A zobrali vás? U mňa to bolo v jednej americkej firme na zákaznícku podporu pre USA. Došiel som asi dosť nevkusne oblečený alebo neviem čo, lebo všetci sa na mňa tak divne pozerali, ešte aj menežér, ktorý nám uchádzačom predstavoval firmu. Spravil som testy v angličtine a potom išiel na pohovor, ktorý s každým trval asi trištvrte hodinu, ale so mňou asi 10 minút. A nakoniec ma nezobrali.
nepamatam si uplne prvy ale jeden z prvych, bolo to dost trapne, strasne som sa triasla, koktala, na konci som si hvoorila v mnoznom cisle
a myslim si, ze malokto ziska pracu hned na prvom pohovore. hlavne ak sa jedna o nejaku ziadanejsiu poziciu. ja som bola asi na 15tich pohovoroch, poslala som snad 50 zivotopisov, nez som prvu pracu nasla.
Bol to pohovor na miesto predavacky v maloobchode potravin, takze nic velke a dolezite. Len sa ma spytali ci viem robit s pokladnou a ake mam skusenosti s pracou v obchode, dali mi vyplnit nejaky papier a o par dni som nastupila. Pamatam si este, ze nas na pohovor prislo vela - bolo tam asi 70 zien a bolo to v novembri uz takmer vo vecernych hodinach a chcela som ist prec, lebo som si myslela ze nemam ziadnu sancu a rano som tiez vstavala do skoly (este som bola na strednej), ale nakoniec si ma vybrali.
mal som 16 a bola to zároveň jedna z najhorších a najneužitočnejších prác a doteraz nerozumiem tomu, prečo bol ten pohovor nutný lebo tam tak či tak brali každého -konkrétne call centrum, pohovor typicky nudný, vážny, plný klišé otázok a stereotypov ktoré sa od pohovoru očakávajú no v skutočnosti nemajú žiaden význam
ale mal som i dosť náročnejšie pohovory, kde nás bolo 15 a hľadali jedného a vyhral som! dôležité je byť úplne nadšený z tej práce (prirodzene) a samozrejme tam nájsť nejaké výrazné pozitíva, ktoré nie sú úplne typické. A ak sa nedá a chcem peniaze, tak to vždy zahrám na sebadisciplínu, sebarozvoj v danej oblasti, a akejsi iracionálnej potrebe pracovať aj v náročných situáciách, pri čom sa mnohým slovenským zamestnávateľom hneď postaví
ale úprimne, vždy som si len vyberal lepšie zlo a chcel som aspoň prácu kde to každý deň nebudem preklínať aj keby za nižšiu mzdu, no až teraz fakticky podávam prvé životopisy do prác, ktoré úzko súvisia s mojími záľubami a mohli by ma teoreticky chvíľu baviť.
2 kolá nasledujúce za sebou, jeden s manažérom, druhý s riaditeľkou a celkovo len otázky ohľadom vzdelania a či som ochotná robiť túto prácu + potom na domov som dostala v elektronickej podobe psychotest asi na hodinu vypĺňania, či sa na to hodím a ešte som podpisovala kopec papierov a kópií
Bolo to na event managera, aj ked som nemala vobec take skusenosti, aby som mohla mng byt ale bolo to celkom v pohode, ten teepek bol mily a bolo to fajn ako nacvik na dalsi pohovor.. dokonca mi aj povedal ako na neho posobim atd., ked som mu povedala, ze to je prvy pohovor, takze to bolo super aj ako spatna vazba.. dva tyzdne na to som mala 3 pohovory a z kazdeho ma chceli zobrat
Úplne prvý bol do kina, to nerátam.
Prvý ozajstný bol taký, že najskôr som robila online test, potom ma zavolali už na osobný pohovor na úplne inú pozíciu ako som sa hlásila. V tom čase som tam už nechcela robiť, lebo som sa rozhodla odísť z tohto mesta, ale povedala som si, že sa tam pôjdem pozrieť ako vyzerá seriózny pohovor.
Takže som tam šla bez stresu, vlastne zo srandy. Najskôr som mala pokec s personalistom, kde mi ukázal výsledky z toho online testu. Potom rozprával čosi o fungovaní firmy, preberali sme veci z môjho životopisu, bavili sa o diplomovke, mali sme krátky rozhovor v angličtine o mojich záľubách a mojom názore na AI. Následne som mala rozhovor s manažérom, kde sme sa zase bavili o diplomovke, o tom, ako funguje tá pozícia, prečo by ma mali zobrať a dal mi riešiť takú odveci úlohu.
Spolu to trvalo dve hodiny.
Robím tam.
Presne ako tu píšu nadomnou. Prvé zamestnanie bolo v takej firme kde nechce nikto byť takže vlastne tam to bolo skôr o tom že kto sa na to vykašle a odíde ešte do skončenia prezentácie a kto zostane je priaty a ešte sa ho spýtajú či nemá známeho čo by došiel...
Úplne prvý pohovor bol na pozíciu v banke, kde som spĺňala požiadavky uchádzača, ale nechcela veľmi robiť, len som si po strednej hľadala prácu a poslala si len tak CV bol to doteraz najserióznejšie braný (z ich strany) a zároveň najviac FAIL (z mojej strany) pohovor, celé zle proste. Bolo to v skupine, piati uchádzači sme tam boli, mali sme tam klasické klišé otázky, že 5 svojich nedostatkov, najväčší úspech, prečo u nás chcete pracovať, atď atď a nevypálilo to najlepšie, lebo som tam vlastne ani nemala veľmi motiváciu ísť pracovať a som rada, že ma nevzali
napisala som firme na profesii, ozvali sa mi este v ten den, dalsi den bol pohovor, co-to sa ma popytali, vedela som im odpovedat, vypytala som si plat, nikto so mnou nezjednaval, dalsi den ma zobrali a o par dni som nastupila
Do svojej prvej a stále aktuálnej práce som žiaden pohovor nemala, vlastne môj šéf si našiel mňa cez inzerát ale raz keď som mala pracovnú krízu tak som sa nasrala a povedala si, že idem poslať nejaké životopisy, zavolali ma hneď na jeden pohovor (celkom žiadaná práca), ja som tam mékala, békala, išla som odtiaľ s hrozným pocitom a oni ma nakoniec zobrali. A ja som to odmietla lebo moja pracovná kríza prehrmela
celkom presne si to pamätám, bolo to prvého oktobra 2007. Pohoda. Ja som ešte ani nevedel, či niečo existuje čosi také ako osobné očakávania. Nevedel som to definovať. Hádam len dáko bude. Mal som strach. ale dá sa všetko
@poke call centrum, ešte si zabudol dodať niečo ako fin centrum, alebo ovb a dobre. aj oni berú všetko a všetkých, a preto najmä dôveryhodnosť tomu všetkému tak aj vyzerá.
Prvý pohovor bol dosť trapas, lebo bolo horúco tak sa pohovor konal vonku a akurát, keď som bol na pohovore ja tak začala okolo mňa lietať osa (dosť sa ich bojím) a celý som znervóznel a začal sa uhýbať a skrývať pred osou. Ale bol som prijatý aj tak.
tak tie uplne prve boli na part-time (casnicka, admin.pracovnik (tam som robila aj test, ista cast pohovoru prebehla v angl), ale taky prvy serioznejsi bol do firmy,kde pracujem (teda, uz len 2 tyzdne).
- bolo to cele ale take uvolnenejsie, prebiehal v piatich jazykoch a nakoniec ma prijali vdaka nemu na inu poziciu
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
29 komentov
a myslim si, ze malokto ziska pracu hned na prvom pohovore. hlavne ak sa jedna o nejaku ziadanejsiu poziciu. ja som bola asi na 15tich pohovoroch, poslala som snad 50 zivotopisov, nez som prvu pracu nasla.
ale mal som i dosť náročnejšie pohovory, kde nás bolo 15 a hľadali jedného a vyhral som! dôležité je byť úplne nadšený z tej práce (prirodzene) a samozrejme tam nájsť nejaké výrazné pozitíva, ktoré nie sú úplne typické. A ak sa nedá a chcem peniaze, tak to vždy zahrám na sebadisciplínu, sebarozvoj v danej oblasti, a akejsi iracionálnej potrebe pracovať aj v náročných situáciách, pri čom sa mnohým slovenským zamestnávateľom hneď postaví
ale úprimne, vždy som si len vyberal lepšie zlo a chcel som aspoň prácu kde to každý deň nebudem preklínať aj keby za nižšiu mzdu, no až teraz fakticky podávam prvé životopisy do prác, ktoré úzko súvisia s mojími záľubami a mohli by ma teoreticky chvíľu baviť.
Prvý ozajstný bol taký, že najskôr som robila online test, potom ma zavolali už na osobný pohovor na úplne inú pozíciu ako som sa hlásila. V tom čase som tam už nechcela robiť, lebo som sa rozhodla odísť z tohto mesta, ale povedala som si, že sa tam pôjdem pozrieť ako vyzerá seriózny pohovor.
Takže som tam šla bez stresu, vlastne zo srandy. Najskôr som mala pokec s personalistom, kde mi ukázal výsledky z toho online testu. Potom rozprával čosi o fungovaní firmy, preberali sme veci z môjho životopisu, bavili sa o diplomovke, mali sme krátky rozhovor v angličtine o mojich záľubách a mojom názore na AI. Následne som mala rozhovor s manažérom, kde sme sa zase bavili o diplomovke, o tom, ako funguje tá pozícia, prečo by ma mali zobrať a dal mi riešiť takú odveci úlohu.
Spolu to trvalo dve hodiny.
Robím tam.
- bolo to cele ale take uvolnenejsie, prebiehal v piatich jazykoch a nakoniec ma prijali vdaka nemu na inu poziciu
Nevadí, dnes chodia firmy ku mne na pohovor