...hmm...ak mate nejake napady, ale skor poznatky, alebo nieco podobne, z vlastnej skusenosti....tak budem velmi rad, ak by ste mi poradili...sice...asi este nie som velmi pripraveny napisat nejaku knihu, ale mozno trosku neskor by som chcel nejaku kratsi
no vacsinou zacinam pisat perom na papier.. popripade este prstami na klavesnici
a ak ti mam povedat pravdu, knizku som este nepisal ale myslim si ze ak ti napadne nieco
a bude sa ti to pozdavat.. tak si sprav nejaku osnovu popripade si premysli priblizne o com by to malo byt a potom zacni pisat a doplnaj to roznymi opismi ktore sa hodia..ale nie prilis vela
hmm... jeden čas som mal načítaných strašne veľa "tutorialov" o písaní kníh (áno, aj také existujú), ale anglicky... každopádne ak chceš, tak ich znovu nájdem a poposielam ti odkazy...
no a k otázke...
1. potrebuješ niečo, čo sa volá "hook"... v podstate hák, ten preklad je presný.
proste vetu, ktorá bude prvou vetou knihy, a udá jej smer. zaprvé to strašne pomôže tebe ako tvorcovi - ak už máš vymyslený príbeh, tak ti hook bude vždy jasne hovoriť z ktorej strany chceš niečo opísať, alebo na čo chceš poukázať jednotlivými situáciami, alebo ak príbeh nemáš, tak ti veľmi pomôže, lebo vieš čo chceš ukázať, a od toho sa všetko odvíja...
a okrem iného je hook aj pre čitateľa... obvykle je to prvá veta knihy (ako som už povedal), a väčšinou je to práve ona, ktorá má čitateľa chytiť a zaujať...
(pár príkladov:
...sakra, akurát teraz neviem nájsť žiadnu knihu ktorá ho má, ale pozri si napríklad Svět podle Garpa od Johna Irvinga...
a, jeden mám:
"Podle své matky byl Jack Burns herec, dřív než se hercem stal, ovšem Jack si z dětství nejvíc pamatuje okamžiky, kdy cítil, že se musí chytit matky za ruku. Tehdy nic nehrál." - John Irving: Dokud tě nenajdu.)
samozrejme to nemusí byť len jedna veta, ale čím kratšie, výstižnejšie a údernejšie, tým lepšie. väčšinou je to maximálne jeden odstavec.
hook nie je nutný, ale veľmi pomáha tvorcovi, a veľmi ťahá čitateľa (ak je dobrý).
ďalej potrebuješ poznať svoje postavy, tzn. napísať si o nich čo najviac, ich popis, fyzický, psychický, atď...
a potom pozadie.
nezáleží na tom, kde začína samotná kniha, a s ktorou časťou života postáv pracuje, vždy by si mal mať napísané aj nejaké obdobie dozadu, ktoré sa v knihe ani neobjaví, ale zasa ti výrazne pomôže pri vykresľovaní a chápaní svojich postáv...
potom potrebuješ trpezlivosť, plán, disciplínu, a pravidelne každý deň aspoň 2 hodiny písať. a nebáť sa škrtať a vymazávať a prepisovať.
(to sú veci ktoré ja nemám, a to je aj dôvod prečo veci čo mám naplánované ja zatiaľ svetlo sveta neuzreli...)
Najprv si treba rozmysliet o com je.Potom si to v hlave nechaj prelezat aspon mesiac a viac.Ked ju stale chces napisat zacni uvazovat o nadpise a charaktere postav.Ale hlavne ziadne caste zapletky,take knihy ma malo ludi rado.A nepis na papier,mozno iba zo zaciatku,na pocitaci a samozrejme s mekcenami(nie ako ja)ked je napisana tak si uz najst len dobreho vydavatela
Hoj...tak ja co som zacal pisat prdpar mesiacmi tak najprv som si urcite urcil co to bude a aky zaner to bude. Dalej som si urobil par "kotevnich" klucovych bodov podla ktorych som sa riadil.
naozaj velmi pekne dakujem za komentare...velmi si to ceni, vidim, zevsetci by ste sa asi zhodli pri pisani knihy, na dolezitosti charakterov postav...a na nejakych tych takych poznam o com by to zhruba malo byt a tak...ja este asi nie som na nieco take pripraveny...zatial pisem vacsinou len basne, ktore mam aj na svojom blogu tu na birdzi, ak chcete, tak si mozete nieco precitat, budem rad, ak to okomentujete, nech uz mate na to akykolvek nazor....budem sa snazit a usilovat sa nieco podobne, ako kniha napisat, ale asi az neskor...ked sa na to budem citit viac...ale rady prijmem velmi rad, aby som bol pripraveny...
Ahojte no ja som sa asi pred rokom rozhodol taktiež, že napíšem nejakú knihu. Pravdaže moc času stým nemám, lebo frajerka, škola a podobné veci ma dosť spomalujú, ale keď len tak idem autobusom alebo vlakom ráno do školy a späť tak ma vždy niečo napadne a ja si to zapíšem. Ja som najprv začal tak, že proste som vedel čo chcem písať aký žáner. Mňa veľmi zaujalo fantazy. Tak som sa potom snažil nejaký príbeh vymyslieť. Netrvalo dlho a keď ma niečo napadlo o čom by to asi malo byť tak som to dalej rozvíjal. Časom som to upravoval a menil nejaké veci a nahrádzal lepšími. Teraz som stále tam ešte upravujem len dej. Všetko mám zapísane do zápisníka. A keď už som mal ten dej vymyslený a spolu aj približne s postavami tak so msi to všetko v hlave premietal, že ako by to vyzeralo. Ako mám dosť vecí už, ale písať by som začať ešte nemohol lebo ako sa tu písalo o tých postavách nemám všetko rozpísane aj ked viem aký by mali byť. Krajinu som si približne načrtol lebo bez mapky sa nedá rozvíjať príbeh. Všetky detaili som si písal. Ale najviac sa bojím toho, že aj ked mám príbeh ale nemám spisovatelského ducha. Ja proste neviem písať také tie nejaké odborne veci alebo takým štýlom ako spisovatelia ja by som to napísal jednoducho takže toto bude pre mňa tažké ani v škole mi moc slohy nešli Ale tak ked chcem niečo dokázať tak sa o to posnažím. Zdar
Poviem ti tajomstvo, knihu napíšeš tak že budeš písať.
no najprv je potrebný nejaký ten nápad, postavy a podobné veci, niektorý ludia radi píšu dlhé osnovy kde je presne popísané čo sa kedy stane niektorý majú len zopár bodov a sú aj ludia ktorý píšu bez toho, to ale moc neodporúčam kedže potom sa možeš zamotať a nevieš kde si.
Dolezite je tiez ako povedal midnight mať nejaký hook - kde si v krátkosti zosumarizuješ príbeh hlavnu postavu a o čom to je.
napr. zelená opica mimi z francuzskej polynézie sa snaží prežiť v mestskej džungli a pritom zachrániť svet
potom hlavné postavy, treba zistiť kto sú ako vyzerajú a doležité je najma - čo chcú dosiahnuť a čoho sa najviac boja (to možeš potom použiť pri zápletke)
a tak dalej. Potom je doležité iba písať. Nájsť si nejaký čas, skrátiť svoj pobyt na birdze a písať.
Tiež treba mať na pamati že prvý rukopis bude určite otrasný a bude sa vám zdať že je to najhoršie čo kto kedy napísal. Dobrá správa - dá sa to opraviť ked to budeš editovať
no takže písaniu zdar!
inak @richard ak ta zajtra zrazí auto kto napíše tvoju knihu?
nie je nič ľahšie než napísať knihu...ja som v šiestich rokoch vzala zápisník a napísala nejaký otrasný plagiát na rozprávku o nejakých koňoch...
ale všeobecne to zhrniem (myslím, že niektoré z týchto vecí tu už určo boli, ale teta Nihili sa rada hrá na dôležitú a originálnu)...
v prvom rade sa nauč ako nepísať...myslím to tak, že si prečítaj čosi zle napísané, aby si vedel čoho sa vyvarovať...
pak si načrtni dej a postavy...snaž sa byť originálny a nepísať o tom, čo už napísali iní...
potom začni písať...
všetko čo napíšeš strč na rok do šuflíka...
a potom si to prečítaj...vyškrtaj čo sa ti nepáči (u mňa to je tak pri poviedkach...už mesiac staré poviedky by som najradšej celé poškrtala a formulovala inak) a celé to prepíš...ďalej...no, tak ďaleko som sa ešte nedostala
ja len dodám poznámku k midnájtovi: tie dve hodiny každý deň? to platí zrejme pre spisovateľov, ktorý sa živia ako spisovatelia, chvalabohu, pre zvyšok drobizgu nie
a ešte k Rišovi, ktorý je mojou konkurenciou, ako vidím, zmýšľaš presne ako ja ešte pred rokom... poradím ti len jedno, skús sa porozprávať o tejto záležitosti s ľuďmi tvojimi blízkymi, daj im niečo prečítať, vypočuj si názory, a ak budú viac pozitívne, tak to vezmi už vážne... to je z mojej skúsenosti, len vďaka podpore okolia som sa dostala do víru, z ktorého už len ťažko vyjdem a preto si ho so všetkým šťastím užívam (mohol by si mi napísať TS? chcela by som vedieť, o čom píšeš, hlavne či sa dej odohráva na jednom území, na jednej planéte, alebo sú obzory bez hraníc)
a teraz korferatu: neviem, či ti poradím správne, lebo píšeš, že sa zaujímaš skôr o kratší príbeh, ktoré ja neviem písať, veru, ako spomína Rišo o svojich pochybnostiach, či je alebo nie je spisovateľ...pri dlhých románoch, navyše s charakterom trilógií a tak, človek nepotrebuje byť nejaký úžasný dokonalý spisovateľ...nemyslím si, myslím, že skôr by som potrebovala spisovateľského ducha, ak by šlo o menšie príbehy, kde človek má menej možností ako ukázať, že by sa mohol zaradiť medzi klenoty literatúry (nie také myslím jak tekelyová či neviem jaké tam ešte sú ženy, čo píšu u nás), ja tam vidím rozdiel, mať pisateľského ducha úplne stačí pri písaní dlhých príbehov, hehe, a možno niektorí by nesúhlasili, len ja to tak možno pociťujem, lebo za spisovateľa sa považovať, keď človek napíše za život len tri knihy dokopy? ešte aj tolkien, hoci popísal viac toho, mi skôr pripadá ako človek, významný profesor, ktorý mal fantáziu a zužitkoval u pomocou pisateľského ducha tak asi
tak veľa šťastia
ti len poradím jedno, aby si sa nezaradil do pseudoautorov: ukáž svetu niečo nové, ale zároveň zostaň sám sebou! píš hlavne o tom, čo dobre poznáš, čo dobre ovládaš (vyťažiť z vedomostí, ktoré máš, ako napríklad tolkien, ktorý sa zaujímal o jazyky a podobne, alebo dostojevskij, ktorý sa upriamil na psychológiu, pričom obaja srali na to, či sa niekomu budú ľúbiť dlhé opisné state, nudné dialógy atď...)
@zipporah ja napríklad s midnightom súhlasím, dve hodky každý den su celkom v pohode aj pre neprofesionalnych spisovatelov. Kedysi som to tak aj praktizovala (ach zlaté moje gymnázium) aj ked teraz uz na to nemám čas, tak to dobieham len počas špecialnych príležitostí a prázky. Ale kto chce fakt niečo napísať ten by si ten čas na to mal nájsť.
nie, ja nesúhlasím drím , nevedela by som to tak praktizovať, asi aj preto, že na výške je to trochu inak, režim myslím; a ja by som písať mohla každý deň dve hodiny, lenže nemám zase furt nápady, a nútiť sa? niééééééééééééééé, to je jak na hodine sloviny, niééééééééé, ... napríklad teraz namiesto hnitia na birdzi by som mohla písať, mám na to všetky prostriedky okrem jedného naj...neviem ako pokračovať v tom, kde som skončila, lebo som urobila big change, nastal chaos a potrebujem niečo vymyslieť, aby som ho odbúrala a to nie je len tak, čakám...stále čakám, aj teraz, možno ma dakto inšpiruje, kopneš ma?
podla mna to aj tak treba, občas sa prinútiť ak by všetci stále čakali na inšpiráciu tak by možno ani nič nenapísali. A niekedy ked sa prinútim aj som prekvapená že čo to zo mna vyliezlo
tiez myslim, ze dve hodiny denne je moc... viac ako na kvantitu dohliadaj na kvalitu a na cas sa uplne vykasli. rozhodni sa, v akej osobe budes pisat. je dobre, ak si zozenies linajkovany zosit s okrajmi, cez ktore nebudes pisat. v buducnosti, ak by si chcel nieco doplnit, len to zapis za okraj a pripoj k textu sipkou. a mne sa tiez osvecilo pisat pentelkou a nie hned perom, lebo sa da vygumovat.
Podla mna osnova alebo take cosi v principe netreba.. Zober si takeho Kinga, ten kasle na osnovy a jaky je macher To vsak zalezi od teba, niektori, pravda potrebuju mat nieco, coho sa budu drzat a niektori proste potrebuju pisat a pribeh sa svojvolne (no neni to az take krasne, ale v principe..) sa rozvija v predstave, resp. prichadza dalsie a dalsie nakopnutie, ktore ta potom (s tvojim pricinenim, ovsemze) dozenie k nejakemu pribehu. Hlavne podla mna treba uverit tomu co pises, nech je to akokolvek mimo tohto realneho sveta, vtedy ti uveria aj citatelia, ak to spravne prednesies. A tiez je pre mna dolezite, (to ti vravim ako citatel, pripadne dokonca buduci citatel toho tvojho slight_smile: akym sposobom zvladas psychologiu postav, preto by si si mal rozmysliet, ake su, nesmarit ich do otrepanej nerealnej sablony charakteru a dat im chyby aj klady, uveritelne a take, kde sa mozem najst, take, s ktorymi dokazes narabat a take, ku ktorym si mozem vytvorit vztah - kladny ci zaporny, to je v podstate jedno.
Ono toto neni nejaky navod typu: 1.) otvorte pracku, 2.) vlozte pradlo, 3.) zapnite pracku.. a vlastne tazko mozno cakat na cosi taketo navod, vsakze len taky suhrn subjektivnych nazorov na danu vec
Vela stastia a nech budes akykolvek nadsenec a sebavedomec, pripomen si, ze knihu nevyda hocikto a toto sa este rozriedi, ked sa bere do uvahy, do akej miery zaujme citatelov. To nebola narazka, ktora ma vyvolat pesimizmus, ale realny pohlad na vec
Btw, volakde som videla "navod", ako pisat knihu. Celkom slusne rady som tam citala a nielen rady, ale aj akesi varovania. Ked to znovu najdem, dam to sem (ak to sem nedal niekto predo mnou, nejak som len zbezne citala predosle prispevky)
ahoj..dovolím si nadviazať na túto diskusiu aby som nemusela vytvárať novú diskusiu. Taktiež riešim otázku písania knihy no nie "Ako" ale či vôbec, či to nie je hlúposť. Čo poviete na Denníky? Povedzme, že som si pred 10 rokmi začala písať denník(v stave zúfalstva a beznádeje)a zistila som, že mi to uľavuje od bolesti. Písala som vždy, keď som musela až do chvíle, keď sa v mojom živote odohralo niečo čo už ani na papier nešlo napísať... (Povedzme,že myslím, že by to bolo aj na oskarový námet)-samozrejme s nadsázkou.
Rada by som to prepísala do compu a spracovala aby to bolo zrozumitelnejšie..a doplnila o následný dej, ktorý dnes už snáď dokážem aspoň čiastočne popísať.. Taktiež by som to možno doplnila kresbami,(čo mi poradila psychologička ako možný spôsob úľavy) ktoré by dotvárali a spestrovali dej...
Bolo by to zo života, bolo by to realistické bez cenzúry...ako film by to bola asi psychologická dráma.(podotýkam, nijaký krvát), len sám život.
1. Prosím Vás, veľmi ma zaujíma Váš názor vo všeobecnosti.. a..
2. Ak máte nejaké nápady, rady (v prípade, že Vás môj problém zaujal)...budem veľmi, veľmi vďačná. (O:
Nikdy sa nevyjadruj v neurcitkoch lebo citatela to pomerne casto odradza Skor sa vyjadri presne a jasne ale dodaj k tomu niaku situaciu ktora bude vyriesena az v dalsej kapitole a od tej situacie ,,odbehni"
Asi všetci chcete písať a preto ste tu. Ja rozmýšlam o napísaní knihy už dlhší čas ale ešte som sa nestretol resp. nenašiel som žiadnú tému, ktorú by som chcel napísať. Jeden deň som sa vybral do mesta na námestie a sadol som si na 5 lavičku od začiatku námestia. Len tak som sedel, sedel a pozeral na ľudí či už starých alebo mladých, mužov alebo žien a hľadal som na nich niečo, čo by ma oslovilo... každá tvár iná, charakter aj to ostatné. Sedel som tam 2 hodiny a nič, ako bezvetrie na púšti.....
Hovorí sa, že pod lampou býva najväčšia tma.... čo mám robiť aby som našiel niečo čo by ma zaujalo natoľko aby som začal písať knihu, nemusí to byť zrovna "bezceler" stačí len niečo, čo uspokojí ma z dobre vykonanej práce.....
Ja poradit nemozem lebo asi niesom ziadny spisovatel ale zacal som pisat a mozem akurat povedat ako postupujem ja. Prva vec bola myslienka o com chcem pisat vzdy ma zujimala fantasy a preto som sa aj rozhodol preto. Druhym krokom bolo premyslenie hlavnej myslienky od coho sa bude odvijat cele dielo (hook).Tretim krokom bolo vytvorenie mapy sveta v ktorom sa bude cely dej odvijat snazil som sa nazvat pohoria mesta rieky udolia lesy vsetko co bolo pre mna potrebne aby som sa vedel neskor lepsie orientovat v pribehu. 4 krokom je studovanie roznych jazykov a podjazykov na vytvorenie spravnych mien osob dost som sa opieral o latincinu. 5 Dalsim docela tazkym krokom bolo urcenie mien pre hlavne postavy a vytvorit prvotne vztahy kto bude s kym aliancia brat sestra nepriatel a podbne a pre mna zatial posledny 6 krok je rozmyslanie nad celym pribehom ktore trva uz asi mesiac a nakoniec som asi dospel ze dielo bude mat viac casti mozno sa pokusim spravit trilogiu pretoze prichadza mi tam viac zapletok a nechcem ich nehat v jednom pribehu tak uvidim dalej ako pojde moje uvazovanie a este aby som nezabudol spravil som este jeden krok studujem knihy znamych autorov a na noc pocuvam audio knihy kde zistujem ako autor robi opisy krajiny a ako vyuziva prvky ktore ma k dispozicii.
Už pekne dlho sa snažím niečo napísať. Ak nerátame to, že buď sa neviem k tomu dostať, alebo aj sa k tomu dokopem, len zrovna neviem AKO tú danú pasáž napísať a len pol hodinu sedím s perom v ruke a nenapíšem ani riadka, môžem povedať, že som postupovala takto:
V hlave mi niekoľko mesiacov dozrieval príbeh. So zápletkou i samotnými charaktermi. Rozhodla som sa, že by to bolo zaujímavé spísať. Prvý pokus bol úplne otrasný, po čase som ho doslova roztrhala. Príbeh v mojej hlave ale zatiaľ pekne dozrieval. Pridali sa niektoré postavy, iné som úplne vypustila, či prerobila na nepoznanie. Až to bolo tak zamotané, že som nevedela, ako to inteligentne napísať. Medzitým som dosť čítala. Počas jednej knihy (J.Heller- Hlava XXII) mi došlo, že ono to nemusí byť súvislý príbeh, ale viacero príbehov, kt. na seba nadväzujú. Postupne som začala písať.
Osobne som si všimla, že môj štýl písania je vždy nejakým spôsobom ovplyvnený knihou, čo som naposledy písala, napríklad po prečítaní Prousta som mala nutkanie písať rozsiahle súvetia, či po Švantnetovej Neveste hôľ kvetnaté opisy, takže by som veľmi neodporúčala tesne pred písaním čítať nejaký vyslovený brak. No na druhej strane, sa mi potom v porovnaní so svetovými literárnymi tvorcami zdal môj pisateľský štýl príliš úbohý (čo, ma síce povzbudilo k tomu, aby som sa viac snažila, ale na druhej strane to dakedy aj dosť odrádzalo), takže nie je zlé si z času na čas prečítať aspoň kúsok niečoho vyslovene hrozného, aby človek videl, že aj horšie diela ako to jeho môžu byť uverejnené
Spomínané nútenie sa písať dve hodiny denne by som ja osobne neodporúčala. Písať nasilu nie je ten najšťastnejší nápad. Veď dôležitejšia je kvalita, než kvantita, nie?
Mne osobne sa lepšie píše najprv na papier. Síce je potom zdĺhavejšie to znova prepisovať do PC, ale zasa si všimnem niektorých štylistických chybičiek, na ktoré by som inak hneď nepostrehla.
Mala by som sa odtiaľto vyhrabať a pokračovať v písaní. V hlave mám toľko myšlienok, že už daktoré aj zabúdam. Síce mám pokreslené plániky, schémy vzťahov medzi postavami a podobne, ale veľa vecí ma napadne počas zaspávania a vtedy sa to už človeku nechce zapisovať...
zaujimava diskusia. aj ja uvuzujem ze nieco napisem, ale ked ma nieco napadne tak sa mi to zda byt trapne a neoriginalne. skuste poradit ako zacat lebo uz som totalne bezradny...
kedysi som zacal pisat knihu ale napisal som asi 30 stran, akosi som nenasiel cas na dokoncenie...
teraz ked mam vela volneho casu uvazujem, ze sa pustim do knihy, mam vela napadov, niektore uz rozpracovane s osnovami, no nedokazem vymysliet vhodny zaciatok, poradte, alebo uvedte priklady ako zacinate vy.
ja som akurát dneska začal písať knihu. neurobil som si ani osnovu ani postavy proste nič napaldo ma zopár viet a dej a mám prvú kapitolu. Ani neviem ako som to mohol tak napísať tie slovné spojenia,prirovnania. (zo slohov mavam 3 pri najhorsom aj 4) Žáner knihy je horor. A až teraz si robím všetko okolo toho po napísaý prvej ale podľa mňa veľmi dôležitej a napínavej kapitoly. Mena mojím postavam sam dal tak pól na pól. krstne mená z angličtiny a priezviská z latinčina. V skutku zaujímavé spojenie. Len sa bojím jedného že dopíšem knihu anič. mám 17 tak len budemm môcť len dúfať že mi to niekto vydá. V skutočnosti som to chcel spracovať ako scenár ale moje pocity som tam nemohol vyjadriť . a čo poviete na také spojenia ako napr: " a krv na ktorej ležal sa ligotala ako to najjagavejšie striebro." alebo " na krku ma niečo neznesiteľne šteklilo,bol to môj studený pot" a do tretice " pouličná lampa blikala akoby jej išlo o život, lenže v tento večer mala štastie, o život šlo niekomu úplne inému, živému" toto je len malý výber s mojej prvej kapitoly.
ja som začal písať svoju knihu dneska večer, chystal som sa na to už asi 2 roky ( som strašne lenivý človek a raz na to doplatím ), bude to fantasy, snažím sa byť originálny, začal som poznámkami čo ma napadli napr aká je hlavná postava, že má sestru ktorá... , proste všetko čo ma napadlo, je dobré si zapísať svoje záblesky geniality občas sa zídu. je tu veľa zaujímavých rád ktoré ma inšpirovali ( ďakujem ),
Johnny308: hmm zaujímave ang.+lat. ja si všetky názvy vymýšľam ( strašne ma to baví hrať si s písmenkami )
čo sa týka spojení krv sa ligoce? skôr by som dal že a "krv na ktorej ležal bola ako purpurová hlbočina, ktorá pútala pohľad svojou temnou hĺbkou" ( viem nieje to nič moc ale treba to napísať tak aby sa to dalo ľahko predstaviť , tož môj osobný názor )
" na krku ma niečo neznesiteľne šteklilo,bol to môj studený pot"
by som dal skôr " po krku mi stiekla kvapka môjho potu, studená a číra ako strach ktorý som cítil "
s tou lampou to bolo dobré to sa mi veľmi páčilo ( čierny humor je dobrý hlavne v horore )
nechcem ťa kritizovať ale pýtal si sa, sám niesom niečo extra ale je to môj názor, tak ber alebo nehaj tak !!
Chcela by som Vám poďakovať za tieto články hoci nepriamo ale veľmi ste mi pomohli. Ja mam totiž jeden sen už od malička napísať knihu tak možno ste to vy ktorím budem (možno čiže sa o tom ešte len snažim a rozmýšlam a téme knihy) vďačiť.....Ďakujem
...prednedávnom som dospela k názoru, že knihy by mali povoliť vydávať len ľuďom nad 25 rokov, minimálne, a stále si za tým stojím
@johnny308 tá tretia vec ma fakt zaujala, ale zrušila by som tam slovko ,,živému" , je to presne za hranicou funkčného opakovania slov...ale inak, interesting, pekná formulácia ale mám výhrady k ligotajúcej sa krvi, striebro príliš nesedí do vety
@topa77 nice one, man ale záleží na tom, akú mieru umeleckých prostriedkov tam používa, na horor sa mi to zdá a bit ... no, chápeš, poetické, ale v prípade že by to bolo celé v tomto štýle, potom by to fungovalo a mne by sa to pozdávalo, popravde mám práve ten štýl písania rada (ale s morbídnou radosťou sa držím toho, že prvá veta jedného môjho dávno zabudnutého príbehu, a síce ,, Deň, ktorý mal byť prvým krokom do môjho nového života sa začal tým, že sme v Škodovke Fazulovho otca zrazili na diaľnici srnu." bola celkom fajn recesia )
keby sa ti nahodou daco vydarilo tak mozes mrknut na stranku ikaru tunaaa » www.mamtalent.sk/... a tie najlepsie aj vydaju...a su tam aj napady ako pisat =D
ja som zacala pisat ked som mala asi desat rokov (nie nebolo to z nejakej tuzby po slave, proste mi ide slovina + stipka fantazie . po nejakych overovackach ucitelia dospeli k zaveru ze som nejaka talentovana ziacka a odvtedy chodim na vsetky literatrne sutaze a co sa tyka slovenciny vobec. rada pisem pribehy najma o dievcatach alebo fantastické. mozem sa pochvalit ze om uz napisala asi pat pribehov a su celkom pekne. takze asi tolko
topa77 normalne si ma zaujal. si fakt obrovský talen t a to usudzujem iba podľa tých dvoch viet chcem sa opítať vedel by si si predsaviť písanie scenáru k filmu
a mam tu ďalší výber z knihy.... "mojej matke sa vždy páčilo, keď videla niekoho trpieť a preto som ju priviazal o stoličku, vylial som na ňu kyselinu a položil pred ňu zrkadlo. Prečo sa tak na mňa pozeráš , bol som chemik." " najskôr sa pozerala do očí svojej dcéry a potom do očí jej macka. Boli skoro rovnaké, lesklé a tmavé, ale mali jednu chybičku, dcérine oči patrili bezvládnemu, mŕtvemu telu."
" pekné sny sa z mojej hlavy vytratili už dávno. teraz tam vidím iba samé mŕtvoly a teba"
Ahojte, citala som si vase prispevky a zaujalo ma to, lebo som sa rozhodla tiez napisat nejaku knihu. Vlastne som uz trochu zacala, len si nie som ista ci to ma vobec nejaky zmysel. Chcela by som poznat vas nazor, aby som vedela, ci mam vobec pokracovat. Budem vdacna za akekolvek komenty. Tu je kratky uryvok:
Vždy som si predstavovala aké by to bolo keby som mohla poznať svoju budúcnosť. Ale nikdy ma nenapadlo, že by to mohlo veci len skomplikovať. Mama sa na mňa pozerala svojimi lesklými očami plných sĺz a nechápavo krútila hlavou. „Ako môžeš povedať niečo také?“ pýtala sa. „Prečo si myslíš, že sa môžeš hrať na Boha? To je rúhanie“ sykla na mňa. „Mami, ja sa predsa nehrám na Boha. Ja som si to nevybrala, ale keď sa to už deje tak to musí mať nejaký hlbší zmysel.“ bránila som sa, ale sama som tomu neverila. Aký len toto mohlo mať hlbší zmysel. Vždy mi to len komplikovalo život a skôr ako dar som to brala ako bremeno. „Keď si to teda videla v tých tvojich snoch, tak prečo si tomu nezabránila? Prečo si nechala svojho otca umrieť?“ pýtala sa ma vyčítavo. Sklonila som hlavu a pomaly prešla k dverám. Nemala som jej na to čo povedať. Sama som tomu nerozumela.
Johnny308 - hmm zaujímavé , písať scenár by mohlo byť celkom super ak by si mal nejaký námet s radosťou by som sa do toho pustil ( nie som žiadne eso ale posnažím sa )
ako hovoríš: pod lampou býva najväčšia tma...tak ak chceš nejaký nápad, ideu na napísanie knihy, nehľadaj to....nevyhľadávaj to cielene....a ono to raz príde, samé od seba
Tiež sa snažím niečo napísať, so slohmi som nemával nikdy problém, ale toto je fakt o niečom inom, niekedy mám pocit, že ťažšie je vymyslieť správne mená ako príbeh Mená a začiatok, to je podľa mňa najzložitejšie, pretože keď sa rozpíšete po niekoľkých stranách, ide to ľahšie.
Na niečom sa už pracuje a uvidím ako to nakoniec celé vypáli...
S písaním kníh som začala v jedenástich, ale doteraz to nebolo nič svetoborné. Nieže by som nemala dobré nápady a myšlienky, len to napokon vždy bolo...také zúfalo detské. Najprv u mňa písanie "kníh" vyzeralo tak, že som mala jedinú scénu, jedinú situáciu, ktorá ma nadchla, ale na ktorú som sa vykašľala po desiatich stranách. =D Potom som si začala robiť rozsiahle poznámky k deju, rodokmene, mapky, osnovy, opisy, somariny... Boli mi nanič, lebo som sa ich aj tak nedržala. =P
Istý čas som bola presvedčená, že postačí kvalitná nosná myšlienka príbehu a chvíľkové inšpirácie. Prišla som na to, že nepostačí. Nezamotala som sa, len dej...no, nemal dej aby som bola úprimná. =D
Takže sa vraciam k osnovám. Aspoň približným. Ale najdôležitejšie sú premyslené charaktery postáv, ktoré sa schizofrenicky nemenia. Keď si ich vieš skutočne predstaviť, dej sa vytvorí sám.
Ja nemam este ani 15 a pisem prvu knihu. najskor som si napisala rodokmen hlavnych postav a potom kapitoly podla ktorych sa drzim. Potom som zacala pisat co ma akurat napadlo (samozrejme k veci) kniha nebude dlha bude mat 10 kapitol a kazda tak 5-7 stran. pisem o upiroch a prva kapitola je za mnou tak uvidim ako to bude pokracovat... =D najskor si rozmysli temu potom mena postav a ked pises napr o 17 rocnej babe tak si vymysli aj ako sa budu volat jej rodicia a tak isto aj jej napr. frajera. potom mesto kde sa to bude odohravat a mozes pisat!!! tak som to robila ja =D
Pridávam sa k vašej bande začinajúcich spisovateľov Taktiež začínam vlastne 2x 1x to skončilo na 30 strane /fantasy, v prvej osobe/ teraz je to už trochu viac...možno aj 100 strán alebo viac je to na linajkovanom A4 zošite / 30 strán a 10 kancelárskych papieroch obojstranne ...takže je to taktiež fantasy, zo začiaku som to písal v prvej osobe ale niekde v polovici som prešiel na tretiu /pri prepisovaní to bude trošku problém no / fakt je taký že sa tým chcem pochváliť
Som celkom vášnivy čítateľ a prečítané knihy počítam na stovky /500 a viac / čo je na môj mladý vek celkom dosť...môj očný vám to potvrdí
Hlavna postava hotová, premyslená jej budúcnosť, minulosť
Záporak premyslený jeho minulosť tiež, budúcnosť spolovice známa hlavna zápletka prvej časti premyslená, vedľajšie postavy taktiež, zápletky...
V mysli mam kopu scén ako keby vo filme len ich opísať na papieri čo je ako iste všetci viete najväčší problém
Tááák to by bolo zatiaľ všetko....čakám na reakcie typu ...omg daj pokoj zasraný, jeeeej si úžasný, čo to triska? a podobne ďaaakujem že si čítal/a tieto žvásty
Aj keď som zatial napísal len jednu knihu (a bola to skôr poviedka), väcsina z vas má fakt skvelé "postupy" a s niektorými sa aj stotoznujem . Pre mna ale najdolezitejsou castou z celeho pisania knihy bolo zacat pisat. Ked uz mate aj tu najmensiu myslienku tak zacnite pisat a sami seba prinutite mysliet nad dejom. A aj ked to co napisete mozno nebude prave vas zaciatok knihy, aspon urobite prvy krok ktory je najdolezitejsi.
Ja osobne som knihu tiež nepísala, ale zopár príbehov už hej. Keby chcem môžem v nich pokračovať a napísať z toho knihu. Pamätám si, že keď som bola malá napísala som asi sedemstranový príbeh o "Rexíkovi Keksíkovi". Škoda, že mi potom ocko z počítača odinštaloval program, v ktorom som to mala napísané. Príbeh som potom vymazala, pretože bol v znakoch a prakticky bol nečitateľný ... dosť na tom, toto čo tu píšem Ťa asi nezaujíma.
Podľa mňa je úplne nanič písať si osnovy a podobne. Premysli si o čom by to malo približne byť a začni písať trebárs aj hneď teraz. A ešte jedna vec: Nikdy nezačínaj tak, že si napíšeš názov knihy a potom začneš písať, lebo počas písania by si bola celý čas zviazaná, pretože názov by ti nedovolil tvoriť ďalej a už by si ho (predpokladám) nechcela meniť. Príklad: Kniha sa volá "Angelino tajomstvo" a ty si sa tak rozpísala, že Ti tam to "tajomstvo" nezapadá a dopísala si sa k tomu, že Angela porodí dieťa a to dieťa zomrie v inkubátore. Toto by sa asi utajiť nedalo.
Viac Ti už asi poradiť neviem. A samozrejme želám veľa šťastia!
Zdravím všetkých spisovateľov-začiatočníkov. Rád by som sa zapojil do debaty. Tiež som ako 12ročný začal písať "knihu" kde bola zbierka rôznych príbehov pre deti. Teraz, keď si to spätne čítam, tak sa smejem a pýtam sa sám seba: ,,Toto som chcel vydať?" Príde mi to vtipné, pretože tie príbehy absolútne nemali žiadny zmysel, no ide o to, že som písal, zabával sa, našiel som si čas. Teraz mám v hlave jedno dielo, ktoré si myslím, že by mohlo zarobiť milióny. Mám postavy, vzťahy medzi nimi, prostredie, dej, len nemám to "na papieri". Prečítal som si všetky vaše vyššie uvedené príspevky a strašne mi to pomohlo. Osobitne ďakujem @cassie_15 za to, že tu dala odkaz na stránku www.mamtalent.sk , ktorá mi strašne pomohla a motivovala ma. Chce to už len povestný prvý krok, aby som to hodil do PC alebo na papier a mal dobrý pocit. Samozrejme všetkým začínajúcim spisovateľom držím palce
Ahoj. Nedá mi sa tiež nepripojiť k debate. Ak sa chceš dozvedieť niečo o tom ako napísať, alebo skôr ako vydať knihu, pozri si stránku www.enigma.sk sekcia Kope vás múza
Našla som tam veľa vecí, ktoré mi dosť pomohli pouvažovať, či sa mi oplatí môj príbeh vydať. Príbehy som začala písať len čo som sa to naučila v škole. Trápne rozprávky bez logiky, princovia na bielych koňoch čo bojujú z drakmi a podobne. Odvtedy som prešla všetkými možnými žánrami a pokusmi.
Skúsil si niekedy napísať poviedku? Zadaj si do google vyhľadávača Poviedka 2011 a tam sa prihlás do súťaže. Uvidíš ako dopadneš. Ak ti ju vrátia, tak za nič nestojí a môžeš ju prerobiť a poslať znovu. Ak si ju nechajú tak si postúpil do ďalšieho kola. Osobne som sa tam prihlásila trikrát. prvý raz mi príspevky vrátili, druhý raz si ich nechali a tretí raz som dopadla celkom dobre tiež.
Je zbytočné vymýšľať si názov skôr ako budeš vedieť o čom kniha má byť. Poznám pomerne dostatočné množstvo spisovateľov, ktorí mi povedali, že až keď si načrtnem príbeh, zlepším postavy a krajinu naokolo, vložím pár vlastných myšlienok, až potom si mám vymýšľať názov.
Mám síce len 13 rokov, ale myslím, že som prečítal veľa kníh na to aby som nejakú napísal (teda samozrejme, že by sa mi ju určite NEpodarilo vydať )......ale k tvojej téme
Už tu veľa ludí povedalo to čo je hlavné - charaktery a vzhľad postáv, potom v skratke nejaký dej, poprípade mapka (ale keď sa to napríklad odohráva napríklad v anglicku tak mapa nemusí byť) a potom ako to už hovorili začať tou prvou vetou príbehu (hook).
Stavím sa, že niečo vymyslíš, ale určite keď na chvílu prestaneš, prečítaš inú knihu, a vrátiš sa znova písať, možno sa aj zasmeješ akú (s prepáčením ) blbosť si napísal a budeš prepisovať. nie je taký autor, ktorý by knihu napísal na "jeden šup"
Takže prajem veľa štastia pri tvojej tvorbe, a dúfam že to bude fantasy
@rici85 nie je zac... a myslim, ze nie si sam, kto sa s odstupom casu smeje zo svojich vytvorov =D snad sa raz vazne dopracujes k tej knihe, v ktorej ma, dufam, nezabudnes spomenut! =D vela stastia
no pre vsetkych spisovoatelou mam jednu radu: teda vlastne dve. PRvá:ty co tvrdia že osnova je na nič tvrdia blbost, ale samozrejme nemyslim osnovu tybu? 1. ľiel na zachod 2 stretol tam fajnu babu 3. zistil že miluje psa, Ale myslim niečo od čoho sa dá odpichnut. mali bz ste prose napisat knihu "hrubu verziu" proste tak ako sa vam to vtedy zdá vhodne. A pri pisani nor. knihy dosl. opisujete ale menite pridavate uberate. pr: hruba kniha ked ma 300 stran tak normalna verzia ma cca 400 stran. no a druha rada, ak si neviete s niecim radyako napriklad obisat bojovu vravu, skocte do kniznice pozicajte si tolkiena a este niekoho pozrite sa ako ;to yrobili oni a možete sa niečo naučit. good nicht a caw mato som ta dlho nevidel
Ahojte vsetci, dlho premýšľam o napísaní knihy, tak ako viacero ľudí tu na tomto fóre...
nemám žiadne skúsenosti, ale mám dobrý nápad, kt. začínam realizovať( teda aspoň podľa mňa), ale chcel by som sa vás opýtať či kniha môže byť napísaná opisom a to tak, že v knihe je rozprávač a k tomu dotvárane myšlienky prvej osoby...
CAwte ludia, precitala som si celu tuto konverzacui (komenty a myslim, ze vsetci mate pravdu ale chyba mi tu toto: Nemate pisat pretoze si hcete zarobit, alebo niekomu nieco dokazat alebo hocico ine, treba pisat preto, lebo vas to bavi a @wooof je to jedno ako sa kniha pise, musi to byt odraz vaseho vurta odraz toho co citite k tomuto svetu, ludom, zvieratam prirode...Viem ze sa to nachadza skor vo filmoch ale: Pisane slovo ma veeeeelku cenu a hodnotu. Ke vam nejaky lovek nieco povie, pred nim mozete zakryt hnev poníženie, radost ale pri knihe sa pretvarovat nemusite! To na knihach milujem, a milujem ked aj sama vymyslam pribehy a vidim ze ostatni maju z toho radost... Ludia, kaslite na to ze na svete je dokopy skoro viacej kníh ako ludi kazda myslienka nech je akokolvek velka ci mala ma svoju hodnotu.. a dakujem ostatnym.. aj ja som sa tu z vasich nazooov veľa naučila
Ahoy chcel by som sa spytať na vaš názor ohladom knihy ktoru chcem napísať. V podstate by to bolo o nevydarenej láske zo strany chalana a odmeranosti dievčaťa. Teda či by vás nejaký taký realni dej zaujal ako čitaťeľa.
Zdravím, ludia, spisovatelia....,Písaniu sa venujem asi rok...,píšem knihu a mám už spravený hook premyslený dej njaké body, charakteristiku ale stretávam sa s problémom tzv.rýchleho deja. Som asi na 50 strane asi tam kde som mal byť na 150tej, neviete mi poradiť njaký trik ktorým by som vyplnil priestor aby bolo textu viac a zároven aby dej neprebiehal tak rýchlo ??? D1KE5
@topa77 HAHA... odpisujem sice po dvoch rokoch, ale narazila som na to teraz, no tak co ... v tom svojom prvom odstavci s lenivostou a odkladanim veci, si ma totalne vystihol, pisanie knihy uz odkladam asi tak zo7 rokov...a ine veci mi tiez trvaju (upratat si bordel v compe tak 4 roky, v izbe ho aj tak nikdy neupracem... no, a ked chcem nieco zdvihnut z policky, tak niekedy mi na to staci aj tyzden),... nie,neprehanam ...
nooo a co sa tyka pisania, od malicka mi vsetci hovoria, ze mam talent. Nie, rady nepocuvam, sorry, bude to zniet strasne ale ja si aj tak myslim ze viem vsetko najlepsie ... proste, je dobre veci robit tak, ako to citite a chcete, u pisania, bud to tam je, alebo to tam nie je, ked raz niekto ten talent nema, moze precitat 300 knih a dalsich 100 o tom, ako pisat, nemusi sa nikdy dotiahnut na toho, kto v zivote precital slabikar a povinnu literaturu... Je to uz raz tak, zivot nie je fer. Ale skusajte, skusajte ... ci uz sa to vydari, alebo nie, nenechajte sa odradit, je to lepsie, ako to nikdy neskusit a na smrtelnej posteli sa sam seba spytat, ako by to s tou knihou vlastne dopadlo...
Osnova? ano, planovala som to... Kedysi som si robila takzvanych "pavukov" - viete do bublinky si date hlavnu postavu, a potom sa odvijate, od bubliniek idu dalsie bublinky, no a potom z toho mozte urobit a spominanu osnovu... Ja som parkrat zacala, ale proste mne sa v hlave len odohrava pribeh, vela malych pribezikov, a ta moja hlava vyzaduje, ze vraj to mam dat dokopy, spojit to do jedneho, dat tomu formu a krasne to ucesat...
Co sa mna tyka, som divna, ked pisem, neviem, co bude o desat riadkov dalej, hoci viem, co sa odohra o desat stran. Proste pisem. Ved ked sa mi to nebude pacit, tak to proste zmenim, no je tam toho. Chcela som tym povedat, ze ja svoje pribehy prezivam so svojimi postavami. Som vlastne ako citatel, alebo ako postava z tej knihy - pribehu, ktora sama ocakava, co sa stane.
Inak ak uz radu, tak Vam dam len jednu. Citajte po sebe, neuverejnujte hned,... Pretoze co sa Vam dnes zda krasne, zajtra sa nemusi, a uz vobec nie o tyzden, mesiac...
A este nieco, mozno je to hlupost, ale nehanbite sa za svoje diela, zverejnite to napr Anonymne na blogu a ak reakcie budu pozitivne, viete, co mate robit, vyjdite na svetlo sveta s tym, ze autorom ste Vy ... hanbenie sa bol (aj je?) moj dlhodoby problem v tomto ...
No a (ja viem, uz som povedala, ze konicm) hovori sa, ze piste len o tom, co ste zazili - ano, az som sa cudovala, ako sa inspriujem svojim zivotom... (a ako vela sa mi v nom toho stalo)... Pritom finalny pribeh sa tomu mojmu zivotiku vobec nepodoba ...
To uz je vsio, pisaniu zdar... HAWK
(Btw, dnes zacinam pisat, drzte palce, nech sa dokopem do dopisat dokonca, nech nepridete o ten moj skvost kedysi v buducnosti...)
A OTAZKA: PACIA SA VAM LEPSIE ROMANY PISANE STYLOM - JA ROZPRAVANIE, CI ON ROZPRAVANIE? THX
Zdravím som veľmi rád že som našiel takúto peknú nekonfliktnú debatu o tom ako písať knihy. Ja sa už asi dva roky snažím napísať niečo čo bude v konečnom dôsledku trhák a ak nebude aspoň bude čo čítať deťom na staré kolená. Ohľadom týh príspevkov čo sú v tejto debate som rád že je tu pár nadaných ľudí čo píšu aspoň niesom sám . Snažím sa písať fantazy lebo ho mám najradšej mám jeden malý nedopísaný príbeh cez 58 strán a kurnik už pol roka sa neviem posunúť v pred. K ďaľšiemu príbehu som sa odhodlal nedávno napísal som si osnovu a tým to zhaslo neviem začať treba to ako už niekto hore spomínal nejaký kvalitný hák no stále mi nič nenapadá horšie je že času mám hromadu aj nápadov no neviem to hodiť na papier či do kompu. Písanie ma vždy bavilo a aj bude baviť raz iste niečo napíšem no to ešte potrvá. Idem ja teda čosi spáchať. Držím palce všetkým čo píšu. Možno raz z toho niečo bude.
dobrý deň, chcela by som sa len opýtať ako by mala byť dlhá dlhá jedna kapitola v knihe a koľko by ich asi malo byť? koľko by mala mať kapitola strán i celá kniha? začala som písať svoju prvú knihu lenže je to zložitejšie ako som si myslela. prosím poradíte mi teda?
Zaujímavý obsah. Mal by si tam vložiť nejakú zvláštnu príhodu nejako tú kniho skús okoreniť, aby nebola jednotvárna. Musí tam byť dobrodružstvo, napätie, zápletka a hlavne vyvrcholenie, ktorým to ukončíš prípadne z toho budú dve časti alebo viac.
Tak za prvé rozah kapitoly je obmedzený samotným autorom ( aspoň podla mojich skúseností z kníh ) môže mať 1 starnu alebo 50 to je proste na tebe,
čo sa týka rozsahu knihy, podla mňa záleží na väzbe a formáte knihy ak to bude malá knižka, paperback tak doporučujem krátke knihy ( zle sa to drží napr.: Novice od Trudi Canavan ) ak to bude tvrdá väzba a väčší formát tak môže byť aj viacej strán ( Eragon, aj keď to je tak na hranici by som povedal )
K tomu ako uzavrieť kapitolu : mno jasi to predstavuejm asi tak že si stanovíš myšlienku ( čo chcel básnik povedať ) a kapitola trvá kým ju neodprezentuješ. To môže byť trochu hlúpe vysvetlenie takže viac technickejšie je, zmena časového obdovia ( na další deň , o rok , o päť minút ) razantná zmena prostredia ( iný svetadiel, iná dimenzia alebo len iný dom ), dejový zvrat ( nástup dôležitej postavy do deja ktorá radikálne mení situáciu ) alebo jednoduchu podľa názvu kapitoli ( napr.: Cesta do ***** , kapitola trvá pokiaľ tam neprídu alebo to doplníš o dalšie kapitoli a to tak že : Cesta do ***** - popis cesty- , Čierny havrani - konfrontácia postaáv s banditmi - , Brány ***** -ukončenie cesty - )
Možností je mnoho je to len a len na tebe ak si nevieš rady skús použiť niečo z toho čo tu spomínam, no hovorím ti je to len a len na tebe.
Ahojte
Aj ja som začala písať knihu. Asi tak pred troma mesiacmi. Už som približne na 9. kapitole, pričom každá ma okolo 4-5 strán. Veľa z vás tu hovorilo o osnovách. Podľa mňa by si niektorí ľudia mali urobiť osnovu a druhí zase nemusia. Je to podľa vašej osobnosti. Aj máte v hlave konkrétny príbeh a pamätáte si ho aj bez osnovy a k tomu všetkému v tom nemáte chaos , aj keď to často meníte - na čo vám bude osnova? Ale naopak tí, ktorí by sa v tom iba stratili ju priam potrebujú. Ja osobne som si príbehy predstavovala najmä v hlave a bez osnovy som ich hádzala najprv na papier a v súčastnosti priamo do počítača. Začala som písať už ako malá - písala som básničky Potom som dlho nepísala, ale vďaka úžasným knihám, ktoré pravidelne čítam, som sa k tomu opäť vrátila. Chcela som sa proste vyrovnať tým skvelým spisovateľom a plus k tomu som už mala v hlave vytvorený príbeh. Najdôležitejšie ku knihe je mať príbeh - dej, aspoň hlavné postavy a to čo sa s nimi bude diať a v prípade diania v "inom" svete aj mapku. Podľa mňa toto na písanie stačí a ak máte talent nepotrebujete ani len toto. Ja verím, že moja budúca kniha - je to fantasy - bude super a dúfam, že ju aj dopíšem.
Posledné čo dodám:
Do písania sa nenúťte. Niekdy je však dobré, aj keď sa vám nechce, sadnúť si k tomu a po čase vám zvyčajne chytí múza a opäť viete čo písať
Držím palce všetkým nádejným spisovateľom dúfam, že k nim patrím aj ja
P.S.: v prípade, že si chcete prečítať to čo píšem tu je môj blog: www.writingreading.blog.cz ....síce to nie je nič moc, verím, že sa to bude niekomu páčiť
@wish ahoj, vďaka ti za radu poznám Mám talent... kedysi som tam celkom vecí aj čítal ohľadom písania a pod., ale teraz pozerám, že sú tam už aj nejaké nové veci, možno by som mal znova trošku preštudovať tú stránku, hoci v súčasnosti akosi nepíšem ani poéziu, ani prózu...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
83 komentov
a ak ti mam povedat pravdu, knizku som este nepisal ale myslim si ze ak ti napadne nieco
a bude sa ti to pozdavat.. tak si sprav nejaku osnovu popripade si premysli priblizne o com by to malo byt a potom zacni pisat a doplnaj to roznymi opismi ktore sa hodia..ale nie prilis vela
no a k otázke...
1. potrebuješ niečo, čo sa volá "hook"... v podstate hák, ten preklad je presný.
proste vetu, ktorá bude prvou vetou knihy, a udá jej smer. zaprvé to strašne pomôže tebe ako tvorcovi - ak už máš vymyslený príbeh, tak ti hook bude vždy jasne hovoriť z ktorej strany chceš niečo opísať, alebo na čo chceš poukázať jednotlivými situáciami, alebo ak príbeh nemáš, tak ti veľmi pomôže, lebo vieš čo chceš ukázať, a od toho sa všetko odvíja...
a okrem iného je hook aj pre čitateľa... obvykle je to prvá veta knihy (ako som už povedal), a väčšinou je to práve ona, ktorá má čitateľa chytiť a zaujať...
(pár príkladov:
...sakra, akurát teraz neviem nájsť žiadnu knihu ktorá ho má, ale pozri si napríklad Svět podle Garpa od Johna Irvinga...
a, jeden mám:
"Podle své matky byl Jack Burns herec, dřív než se hercem stal, ovšem Jack si z dětství nejvíc pamatuje okamžiky, kdy cítil, že se musí chytit matky za ruku. Tehdy nic nehrál." - John Irving: Dokud tě nenajdu.)
samozrejme to nemusí byť len jedna veta, ale čím kratšie, výstižnejšie a údernejšie, tým lepšie. väčšinou je to maximálne jeden odstavec.
hook nie je nutný, ale veľmi pomáha tvorcovi, a veľmi ťahá čitateľa (ak je dobrý).
ďalej potrebuješ poznať svoje postavy, tzn. napísať si o nich čo najviac, ich popis, fyzický, psychický, atď...
a potom pozadie.
nezáleží na tom, kde začína samotná kniha, a s ktorou časťou života postáv pracuje, vždy by si mal mať napísané aj nejaké obdobie dozadu, ktoré sa v knihe ani neobjaví, ale zasa ti výrazne pomôže pri vykresľovaní a chápaní svojich postáv...
potom potrebuješ trpezlivosť, plán, disciplínu, a pravidelne každý deň aspoň 2 hodiny písať. a nebáť sa škrtať a vymazávať a prepisovať.
(to sú veci ktoré ja nemám, a to je aj dôvod prečo veci čo mám naplánované ja zatiaľ svetlo sveta neuzreli...)
no najprv je potrebný nejaký ten nápad, postavy a podobné veci, niektorý ludia radi píšu dlhé osnovy kde je presne popísané čo sa kedy stane niektorý majú len zopár bodov a sú aj ludia ktorý píšu bez toho, to ale moc neodporúčam kedže potom sa možeš zamotať a nevieš kde si.
Dolezite je tiez ako povedal midnight mať nejaký hook - kde si v krátkosti zosumarizuješ príbeh hlavnu postavu a o čom to je.
napr. zelená opica mimi z francuzskej polynézie sa snaží prežiť v mestskej džungli a pritom zachrániť svet
potom hlavné postavy, treba zistiť kto sú ako vyzerajú a doležité je najma - čo chcú dosiahnuť a čoho sa najviac boja (to možeš potom použiť pri zápletke)
a tak dalej. Potom je doležité iba písať. Nájsť si nejaký čas, skrátiť svoj pobyt na birdze a písať.
Tiež treba mať na pamati že prvý rukopis bude určite otrasný a bude sa vám zdať že je to najhoršie čo kto kedy napísal. Dobrá správa - dá sa to opraviť ked to budeš editovať
no takže písaniu zdar!
inak @richard ak ta zajtra zrazí auto kto napíše tvoju knihu?
ale všeobecne to zhrniem (myslím, že niektoré z týchto vecí tu už určo boli, ale teta Nihili sa rada hrá na dôležitú a originálnu)...
v prvom rade sa nauč ako nepísať...myslím to tak, že si prečítaj čosi zle napísané, aby si vedel čoho sa vyvarovať...
pak si načrtni dej a postavy...snaž sa byť originálny a nepísať o tom, čo už napísali iní...
potom začni písať...
všetko čo napíšeš strč na rok do šuflíka...
a potom si to prečítaj...vyškrtaj čo sa ti nepáči (u mňa to je tak pri poviedkach...už mesiac staré poviedky by som najradšej celé poškrtala a formulovala inak) a celé to prepíš...ďalej...no, tak ďaleko som sa ešte nedostala
a ešte k Rišovi, ktorý je mojou konkurenciou, ako vidím, zmýšľaš presne ako ja ešte pred rokom... poradím ti len jedno, skús sa porozprávať o tejto záležitosti s ľuďmi tvojimi blízkymi, daj im niečo prečítať, vypočuj si názory, a ak budú viac pozitívne, tak to vezmi už vážne... to je z mojej skúsenosti, len vďaka podpore okolia som sa dostala do víru, z ktorého už len ťažko vyjdem a preto si ho so všetkým šťastím užívam (mohol by si mi napísať TS? chcela by som vedieť, o čom píšeš, hlavne či sa dej odohráva na jednom území, na jednej planéte, alebo sú obzory bez hraníc)
a teraz korferatu: neviem, či ti poradím správne, lebo píšeš, že sa zaujímaš skôr o kratší príbeh, ktoré ja neviem písať, veru, ako spomína Rišo o svojich pochybnostiach, či je alebo nie je spisovateľ...pri dlhých románoch, navyše s charakterom trilógií a tak, človek nepotrebuje byť nejaký úžasný dokonalý spisovateľ...nemyslím si, myslím, že skôr by som potrebovala spisovateľského ducha, ak by šlo o menšie príbehy, kde človek má menej možností ako ukázať, že by sa mohol zaradiť medzi klenoty literatúry (nie také myslím jak tekelyová či neviem jaké tam ešte sú ženy, čo píšu u nás), ja tam vidím rozdiel, mať pisateľského ducha úplne stačí pri písaní dlhých príbehov, hehe, a možno niektorí by nesúhlasili, len ja to tak možno pociťujem, lebo za spisovateľa sa považovať, keď človek napíše za život len tri knihy dokopy? ešte aj tolkien, hoci popísal viac toho, mi skôr pripadá ako človek, významný profesor, ktorý mal fantáziu a zužitkoval u pomocou pisateľského ducha tak asi
tak veľa šťastia
ti len poradím jedno, aby si sa nezaradil do pseudoautorov: ukáž svetu niečo nové, ale zároveň zostaň sám sebou! píš hlavne o tom, čo dobre poznáš, čo dobre ovládaš (vyťažiť z vedomostí, ktoré máš, ako napríklad tolkien, ktorý sa zaujímal o jazyky a podobne, alebo dostojevskij, ktorý sa upriamil na psychológiu, pričom obaja srali na to, či sa niekomu budú ľúbiť dlhé opisné state, nudné dialógy atď...)
a zvyšok ti už povedali ostatní
a este nieco: vesele vianoce!!!
Ono toto neni nejaky navod typu: 1.) otvorte pracku, 2.) vlozte pradlo, 3.) zapnite pracku.. a vlastne tazko mozno cakat na cosi taketo navod, vsakze len taky suhrn subjektivnych nazorov na danu vec
Vela stastia a nech budes akykolvek nadsenec a sebavedomec, pripomen si, ze knihu nevyda hocikto a toto sa este rozriedi, ked sa bere do uvahy, do akej miery zaujme citatelov. To nebola narazka, ktora ma vyvolat pesimizmus, ale realny pohlad na vec
Btw, volakde som videla "navod", ako pisat knihu. Celkom slusne rady som tam citala a nielen rady, ale aj akesi varovania. Ked to znovu najdem, dam to sem (ak to sem nedal niekto predo mnou, nejak som len zbezne citala predosle prispevky)
inak želam vela stastia
Ja som si vymyslel miesta,mapu a potom osnovu(kapitoly) a som na 1. kapitole
Rada by som to prepísala do compu a spracovala aby to bolo zrozumitelnejšie..a doplnila o následný dej, ktorý dnes už snáď dokážem aspoň čiastočne popísať.. Taktiež by som to možno doplnila kresbami,(čo mi poradila psychologička ako možný spôsob úľavy) ktoré by dotvárali a spestrovali dej...
Bolo by to zo života, bolo by to realistické bez cenzúry...ako film by to bola asi psychologická dráma.(podotýkam, nijaký krvát), len sám život.
1. Prosím Vás, veľmi ma zaujíma Váš názor vo všeobecnosti.. a..
2. Ak máte nejaké nápady, rady (v prípade, že Vás môj problém zaujal)...budem veľmi, veľmi vďačná. (O:
B.
Asi všetci chcete písať a preto ste tu. Ja rozmýšlam o napísaní knihy už dlhší čas ale ešte som sa nestretol resp. nenašiel som žiadnú tému, ktorú by som chcel napísať. Jeden deň som sa vybral do mesta na námestie a sadol som si na 5 lavičku od začiatku námestia. Len tak som sedel, sedel a pozeral na ľudí či už starých alebo mladých, mužov alebo žien a hľadal som na nich niečo, čo by ma oslovilo... každá tvár iná, charakter aj to ostatné. Sedel som tam 2 hodiny a nič, ako bezvetrie na púšti.....
Hovorí sa, že pod lampou býva najväčšia tma.... čo mám robiť aby som našiel niečo čo by ma zaujalo natoľko aby som začal písať knihu, nemusí to byť zrovna "bezceler" stačí len niečo, čo uspokojí ma z dobre vykonanej práce.....
Už pekne dlho sa snažím niečo napísať. Ak nerátame to, že buď sa neviem k tomu dostať, alebo aj sa k tomu dokopem, len zrovna neviem AKO tú danú pasáž napísať a len pol hodinu sedím s perom v ruke a nenapíšem ani riadka, môžem povedať, že som postupovala takto:
V hlave mi niekoľko mesiacov dozrieval príbeh. So zápletkou i samotnými charaktermi. Rozhodla som sa, že by to bolo zaujímavé spísať. Prvý pokus bol úplne otrasný, po čase som ho doslova roztrhala. Príbeh v mojej hlave ale zatiaľ pekne dozrieval. Pridali sa niektoré postavy, iné som úplne vypustila, či prerobila na nepoznanie. Až to bolo tak zamotané, že som nevedela, ako to inteligentne napísať. Medzitým som dosť čítala. Počas jednej knihy (J.Heller- Hlava XXII) mi došlo, že ono to nemusí byť súvislý príbeh, ale viacero príbehov, kt. na seba nadväzujú. Postupne som začala písať.
Osobne som si všimla, že môj štýl písania je vždy nejakým spôsobom ovplyvnený knihou, čo som naposledy písala, napríklad po prečítaní Prousta som mala nutkanie písať rozsiahle súvetia, či po Švantnetovej Neveste hôľ kvetnaté opisy, takže by som veľmi neodporúčala tesne pred písaním čítať nejaký vyslovený brak. No na druhej strane, sa mi potom v porovnaní so svetovými literárnymi tvorcami zdal môj pisateľský štýl príliš úbohý (čo, ma síce povzbudilo k tomu, aby som sa viac snažila, ale na druhej strane to dakedy aj dosť odrádzalo), takže nie je zlé si z času na čas prečítať aspoň kúsok niečoho vyslovene hrozného, aby človek videl, že aj horšie diela ako to jeho môžu byť uverejnené
Spomínané nútenie sa písať dve hodiny denne by som ja osobne neodporúčala. Písať nasilu nie je ten najšťastnejší nápad. Veď dôležitejšia je kvalita, než kvantita, nie?
Mne osobne sa lepšie píše najprv na papier. Síce je potom zdĺhavejšie to znova prepisovať do PC, ale zasa si všimnem niektorých štylistických chybičiek, na ktoré by som inak hneď nepostrehla.
Mala by som sa odtiaľto vyhrabať a pokračovať v písaní. V hlave mám toľko myšlienok, že už daktoré aj zabúdam. Síce mám pokreslené plániky, schémy vzťahov medzi postavami a podobne, ale veľa vecí ma napadne počas zaspávania a vtedy sa to už človeku nechce zapisovať...
teraz ked mam vela volneho casu uvazujem, ze sa pustim do knihy, mam vela napadov, niektore uz rozpracovane s osnovami, no nedokazem vymysliet vhodny zaciatok, poradte, alebo uvedte priklady ako zacinate vy.
Johnny308: hmm zaujímave ang.+lat. ja si všetky názvy vymýšľam ( strašne ma to baví hrať si s písmenkami )
čo sa týka spojení krv sa ligoce? skôr by som dal že a "krv na ktorej ležal bola ako purpurová hlbočina, ktorá pútala pohľad svojou temnou hĺbkou" ( viem nieje to nič moc ale treba to napísať tak aby sa to dalo ľahko predstaviť , tož môj osobný názor )
" na krku ma niečo neznesiteľne šteklilo,bol to môj studený pot"
by som dal skôr " po krku mi stiekla kvapka môjho potu, studená a číra ako strach ktorý som cítil "
s tou lampou to bolo dobré to sa mi veľmi páčilo ( čierny humor je dobrý hlavne v horore )
nechcem ťa kritizovať ale pýtal si sa, sám niesom niečo extra ale je to môj názor, tak ber alebo nehaj tak !!
@johnny308 tá tretia vec ma fakt zaujala, ale zrušila by som tam slovko ,,živému" , je to presne za hranicou funkčného opakovania slov...ale inak, interesting, pekná formulácia ale mám výhrady k ligotajúcej sa krvi, striebro príliš nesedí do vety
@topa77 nice one, man ale záleží na tom, akú mieru umeleckých prostriedkov tam používa, na horor sa mi to zdá a bit ... no, chápeš, poetické, ale v prípade že by to bolo celé v tomto štýle, potom by to fungovalo a mne by sa to pozdávalo, popravde mám práve ten štýl písania rada (ale s morbídnou radosťou sa držím toho, že prvá veta jedného môjho dávno zabudnutého príbehu, a síce ,, Deň, ktorý mal byť prvým krokom do môjho nového života sa začal tým, že sme v Škodovke Fazulovho otca zrazili na diaľnici srnu." bola celkom fajn recesia )
keby sa ti nahodou daco vydarilo tak mozes mrknut na stranku ikaru tunaaa » www.mamtalent.sk/... a tie najlepsie aj vydaju...a su tam aj napady ako pisat =D
" pekné sny sa z mojej hlavy vytratili už dávno. teraz tam vidím iba samé mŕtvoly a teba"
viac uz neprezradim
Vždy som si predstavovala aké by to bolo keby som mohla poznať svoju budúcnosť. Ale nikdy ma nenapadlo, že by to mohlo veci len skomplikovať. Mama sa na mňa pozerala svojimi lesklými očami plných sĺz a nechápavo krútila hlavou. „Ako môžeš povedať niečo také?“ pýtala sa. „Prečo si myslíš, že sa môžeš hrať na Boha? To je rúhanie“ sykla na mňa. „Mami, ja sa predsa nehrám na Boha. Ja som si to nevybrala, ale keď sa to už deje tak to musí mať nejaký hlbší zmysel.“ bránila som sa, ale sama som tomu neverila. Aký len toto mohlo mať hlbší zmysel. Vždy mi to len komplikovalo život a skôr ako dar som to brala ako bremeno. „Keď si to teda videla v tých tvojich snoch, tak prečo si tomu nezabránila? Prečo si nechala svojho otca umrieť?“ pýtala sa ma vyčítavo. Sklonila som hlavu a pomaly prešla k dverám. Nemala som jej na to čo povedať. Sama som tomu nerozumela.
A prosim ospravedlnte pripadne gramaticke chyby
Dakujem
práve píšem knihu som trochu odložil bokom a začal som ju spracovávať ako scenár len nemám s tým skúsenosti
Na niečom sa už pracuje a uvidím ako to nakoniec celé vypáli...
Istý čas som bola presvedčená, že postačí kvalitná nosná myšlienka príbehu a chvíľkové inšpirácie. Prišla som na to, že nepostačí. Nezamotala som sa, len dej...no, nemal dej aby som bola úprimná. =D
Takže sa vraciam k osnovám. Aspoň približným. Ale najdôležitejšie sú premyslené charaktery postáv, ktoré sa schizofrenicky nemenia. Keď si ich vieš skutočne predstaviť, dej sa vytvorí sám.
Som celkom vášnivy čítateľ a prečítané knihy počítam na stovky /500 a viac / čo je na môj mladý vek celkom dosť...môj očný vám to potvrdí
Hlavna postava hotová, premyslená jej budúcnosť, minulosť
Záporak premyslený jeho minulosť tiež, budúcnosť spolovice známa hlavna zápletka prvej časti premyslená, vedľajšie postavy taktiež, zápletky...
V mysli mam kopu scén ako keby vo filme len ich opísať na papieri čo je ako iste všetci viete najväčší problém
Tááák to by bolo zatiaľ všetko....čakám na reakcie typu ...omg daj pokoj zasraný, jeeeej si úžasný, čo to triska? a podobne ďaaakujem že si čítal/a tieto žvásty
Aj keď som zatial napísal len jednu knihu (a bola to skôr poviedka), väcsina z vas má fakt skvelé "postupy" a s niektorými sa aj stotoznujem . Pre mna ale najdolezitejsou castou z celeho pisania knihy bolo zacat pisat. Ked uz mate aj tu najmensiu myslienku tak zacnite pisat a sami seba prinutite mysliet nad dejom. A aj ked to co napisete mozno nebude prave vas zaciatok knihy, aspon urobite prvy krok ktory je najdolezitejsi.
Podľa mňa je úplne nanič písať si osnovy a podobne. Premysli si o čom by to malo približne byť a začni písať trebárs aj hneď teraz. A ešte jedna vec: Nikdy nezačínaj tak, že si napíšeš názov knihy a potom začneš písať, lebo počas písania by si bola celý čas zviazaná, pretože názov by ti nedovolil tvoriť ďalej a už by si ho (predpokladám) nechcela meniť. Príklad: Kniha sa volá "Angelino tajomstvo" a ty si sa tak rozpísala, že Ti tam to "tajomstvo" nezapadá a dopísala si sa k tomu, že Angela porodí dieťa a to dieťa zomrie v inkubátore. Toto by sa asi utajiť nedalo.
Viac Ti už asi poradiť neviem. A samozrejme želám veľa šťastia!
Našla som tam veľa vecí, ktoré mi dosť pomohli pouvažovať, či sa mi oplatí môj príbeh vydať. Príbehy som začala písať len čo som sa to naučila v škole. Trápne rozprávky bez logiky, princovia na bielych koňoch čo bojujú z drakmi a podobne. Odvtedy som prešla všetkými možnými žánrami a pokusmi.
Skúsil si niekedy napísať poviedku? Zadaj si do google vyhľadávača Poviedka 2011 a tam sa prihlás do súťaže. Uvidíš ako dopadneš. Ak ti ju vrátia, tak za nič nestojí a môžeš ju prerobiť a poslať znovu. Ak si ju nechajú tak si postúpil do ďalšieho kola. Osobne som sa tam prihlásila trikrát. prvý raz mi príspevky vrátili, druhý raz si ich nechali a tretí raz som dopadla celkom dobre tiež.
Je zbytočné vymýšľať si názov skôr ako budeš vedieť o čom kniha má byť. Poznám pomerne dostatočné množstvo spisovateľov, ktorí mi povedali, že až keď si načrtnem príbeh, zlepším postavy a krajinu naokolo, vložím pár vlastných myšlienok, až potom si mám vymýšľať názov.
musím bežať, podrobnosti ti sem napíšem neskôr
Už tu veľa ludí povedalo to čo je hlavné - charaktery a vzhľad postáv, potom v skratke nejaký dej, poprípade mapka (ale keď sa to napríklad odohráva napríklad v anglicku tak mapa nemusí byť) a potom ako to už hovorili začať tou prvou vetou príbehu (hook).
Stavím sa, že niečo vymyslíš, ale určite keď na chvílu prestaneš, prečítaš inú knihu, a vrátiš sa znova písať, možno sa aj zasmeješ akú (s prepáčením ) blbosť si napísal a budeš prepisovať. nie je taký autor, ktorý by knihu napísal na "jeden šup"
Takže prajem veľa štastia pri tvojej tvorbe, a dúfam že to bude fantasy
nemám žiadne skúsenosti, ale mám dobrý nápad, kt. začínam realizovať( teda aspoň podľa mňa), ale chcel by som sa vás opýtať či kniha môže byť napísaná opisom a to tak, že v knihe je rozprávač a k tomu dotvárane myšlienky prvej osoby...
Ďakujem vopred za nejakú tu odpoveď
nooo a co sa tyka pisania, od malicka mi vsetci hovoria, ze mam talent. Nie, rady nepocuvam, sorry, bude to zniet strasne ale ja si aj tak myslim ze viem vsetko najlepsie ... proste, je dobre veci robit tak, ako to citite a chcete, u pisania, bud to tam je, alebo to tam nie je, ked raz niekto ten talent nema, moze precitat 300 knih a dalsich 100 o tom, ako pisat, nemusi sa nikdy dotiahnut na toho, kto v zivote precital slabikar a povinnu literaturu... Je to uz raz tak, zivot nie je fer. Ale skusajte, skusajte ... ci uz sa to vydari, alebo nie, nenechajte sa odradit, je to lepsie, ako to nikdy neskusit a na smrtelnej posteli sa sam seba spytat, ako by to s tou knihou vlastne dopadlo...
Osnova? ano, planovala som to... Kedysi som si robila takzvanych "pavukov" - viete do bublinky si date hlavnu postavu, a potom sa odvijate, od bubliniek idu dalsie bublinky, no a potom z toho mozte urobit a spominanu osnovu... Ja som parkrat zacala, ale proste mne sa v hlave len odohrava pribeh, vela malych pribezikov, a ta moja hlava vyzaduje, ze vraj to mam dat dokopy, spojit to do jedneho, dat tomu formu a krasne to ucesat...
Co sa mna tyka, som divna, ked pisem, neviem, co bude o desat riadkov dalej, hoci viem, co sa odohra o desat stran. Proste pisem. Ved ked sa mi to nebude pacit, tak to proste zmenim, no je tam toho. Chcela som tym povedat, ze ja svoje pribehy prezivam so svojimi postavami. Som vlastne ako citatel, alebo ako postava z tej knihy - pribehu, ktora sama ocakava, co sa stane.
Inak ak uz radu, tak Vam dam len jednu. Citajte po sebe, neuverejnujte hned,... Pretoze co sa Vam dnes zda krasne, zajtra sa nemusi, a uz vobec nie o tyzden, mesiac...
A este nieco, mozno je to hlupost, ale nehanbite sa za svoje diela, zverejnite to napr Anonymne na blogu a ak reakcie budu pozitivne, viete, co mate robit, vyjdite na svetlo sveta s tym, ze autorom ste Vy ... hanbenie sa bol (aj je?) moj dlhodoby problem v tomto ...
No a (ja viem, uz som povedala, ze konicm) hovori sa, ze piste len o tom, co ste zazili - ano, az som sa cudovala, ako sa inspriujem svojim zivotom... (a ako vela sa mi v nom toho stalo)... Pritom finalny pribeh sa tomu mojmu zivotiku vobec nepodoba ...
To uz je vsio, pisaniu zdar... HAWK
(Btw, dnes zacinam pisat, drzte palce, nech sa dokopem do dopisat dokonca, nech nepridete o ten moj skvost kedysi v buducnosti...)
A OTAZKA: PACIA SA VAM LEPSIE ROMANY PISANE STYLOM - JA ROZPRAVANIE, CI ON ROZPRAVANIE? THX
Tak za prvé rozah kapitoly je obmedzený samotným autorom ( aspoň podla mojich skúseností z kníh ) môže mať 1 starnu alebo 50 to je proste na tebe,
čo sa týka rozsahu knihy, podla mňa záleží na väzbe a formáte knihy ak to bude malá knižka, paperback tak doporučujem krátke knihy ( zle sa to drží napr.: Novice od Trudi Canavan ) ak to bude tvrdá väzba a väčší formát tak môže byť aj viacej strán ( Eragon, aj keď to je tak na hranici by som povedal )
K tomu ako uzavrieť kapitolu : mno jasi to predstavuejm asi tak že si stanovíš myšlienku ( čo chcel básnik povedať ) a kapitola trvá kým ju neodprezentuješ. To môže byť trochu hlúpe vysvetlenie takže viac technickejšie je, zmena časového obdovia ( na další deň , o rok , o päť minút ) razantná zmena prostredia ( iný svetadiel, iná dimenzia alebo len iný dom ), dejový zvrat ( nástup dôležitej postavy do deja ktorá radikálne mení situáciu ) alebo jednoduchu podľa názvu kapitoli ( napr.: Cesta do ***** , kapitola trvá pokiaľ tam neprídu alebo to doplníš o dalšie kapitoli a to tak že : Cesta do ***** - popis cesty- , Čierny havrani - konfrontácia postaáv s banditmi - , Brány ***** -ukončenie cesty - )
Možností je mnoho je to len a len na tebe ak si nevieš rady skús použiť niečo z toho čo tu spomínam, no hovorím ti je to len a len na tebe.
Dúfam že som aspoň trochu pomohol .
Aj ja som začala písať knihu. Asi tak pred troma mesiacmi. Už som približne na 9. kapitole, pričom každá ma okolo 4-5 strán. Veľa z vás tu hovorilo o osnovách. Podľa mňa by si niektorí ľudia mali urobiť osnovu a druhí zase nemusia. Je to podľa vašej osobnosti. Aj máte v hlave konkrétny príbeh a pamätáte si ho aj bez osnovy a k tomu všetkému v tom nemáte chaos , aj keď to často meníte - na čo vám bude osnova? Ale naopak tí, ktorí by sa v tom iba stratili ju priam potrebujú. Ja osobne som si príbehy predstavovala najmä v hlave a bez osnovy som ich hádzala najprv na papier a v súčastnosti priamo do počítača. Začala som písať už ako malá - písala som básničky Potom som dlho nepísala, ale vďaka úžasným knihám, ktoré pravidelne čítam, som sa k tomu opäť vrátila. Chcela som sa proste vyrovnať tým skvelým spisovateľom a plus k tomu som už mala v hlave vytvorený príbeh. Najdôležitejšie ku knihe je mať príbeh - dej, aspoň hlavné postavy a to čo sa s nimi bude diať a v prípade diania v "inom" svete aj mapku. Podľa mňa toto na písanie stačí a ak máte talent nepotrebujete ani len toto. Ja verím, že moja budúca kniha - je to fantasy - bude super a dúfam, že ju aj dopíšem.
Posledné čo dodám:
Do písania sa nenúťte. Niekdy je však dobré, aj keď sa vám nechce, sadnúť si k tomu a po čase vám zvyčajne chytí múza a opäť viete čo písať
Držím palce všetkým nádejným spisovateľom dúfam, že k nim patrím aj ja
P.S.: v prípade, že si chcete prečítať to čo píšem tu je môj blog: www.writingreading.blog.cz ....síce to nie je nič moc, verím, že sa to bude niekomu páčiť
Musí to byť tvoj nápad
ahoj, ak máš nejaké pochybnosti, neznalosti s písaním knihu pozri sa na stránku » www.mamtalent.sk/...
Dúfam, že ti to pomôže