Ako by ste reagovali keby ste zisitili že máte rakovinu?
Ahojte. Dnes tu mám takú trošku nezvyčajnú tému. Chcel som sa apýtať, že aká by bola reakcia, keby ste zistili že vám diagnostikovali rakovinu. Upadli by ste do depresie alebo by ste ďalej žili svoj normálny ako keby sa nič nedeje.
velmi zalezi v akom stadiu, ci by som vobec mala sancu prezit a tak. ale urcite by som najprv velmi plakala a potom sa zufalo snazila splnit si vsetky zelania, ktore som cely zivot odkladala lebo som si hovorila, ze mam este kopu casu.
@lenuska175 tuto temu som vytvoril aj preto lebo si raz o tom už písala a ako si žila svoj život? Trpela si depresiami a pod. alebo normálka ako každý deň?
@google123 Platí! Môžeš ma potom aj tagnút.
Čo by si robil ty? Normálne by sa človek zrejme začal strachovať o deti, manželku, rodinu, čo s nimi bude a tak. Ja ešte deti a manželku nemám a s rodinou mám nie príliš dobré vzťahy. Na rakovinu sa umiera pomaly, takže by som ešte určite stihol dokončiť aktuálny projekt v práci, potom ešte niekoľko ďalších a nakoniec niekam havarovať, než by som vlastne niečo pocítil. Ale trápilo by ma asi to, že eutanázia je zakázaná... nechcel by som, aby ma niekto videl zničeného chorobou.
nedá sa to s istotou určiť pretože ten druh ,,pocitu,, som ešte nezažil (vedieť že som smrtelne chorý)
ale myslím si že by som život začal hneď využívať od prvej sekundy, vypoveď v praci ... vela by som výletoval a napísal dôležité inštrukcie a pocity ľuďom na ktorých by mi záležalo ... možno aj pár mesiacov by som sa zatvoril niekde a robil iba hudbu ... veľa hudby ... veľa by som jedol a pil ... a chcel by som navštíviť bhután , čiže tam by som išiel ... a vyhladal by som naozaj zaujímavých a inteligentných ľudí s ktorými by som debatoval o život e a o jeho konci ktorý ma onedlho možno čaká ...
no, nestrácal by som už čas tak ako teraz ... teraz to robím preto že nemam lepšiu možnosť a musím sa zabezpečovať do buducnosti ... keby som ale o buducnosť prišiel bolo by to všetko iné
Uz som nad tym velakrat rozmyslala, a pravdepodobne by som sa o tom dozvedela az v poslednych stadiach, kedze ja mam sama uz rozhumplovane telo a vela veci co by mohli byt seriozne, beriem pri tom mnozstve kazdodennych vykyvov uz akosi bez zaujmu. A vyhybam sa upozornovaniu doktorov a testovaniam prave preto, ze by ma taketo zistenie ako rakovina dost zdrvilo. asi by som nebola v stave uzivat si vsetkeho co som nestihla, skor maximalna depresia. Cize jedinou moznostou zistit to vcas su pre mna silne bolesti.
mam slabu toleranciu bolesti, takze ak by som sa zrazu zacala zvyjavat v krcoch alebo cokolvek strasne, nezaberali by bezne lieky alebo by to zacalo byt fakt caste, asi by zvitazila precitlivelost
(ci pud sebazachovy?)
..a dosla by som sa mozno aj liecit, len aby ta prekliata bolest uz zmizla. Ale zalezalo by dost aj na druhu, stadiu rakoviny, sanciach ake by mi doktori davali.. museli by mi ale naslubovat fakt velke sance na uzdravenie, a ze to bude mat hladky priebeh a kdeco, aby som sa zverila nemocniciam, aby som chodila denne po doktoroch a neprijemnych vysetreniach v najodpudzujucejsom moznom prostredi, nechala do seba ladovat chemoterapiu a nechat si nou zdevastovat aj to malo zdravia, vitality, energie, zivotaschopnosti co mi ostalo. A najvacsim problemom by pre mna boli rodicia, nedokazala by som im to povedat. U nas je dom hore nohami uz len ked si "to nase zlaticko" kychne ci ked ho brus boli, takze vaznejsie problemy im radsej nevesiam na nos. Zverit sa im s diagnozou raka, hroza pomysliet.. neznasam byt lutovana, chora, zvyhodnovana z lutosti, byt zrazu odstrcena aj napriek spolocnosti a separovana ako nieco ubohe krehke co treba vkuse chranit, sledovat kazde pohnutie prsta, tajit skutocnost aby mi neublizila.. prejst vsetkych specialistov aki su, otocit nemocnicu hore nohami, porobit s doktormi krik aby lepsie doktotuvali, ak krik nepomoze tak aj podplatime.. a to vsetko pre jedno neschopne podivne stvorenie, ktore o ten zivot pramalo stoji a aj keby to s liecbou vyslo, po vsetkom tom nemocnicnom zle, by si to do par rokov zrejme same hodilo.
Toto je dost brutalny cierny humor, ale naj by snad bolo keby ich po oznameni ze mam rakovinu razom trafil slak (totiz tym by sa problem znacne okresal - niet blizkych, niet nikoho komu smrtou ublizim a za chvilu ich mozem na druhom svete dobehnut a za ten cas sa vysrat na nemocnice a chemoterapie, rozflakat vsetky zarobky na heroinove orgie bez obmedzenia buducnostou; cim zaroven odstranim aj fyzicke bolesti, aj uzkosti, ktore by mi inak branili vychutnavat si zaver bez zovreteho zaludka z toho desiveho cakania. A ked to cakanie napriek tomu uz nebudem zvladat, moja existecia mi zacne samej byt odpudiva, pripadne opiaty prestanu ucinkovat na bolesti, vzdy to s nimi mozem definitivne prehnat
Inac, neberte to velmi vazne ak niekto nahodou docital az sem, netusim sama ako by som reagovala. Mozno by mi to aj pomohlo vytrhnut sa smrtke z drapov a konecne by som si zacala vsetko vazit a tesit sa z toho ale toto mi pride take najviac "moje".
No to mi záležalo veľmi od toho čoho by to bola rakovina a v akom štádiu by mi našli. Ak by to bola rakovina pečene či kože alebo nejaké 4. štádium nejakej rakoviny čo menastázuje do celého tela, tak ak by mi to ešte kondícia dovolila by som si čo to pochodila a potom by som sa zabila aby som nemusela trpieť v tých najväčších bolestiach alebo ako vyschnutá bezvládna troska.
Ak by to bola nejaká ľahšia rakovina v začiatkoch rozhodne by som skúsila každú dostupnú liečbu, či už prírodnú alebo od lekárov a silne verila vo vyliečenie.
zviedla by som chlapov ktori sa mi kedy pacili, pobila by som sa s ludmi ktorych som nemala rada, nasledne by som si slahla polmetrovu lajnu koksu a skocila rybicku do Dunaja
@denix Áno táto choroba nezabíja rýchlo. To, že ide človek na chemo a jeho doba života sa zmenši o peknych par rokov to je už ine. Samozrejme to je jedno. Poviem vám niečo: Raz ma začalo bolieť brucho. Trvalo to a trvalo a stále bolelo. Nikomu som to nehovoril a zo zvedavosti som čekol net a tam namna vyskočilo rakovina čriev a blablabla... Taký vystrašeny jak nikdy som bol. Zrazu sa mi aj objavili uzliny na krku... No ja som zbledol v tej chvíli, ked som si ich nahmatal. Vyskušal som vegansku stravu a bolesti brucha som si nevsimal(zvykol som si na ne) a po asi 2 mesiacoch som si siahol na krk a mal som ho uplne bez uzlín. Bolest brucha taktiež zmizla. Nehovorim, že to bola rakovina (snad nie) ale aj tak.... takato by bola moja reakcia ak by mi diagnostikovali rakovinu. Uplne presne tak istak. Inak mam tu aj blog o pribehu mojej tety s rakovinou
@aventine Dúfam, že ti nebude vadiť, keď si to "tvoje" vypožičiam. 90% z toho čo si napísala sa presne hodí aj na mňa, ušetrila si mi dosť času
Takže zhrnutie- pri mojom životnom štýle sa mi to môže veľmi ľahko stať. Kebyže sa to stane, upadnem do hlbokej depky, nedokázala by som v sebe nájsť silu o niečo sa snažiť (aj tak nemám žiadne osobné ciele, ktoré chcem dosiahnuť, takže to by mi až tak nevadilo). Viac by to položilo mojich rodičov ako mňa, a bolo by mi ich hrozne ľúto. Takže pokiaľ by bola ešte šanca vyliečiť sa, skúsila by som to kvôli nim. Ak by to bolo nejaké posledné štádium, dúfala by som v rýchlu smrť, aby som dlho netrpela.
@melancholik "no, nestrácal by som už čas tak ako teraz ... teraz to robím preto že nemam lepšiu možnosť a musím sa zabezpečovať do buducnosti"
Vzdy su ine moznosti. Zit pre buducnost nie je zrovna najlepsie, kedze nikdy nevies kedy tu uz nebudes. Navyse ak pod pojmom "zabezpecnovat sa" mas na mysli setrenie, tak ak setris v skrachovanej europe a cez statne nastroje, tak na take zabezpecenia sa v buducnosti vobec neda spoliehat. Stat/EU bude musiet vyrabovat vklady ludi, kedze neprodukovat a rozhadzovat sa neda donekonecna.
Na tvojom mieste by som dal vypoved, odisiel do Bhutanu a robil hudbu koniec koncov, zit sa tam da velmi skromne a ak si potrebujes privyrobit, tak obcasne "ucenie" anglictiny je v Azii vzdy mozne.
@tommyhot lenže musím sa z mesiaca na mesiac nejako zabezpečovať ... tým myslím z mesiaca na mesiac si vytvárať finančné zásoby ktoré daný mesiac pokryjú + to čo chcem navyše ... momentálne som vo fáze kedy som si pokryl daľšie mesiace navyšše ... ja viem že je to hovno ... ja nie som stavaný na tento systém práce, byť zamestnancom .. ale zatial si nič iné neviem predstaviť, neviem sa len tak zbaviť všetkého čo mám rád v tomto živote a byť väčší chudák (byť na tom omnoho horšie) ekonomicky a odísť do sveta kde moje prežitie bude závisieť od adaptácie sa na niekolko násobne horšie podmienky ... ja by som veľmi rád naozaj, preto osm aj napísal že keby viem že som chorý tak j*bem na to a proste idem lebo môj život už nebude dlho pokračovať ale ... momentálne si iný život v budúcnosti neviem predstaviť ako v modernej európe ... mám rád technológie, mám rád veci ktoré ponúka tento moderný svet ... ale na druhej strane by som sa toho chcel zbaviť veľmi ... ja fakt vidím zmysel iba v jedinej veci ... že by som dokázal si ,,zarobiť,, zaobstarať si fakt obrovske množstvo peňazí ... ktoré by ma zabezpečilo tu a potom by mi už nič nebránilo cestovať po takých miestach .. ak ale len tak dám výpoveď bude zo mňa chudák .. viem že ty sa venuješ bitcoinom (neviem či ti ešte vynašaju tak dobre ako kedysi) každopadne žiješ slobodnejší život ako napr. ja
@melancholik cestovanie ale vobec nie je drahy konicek. O to viac, ak ti nevadi, ze nebudes prespavat v hoteloch a ozierat sa v baroch s lokalnymi pickami. Navyse vacsina hostelov je ok s tym, ze nieco pre nich porobis a daju ti free ubytko a nieco najest. Takto vies cestovat prakticky len za cenu dopravy.
Co sa tyka technologii, zijem v meste, kde ma mesacne naklady stoja rentu 1 izbaku v bratislavskom koloseu, no technologicky je to mesto na tom tak, ze velka cast europy sa ani nechyta. Sluzby su na velmi vysokej urovni za zlomok nakladov na slovensku. Vsetko sa da len treba konat. Ja som kedysi zmyslal rovnako ako ty - teraz sa neda, musim viac zarobit, este vydrzim rok, bla bla a potom ako som sa rozhodol so vsetkym skoncit som zistil, ze sa vlastne nic zle nestalo.
Keby že mám umrieť do týždňa , dvoch tak by som chcel skočiť z padáka a ešte posledný krát sa pomazniť s babkinym kocúrom (nie cirkulárkov) . Umreť by som chcel osamote popíjajúc lacnú limonádu a počúvajúc rádio niekedy večer ,najlepšie v noci.
no asi by som bežal do knižnice počítať ako sa z toho dá dostať...ak by to nebolo možné, hm...neviem, skúsil by som dačo čo som ešte neskúsil...vydal memoáre ...
@borovy sa mna nepytaj, to tak je @myschka dobry plan ,beriem aj ta lajna vtedy dbry napad @tommyhot aa to funguje s olejom alebo len skusit a uvidi sa, ale ako ta poznam to bude isto overene
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
54 komentov
Čo by si robil ty? Normálne by sa človek zrejme začal strachovať o deti, manželku, rodinu, čo s nimi bude a tak. Ja ešte deti a manželku nemám a s rodinou mám nie príliš dobré vzťahy. Na rakovinu sa umiera pomaly, takže by som ešte určite stihol dokončiť aktuálny projekt v práci, potom ešte niekoľko ďalších a nakoniec niekam havarovať, než by som vlastne niečo pocítil. Ale trápilo by ma asi to, že eutanázia je zakázaná... nechcel by som, aby ma niekto videl zničeného chorobou.
ale myslím si že by som život začal hneď využívať od prvej sekundy, vypoveď v praci ... vela by som výletoval a napísal dôležité inštrukcie a pocity ľuďom na ktorých by mi záležalo ... možno aj pár mesiacov by som sa zatvoril niekde a robil iba hudbu ... veľa hudby ... veľa by som jedol a pil ... a chcel by som navštíviť bhután , čiže tam by som išiel ... a vyhladal by som naozaj zaujímavých a inteligentných ľudí s ktorými by som debatoval o život e a o jeho konci ktorý ma onedlho možno čaká ...
no, nestrácal by som už čas tak ako teraz ... teraz to robím preto že nemam lepšiu možnosť a musím sa zabezpečovať do buducnosti ... keby som ale o buducnosť prišiel bolo by to všetko iné
nechcem viac o tom písať, lebo na rakovinu zomrel môj otec, išlo to rýchlo, zomrel s úsmevom na tvári, bol to vynímočný človek....
A ako píše králik v @8 záleží to hlavne od toho, či by som mal ešte šancu alebo nie...
@9
mam slabu toleranciu bolesti, takze ak by som sa zrazu zacala zvyjavat v krcoch alebo cokolvek strasne, nezaberali by bezne lieky alebo by to zacalo byt fakt caste, asi by zvitazila precitlivelost
(ci pud sebazachovy?)
..a dosla by som sa mozno aj liecit, len aby ta prekliata bolest uz zmizla. Ale zalezalo by dost aj na druhu, stadiu rakoviny, sanciach ake by mi doktori davali.. museli by mi ale naslubovat fakt velke sance na uzdravenie, a ze to bude mat hladky priebeh a kdeco, aby som sa zverila nemocniciam, aby som chodila denne po doktoroch a neprijemnych vysetreniach v najodpudzujucejsom moznom prostredi, nechala do seba ladovat chemoterapiu a nechat si nou zdevastovat aj to malo zdravia, vitality, energie, zivotaschopnosti co mi ostalo. A najvacsim problemom by pre mna boli rodicia, nedokazala by som im to povedat. U nas je dom hore nohami uz len ked si "to nase zlaticko" kychne ci ked ho brus boli, takze vaznejsie problemy im radsej nevesiam na nos. Zverit sa im s diagnozou raka, hroza pomysliet.. neznasam byt lutovana, chora, zvyhodnovana z lutosti, byt zrazu odstrcena aj napriek spolocnosti a separovana ako nieco ubohe krehke co treba vkuse chranit, sledovat kazde pohnutie prsta, tajit skutocnost aby mi neublizila.. prejst vsetkych specialistov aki su, otocit nemocnicu hore nohami, porobit s doktormi krik aby lepsie doktotuvali, ak krik nepomoze tak aj podplatime.. a to vsetko pre jedno neschopne podivne stvorenie, ktore o ten zivot pramalo stoji a aj keby to s liecbou vyslo, po vsetkom tom nemocnicnom zle, by si to do par rokov zrejme same hodilo.
Toto je dost brutalny cierny humor, ale naj by snad bolo keby ich po oznameni ze mam rakovinu razom trafil slak (totiz tym by sa problem znacne okresal - niet blizkych, niet nikoho komu smrtou ublizim a za chvilu ich mozem na druhom svete dobehnut a za ten cas sa vysrat na nemocnice a chemoterapie, rozflakat vsetky zarobky na heroinove orgie bez obmedzenia buducnostou; cim zaroven odstranim aj fyzicke bolesti, aj uzkosti, ktore by mi inak branili vychutnavat si zaver bez zovreteho zaludka z toho desiveho cakania. A ked to cakanie napriek tomu uz nebudem zvladat, moja existecia mi zacne samej byt odpudiva, pripadne opiaty prestanu ucinkovat na bolesti, vzdy to s nimi mozem definitivne prehnat
Inac, neberte to velmi vazne ak niekto nahodou docital az sem, netusim sama ako by som reagovala. Mozno by mi to aj pomohlo vytrhnut sa smrtke z drapov a konecne by som si zacala vsetko vazit a tesit sa z toho ale toto mi pride take najviac "moje".
Ak by to bola nejaká ľahšia rakovina v začiatkoch rozhodne by som skúsila každú dostupnú liečbu, či už prírodnú alebo od lekárov a silne verila vo vyliečenie.
Za inych okolnosti by som prechadzala od paniky k motivacii zit stale dookola.
Takže zhrnutie- pri mojom životnom štýle sa mi to môže veľmi ľahko stať. Kebyže sa to stane, upadnem do hlbokej depky, nedokázala by som v sebe nájsť silu o niečo sa snažiť (aj tak nemám žiadne osobné ciele, ktoré chcem dosiahnuť, takže to by mi až tak nevadilo). Viac by to položilo mojich rodičov ako mňa, a bolo by mi ich hrozne ľúto. Takže pokiaľ by bola ešte šanca vyliečiť sa, skúsila by som to kvôli nim. Ak by to bolo nejaké posledné štádium, dúfala by som v rýchlu smrť, aby som dlho netrpela.
ale, ale, kašľala by si na všetko a radšej by si sa utiahla do samoty a rozímala čo bude potom
Vzdy su ine moznosti. Zit pre buducnost nie je zrovna najlepsie, kedze nikdy nevies kedy tu uz nebudes. Navyse ak pod pojmom "zabezpecnovat sa" mas na mysli setrenie, tak ak setris v skrachovanej europe a cez statne nastroje, tak na take zabezpecenia sa v buducnosti vobec neda spoliehat. Stat/EU bude musiet vyrabovat vklady ludi, kedze neprodukovat a rozhadzovat sa neda donekonecna.
Na tvojom mieste by som dal vypoved, odisiel do Bhutanu a robil hudbu koniec koncov, zit sa tam da velmi skromne a ak si potrebujes privyrobit, tak obcasne "ucenie" anglictiny je v Azii vzdy mozne.
Co sa tyka technologii, zijem v meste, kde ma mesacne naklady stoja rentu 1 izbaku v bratislavskom koloseu, no technologicky je to mesto na tom tak, ze velka cast europy sa ani nechyta. Sluzby su na velmi vysokej urovni za zlomok nakladov na slovensku. Vsetko sa da len treba konat. Ja som kedysi zmyslal rovnako ako ty - teraz sa neda, musim viac zarobit, este vydrzim rok, bla bla a potom ako som sa rozhodol so vsetkym skoncit som zistil, ze sa vlastne nic zle nestalo.
@myschka dobry plan ,beriem aj ta lajna vtedy dbry napad
@tommyhot aa to funguje s olejom alebo len skusit a uvidi sa, ale ako ta poznam to bude isto overene