medzi ľuďmi urobím niečo trápne. Zvykla som si a snažím sa na tom aspoň zasmiať občas cez slzy
ale mam lately super sklony hovorit take tie slusne frazy uplne v zlom kontexte
- tesi ma
- dakujem
- dobru chut
- za malicko
a tak
A raz sme pili s osobou o ktorú som javila vázny zaujem, a zrazu mi prišlo zle, isla som sa vyblinkať vonku, čo bol hrozny trapas, ale vacsi bol rano ked mi ta osoba napisala ze sa v noci ked isla domov smykla na grcke
hovorím si, že prvá vec určite bude, že si povieme, ako sa voláme, lebo to sa tak robí na slovensku.
takže to prebiehalo nasledovne:
- hi! how are you?
- silvia
- ....
- .....
- ako sa máš? (s anglickým prízvukom)
- oh, fine, thanks!
potom som nechápala, prečo začal rozprávať o islande, keď sme sa bavili, že idem na kaymanské ostrovy a bahamy.
odvtedy ma to straší, že aká som jebnutá.
no a rada hovorím ľuďom "nie je za čo" namiesto "ďakujem" a niekedy dám predavačke menej peňazí a ešte aj poviem to je dobre" lebo si myslím, že som dala viac.
Ona: "I dont have a mobile phone."
trápne ticho (kto by čakal, že londínčanka nemám mobil, preboha!
Ja: "Well that is a shame then."
Ajkeď toto výnimočne nebola (len) moja chyba. Tých mojich je neúrekom, že si teraz ani neviem spomenúť, ktorá bola horšia.
To je taky fest na ktory si spominam.