Ja som mala v minulosti už niekoľko psychológov, niektorí boli veľmi zlí (to som po pár sedeniach zrušila) a niektorí celkom fajn. Našťastie mám skvelého skúseného, empatického a milého psychiatra, ktorý má aj terapeutický výcvik, takže so mnou robí aj terapiu, ale nie tak často, ako by som potrebovala. Preto si chcem nájsť ešte nejakého dobrého psychológa časom.
Bola som u oboch a dokonca u viacerých a okrem jedného psychológa, ku ktorému som chodila asi pol roka mi naozaj NIKTO nijak nepomohol, priam by som povedala, že moje problémy ešte zhoršili. Zomrel mi blízky rodinný člen, potrebovala som nutne nejakú pomoc, šla som k psychiatrovi, že mám hrozné úzkosti a neviem spávať, lebo sa mi to každú noc vracia tá udalosť a on ma vysmial, že na to nepotrebujem chodiť k nemu a že som slaboch
myslím si, že na slovensku je katastrofálna úroveň týchto odborníkov a že aj keď mám nejaké problémy, ktoré potrebujem riešiť, radšej si ich poriešim sama / s blízkymi ľuďmi, ako by som znovu mala ísť k takým odborníkom. A ako hovorím, vystriedala som ich niekoľko, to nebude len taká náhoda
@annyejnji@3 Veľká väčšina je ich na SK veľmi zlých. Ja som mala dobrých 2 psychológov iba v Prahe, tu nie. Tu na SVK chodím ku skvelému vychýrenému psychiatrovi, ktorý už ale dlhé roky neberie nových pacientov, pretože ich už má kvantum. A tak je to aj s inými dobrými psychiatrami, že už neprijímajú... Tí čo prijímajú sú o ničom.
A tamto bol s prepáčením strašný idiot. Choval sa k tebe vrcholne neprofesionálne.
Ja som dostal diagnózu a aj lieky mi boli predpísané a bolo to otrasné. Tie lieky mi vôbec nebolo treba, iba mi spravili zle. Začal som lepšie a pravidelnejšie spávať, zbavil som sa určitých zlých vplyvov z okolia a mám oveľa menej psychických ťažkostí. Avšak nie je to úplne preč, vždy keď to preženiem s ponocovaním tak mám z mozgu šalát
Tým však nechcem povedať že lieky sú zlé, poznám ľudí ktorým lieky pomohli a pochvaľujú si liečbu. Najviac mi však pomohlo keď som si uvedomil že 90% zmeny musím spraviť ja. Odborníci sú tu len aby nás usmernili.
Odbornú pomoc som sa prvýkrát rozhodla vyhľadať v roku 2018 po náročnej depresívnej epizóde + nejakých ďalších problémoch. Najprv som obopísala pár terapeutov, ale všetci ma odmietli s tým, že už majú plnú kapacitu, tak som sa naštvala a objednala sa k psychiatrovi.
Zobral ma mladý, sympatický muž, bol hrozne v pohode, pokecali sme, ja som mu zdelila, že lieky brať nechcem, on povedal, že keď nechcem, tak mi nijaké nemusí predpisovať odporučil mi kolegyňu psychologičku a požiadal ju o komplexné vyšetrenie.
Šla som ku nej, tiež bola mega zlatá, bolo vidno, že sa mi snaží pomôcť, sedela som u nej asi dve hodiny, urobili sme vyšetrenie zamerané na osobnostnú problematiku formou rozhovoru a vypĺňania nejakých dotazníkov, diagnostikovala ma, odporučila dlhodobé individuálne terapeutické vedenie. Psychiater bol tak zlatý, že mi odporučil aj terapeutku (proste úplne mega najviac mi ten človek pomohol, za dve sedenia mi dal všetko, čo som potrebovala). S terapeutkou som spolupracovala iba asi pol roka, moc sme si osobnostne nesadli + mi nevyhovovalo, že robí KBT.. ja som sa chcela trochu hrabať v minulosti a vo vzťahoch a tak podobne a ona sa zameriavala len na "tu a teraz", korekciu správania.. pretože to bol jej rámec terapie a bola mladučká, iné výcviky okrem KBT asi nemala a iné nástroje asi nepoznala.. ja som si to vysvetlovala vtedy tak, že proste ignoruje moje potreby hovoriť o minulosti a neberie moje želania a pocity vážne.. tak som ju ghostla každopádne, myslím si, že aj keď sme si úplne nesadli, hrozne mi pomohla a veľa ma toho naučila, dodnes si pamätám a používam niektoré veci, čo ma naučila, dodnes mám niekde pozakladané papiere z našich sedení..
No a potom som bola nejakú dobu v pohode, až kým neprišiel covid.. a ja som bola zabarikádovaná doma a nemohla som robiť nič, čo ma dovtedy držalo mentálne v pohode.. a depky sa vrátili. Tak som sa rozhodla kontaktovať dobrovolnícku terapeutickú linku, kde som sa zoznámila so svojou terajšou terapeutkou, s ktorou spolupracujem už dva roky a s ktorou si nenormálne sedíme a sme si dosť podobné, zameriava sa okrem iného na hlbinnú terapiu, takže sa s ňou môžem rýpať vo veciach a to mi vyhovuje. Len nevýhodou je, že je hrozne busy, takže sa vídame tak raz za mesiac a mne to príde máličko. Každopádne, v poslednej dobe mám pocit, že už mi nejak dochádzajú témy, ktoré by som na terapiu priniesla, čo je väčšinou známka toho, že je čas terapiu ukončiť.. ale ešte sa mi do toho nechce
tl;dr: spolupracovala som za svoj dospelý život so štyrmi profesionálmi v oblasti psychického zdravia a s každým mám pozitívnu skúsenosť, veľmi mi pomohli.
No tabu zrovna nebúraš, ale aspoň sa tu povie, že napriek hroznej situácii psychológov a psychiatrov na SVK uz nie sme v dobe, kedy musime chodit k prvemu co sa namanie a mozme si konecne vybrat na zaklade preferencii a odporucani. Ked som chodil na strednu tak sa trebars strasne bagatelizovala socialna uzkost u mladych a depresie. Prakticky sa to vysmievalo ako slabosť. Ludia co sa sli dobrovolne liecit z alkoholizmu, alebo fetu ani nemali kde inde ako medzi ludmi, ktorych tam musela odviezt kriminalka a byvali casto pod tazkymi ukludnovakmi.
Na druhu stranu, mne osobne pomohol psychiater s nespavostou. Ale zas no... dat po 15 minutovom rozhovore balicek diazepamu chalanovi a povedat mu ako si to zobnut tiez nie je top psychiatrie.
@karlotiskot@10 Áno, môžeme si vyberať, ale všetci naozaj dobrí psychiatri sú už vybúkovaní a psychológovia podobne alebo sú strašne drahí.
Máš úplnú pravdu, že v minulosti sa deckám so sociálnou úzkosťou, alebo úzkosťou celkovo či depresiou skôr vysmievali, vyčleňovali ich z kolektívu (vlastná skúsenosť). Učitelia na to zvysoka kašľali a školskí psychológovia akoby neexistovali.
Diazepam na spanie je krátkodobé riešenie, dnes sú už antidepresíva, ktoré fungujú aj na spánok (Mirzaten, Trittico, ...)
@karlotiskot@12 V ČR áno, sama som tam žila veľa rokov a dajú sa tam nájsť dokonca aj voľní skvelí psychológovia zadarmo... Tam som mala skvelú skúsenosť s terapeutmi.
Priznám sa, neviem ako je to teraz s riešením psychiky detí a ich šikanou...
@azizi@13 Tu v Česku by sa dalo hovoriť o dobrej úrovni psychológie a psychiatrie, ale o strašnom podstave detskych psychiatrov a psychológov. Keď sa do toho nezapojí nejaká organizácia koľkokrát aj akútne prípady čakali v čase covidu aj pol roka ne termin sedenia. Deti čo potrebovali dlhodobé sedenia proste nemali ku komu a aj teraz je to hodne napaté v tomto, najma vzhladom na to co sa tu deje s legislativou cele roky a ze ani po tejto zmene sa toho moc nezmeni. Ziadna motivacia k chybajucim profesiam prakticky neprebieha na urovni statu, takze uz malokedy natrafis na psychologa, ktory podcenuje tvoj stav (ale stale natrafis) ale zas tazko sa k nemu dostanes... Takze no... koniec koncov stale je nejaky idealny stav v nedohladne... Su pripady ked by sa bez vmiesavania neziskovky, nedostala dlhodobo takato pomoc ani znasilnenemu decku. A na slovensku si myslim ze je uroven toho taka, ze tam sa to bezne realne deje ale stale to nie je v ociach kompetentných ci nekompetentnych ani len akutna téma na ktorú treba vobec upozornit...
@karlotiskot@15 Ono šikanované deti majú väčšinou nejaký psychický problém (a preň sú šikanované). Chcelo by to riešiť komplexne na triednických hodinách, osvetou, individuálne so šikanátormi a ich rodičmi a HLAVNE poskytnúť psychologickú/psychiatrickú pomoc šikanovaným deťom, lebo práve tie majú väčšinou nejaký problém. Učitelia by mali byť na takéto situácie školení a riešiť ich.
@azizi@16 Ako ono to su tiež pekne predstavy, ale zatiaľ nemajú deti očividne nárok ani len na ochranu aká sa dostáva dospelým. Dobre vieme, že to, čo sa medzi dospelými rieši ako lúpežné prepadnutie s realnou trestnou sazbou sa školy medzi deťmi snažili riešiť ako nedorozumenie, ktore sa mozno potresta zhorsenou znamkou zo spravania. Ako proste dosiahnuť najprv to, že deti budú rovnako chránené ako dospelí človek, potom sa dá ísť konečne naozaj niekam ďalej. Takto len zaplatávame dosledky základného problému, pričom sa z neho aj tak každý len vyviňuje...
@annyejnji@3 Ak niekto vela strieda terapeutov ci psychiatrov, je zvycajne problem v dotycnom cloveku a diagnosticky to svedci pre poruchu osobnosti, suspektne hranicnu poruchu osobnosti (borderline).
@brox@19 Fakt tu baba opísala ako sa jej vysmial psychológ, že za ním prišla s pičovinou v ťažkom období a ty na to zo seba dostaneš vetu, ktorej jej to dávaš za vinu a ideš jej diagnostikovať poruchu osobnosti?
Nie, nemyslím, si, že zrovna jej opis by čo i len z diaľky naznačoval tento prípad. A celkovo tvrdiť, že pacient je na vine toho, že mu nevie psychiater pomocť... Myslím, že takto to nefunguje úplne.
@karlotiskot@20 Jednak je to jej verzia a po druhé si myslím, že ju žiaden psychiater nevysmial. Maximálne jej mohol povedať niečo, čo ona misinterpretovala, zdramatizovala a vyhodnotila ako to, že ju vysmial, aj keď to tak vôbec nemuselo byť. Okrem toho zle reaguješ aj ty, lebo ja som písal o častom striedaní odborníkov a nie o tamtom prípade.
Box, oceňujem tvoju schopnosť stanoviť diagnózu človeku, ktorého absolútne nepoznáš, nič o ňom nevieš, nikdy si ho nevidel a nevieš, čím si prešiel na základe takejto informácie
@Azizi vieš čo, ono je to dosť podľa mňa aj štúdiom. Dosť ľudí vôkol mňa študuje psychológiu a mala som dosť rozhovorov s nimi o tom (keďže ja som na zš ju tiež chcela kedysi študovať a som rada, že som si to počas sš rozmyslela a tí ľudia mi hovorili, že ako to tam je, čo študujú a taktiež mi posielali svoje rôzne materiály a dospela som k tomu, že to je na otrasnej úrovni. Defacto si z toho robia srandu, keď majú prezentovať nejaké scénky, nevedia vôbec ako rozprávať s tými ľuďmi a všeobecne sa tej škole venuju veľmi málinko. Taktiež sa tam dosť preberajú už vyvrátené teórie a história a prišlo mi to až s takým "ezoterickým" nádychom niekedy. My sme sa na medine učili, že psychiatria je najmenej preskúmaný odbor , jednoducho my vlastne nevieme, ako ľudská psychika funguje až tak. Vieme znížiť niektoré symptómy, ale zďaleka ju ako celok nemáme preskúmanú a veľa veciam nerozumieme. A okrem toho, psychiatria je po neuroodboroch jeden z najhoršie platených odborov, takže ako môj psychiater povedal, nie je to ani smer, ktorým by veľa ľudí chcelo ísť
Myslím, že je to skôr o tom, či nejaký človek má ozajže talent a osobnosť na to, aby vedel, čo s tebou, vedel si vybudovať k tebe dôveru a prežité veci, aby vedel dobre poradiť, ale že proste väčšina ľudí čo to študuje takých nie je proste to musíš na takého človeka naraziť a nedá sa to naučiť na škole. Lenže na tú školu chodia často ľudia čo chcú proste spoznať sami seba, alebo ich to jednoducho zaujíma a nie sú to proste vhodní kandidáti
A ešte presne ako píšeš, k dobrému psychiatrovi sa čaká naozaj aj rok a viac. A ktorý človek, čo má nejaký akútny problém dokáže toľko čakať? napríklad ja osobne som najviac zápasila s posttraumatickou stresovou poruchou. K prvej cenovo dostupnej psychologičke som sa dostala po 6 mesiacoch čakania a to ešte stála no... zanič.A povedala, že keď chcem ísť na ďalšie sedenie skôr, ako o mesiac, tak si musím neoficialne priplatiť prednosť 40 eur k samotnej cene, len tak bokom... a proste ktorý normálny človek so psychickým problémom bude čakať pol roka a potom chodiť na jedno sedenie za mesiac? čiže tak asi.. .
@annyejnji@22 Za málo, je to silné diagnostické vodítko.
Ale aj iné veci ma zaujali zo správ nižšie. Aké vyvrátené a hranične ezoterické teórie sa učia na psychológii?
"Lenže na tú školu chodia často ľudia čo chcú proste spoznať sami seba, >>alebo ich to jednoducho zaujíma<<". Takže niekto si vyberie predmet štúdia, ktorý ho zaujíma a je to mínusom?
Najskôr som chodila k psychologičke, tá mi po pár sedeniach povedala, že mi nevie pomôcť ..takže som tam prestala chodiť..
Potom dlho, dlho nič a časom to bolo so mnou až tak zlé, že som sa rozhodla vyhľadať psychiatra.. Teta psycha ma mala za pokusného králika a teda prestriedala som 4 rôzne druhy liekov, ani jedny mi nesadli..práve naopak, bolo mi po nich ešte horšie.
Nakoniec som sa na to vykašľala a popasovala som sa s tým sama. Prešla som si kadečím, bola to dlhá púť a stále nie som na jej konci. Ako-tak to zvládam, no stále mávam aj tie horšie obdobia, kedy so sebou bojujem.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
28 komentov
myslím si, že na slovensku je katastrofálna úroveň týchto odborníkov a že aj keď mám nejaké problémy, ktoré potrebujem riešiť, radšej si ich poriešim sama / s blízkymi ľuďmi, ako by som znovu mala ísť k takým odborníkom. A ako hovorím, vystriedala som ich niekoľko, to nebude len taká náhoda
A tamto bol s prepáčením strašný idiot. Choval sa k tebe vrcholne neprofesionálne.
Tým však nechcem povedať že lieky sú zlé, poznám ľudí ktorým lieky pomohli a pochvaľujú si liečbu. Najviac mi však pomohlo keď som si uvedomil že 90% zmeny musím spraviť ja. Odborníci sú tu len aby nás usmernili.
Zobral ma mladý, sympatický muž, bol hrozne v pohode, pokecali sme, ja som mu zdelila, že lieky brať nechcem, on povedal, že keď nechcem, tak mi nijaké nemusí predpisovať odporučil mi kolegyňu psychologičku a požiadal ju o komplexné vyšetrenie.
Šla som ku nej, tiež bola mega zlatá, bolo vidno, že sa mi snaží pomôcť, sedela som u nej asi dve hodiny, urobili sme vyšetrenie zamerané na osobnostnú problematiku formou rozhovoru a vypĺňania nejakých dotazníkov, diagnostikovala ma, odporučila dlhodobé individuálne terapeutické vedenie. Psychiater bol tak zlatý, že mi odporučil aj terapeutku (proste úplne mega najviac mi ten človek pomohol, za dve sedenia mi dal všetko, čo som potrebovala). S terapeutkou som spolupracovala iba asi pol roka, moc sme si osobnostne nesadli + mi nevyhovovalo, že robí KBT.. ja som sa chcela trochu hrabať v minulosti a vo vzťahoch a tak podobne a ona sa zameriavala len na "tu a teraz", korekciu správania.. pretože to bol jej rámec terapie a bola mladučká, iné výcviky okrem KBT asi nemala a iné nástroje asi nepoznala.. ja som si to vysvetlovala vtedy tak, že proste ignoruje moje potreby hovoriť o minulosti a neberie moje želania a pocity vážne.. tak som ju ghostla každopádne, myslím si, že aj keď sme si úplne nesadli, hrozne mi pomohla a veľa ma toho naučila, dodnes si pamätám a používam niektoré veci, čo ma naučila, dodnes mám niekde pozakladané papiere z našich sedení..
No a potom som bola nejakú dobu v pohode, až kým neprišiel covid.. a ja som bola zabarikádovaná doma a nemohla som robiť nič, čo ma dovtedy držalo mentálne v pohode.. a depky sa vrátili. Tak som sa rozhodla kontaktovať dobrovolnícku terapeutickú linku, kde som sa zoznámila so svojou terajšou terapeutkou, s ktorou spolupracujem už dva roky a s ktorou si nenormálne sedíme a sme si dosť podobné, zameriava sa okrem iného na hlbinnú terapiu, takže sa s ňou môžem rýpať vo veciach a to mi vyhovuje. Len nevýhodou je, že je hrozne busy, takže sa vídame tak raz za mesiac a mne to príde máličko. Každopádne, v poslednej dobe mám pocit, že už mi nejak dochádzajú témy, ktoré by som na terapiu priniesla, čo je väčšinou známka toho, že je čas terapiu ukončiť.. ale ešte sa mi do toho nechce
tl;dr: spolupracovala som za svoj dospelý život so štyrmi profesionálmi v oblasti psychického zdravia a s každým mám pozitívnu skúsenosť, veľmi mi pomohli.
Na druhu stranu, mne osobne pomohol psychiater s nespavostou. Ale zas no... dat po 15 minutovom rozhovore balicek diazepamu chalanovi a povedat mu ako si to zobnut tiez nie je top psychiatrie.
Máš úplnú pravdu, že v minulosti sa deckám so sociálnou úzkosťou, alebo úzkosťou celkovo či depresiou skôr vysmievali, vyčleňovali ich z kolektívu (vlastná skúsenosť). Učitelia na to zvysoka kašľali a školskí psychológovia akoby neexistovali.
Diazepam na spanie je krátkodobé riešenie, dnes sú už antidepresíva, ktoré fungujú aj na spánok (Mirzaten, Trittico, ...)
Celkovo toho bolo nahovno mnoho a stale z toho mnoho pretrvava.
JJ sak na to to bolo aby sa pretla šnúra nespavosti na pár dní a rezim sa potom napravil... Takze ziadna velka "liecba" to nebola.
Priznám sa, neviem ako je to teraz s riešením psychiky detí a ich šikanou...
Nie, nemyslím, si, že zrovna jej opis by čo i len z diaľky naznačoval tento prípad. A celkovo tvrdiť, že pacient je na vine toho, že mu nevie psychiater pomocť... Myslím, že takto to nefunguje úplne.
Ale aj iné veci ma zaujali zo správ nižšie. Aké vyvrátené a hranične ezoterické teórie sa učia na psychológii?
"Lenže na tú školu chodia často ľudia čo chcú proste spoznať sami seba, >>alebo ich to jednoducho zaujíma<<". Takže niekto si vyberie predmet štúdia, ktorý ho zaujíma a je to mínusom?
Potom dlho, dlho nič a časom to bolo so mnou až tak zlé, že som sa rozhodla vyhľadať psychiatra.. Teta psycha ma mala za pokusného králika a teda prestriedala som 4 rôzne druhy liekov, ani jedny mi nesadli..práve naopak, bolo mi po nich ešte horšie.
Nakoniec som sa na to vykašľala a popasovala som sa s tým sama. Prešla som si kadečím, bola to dlhá púť a stále nie som na jej konci. Ako-tak to zvládam, no stále mávam aj tie horšie obdobia, kedy so sebou bojujem.