Vo veľa veciach sú úplne úžasní, až vtedy žasnem či sú to naozaj moji rodičia (už keď som mala tak 16-17 nebol problém povedať im že idem s triedou na výlet a oznámiť im aj to že sa tam určite bude piť a fajčiť... takisto keby som potrebovala jeden deň voľno zo školy, ešte by som od nich aj ospravedlnenku dostala... proste v tomto smere sú ako rodičia neprekonateľní)
Ale niekedy sa teším keď sa odsťahujem - keď dostanem vynadané za nejakú úplnú hlúposť a podobne...
A čo sa týka toho, koho z nich mám radšej... v niečom jedného v niečom druhého...
Vo všeobecnosti je mamina "tá lepšia" ale po ocovi som zdedila dosť z povahy, takže niektoré moje "úchylky" dokáže potešiť len on (keď ma vezme k "číňanovi" alebo mi odtiaľ donesie nejakú baterku alebo inú hovadinu )
vztah mam k nim neutralny ani dobry ani zly... a niekedy je snimi aj sranda... napriklad ked otec ide daco opravovat a minule som si z mamou robil take zjeby ze az som od smiechu plakal a mal som krce v bruchu... (rozprava o kuchynskej linke v kuchyni)
ale taketo zjeby zrodicov su malokedy ale ked su tak fak to su pecky
aj napriek tomu, že frflú, obmedzujú, zakazujú a čojaviemčoešte sú to moji starkí a mám ich rada so všetkým, čo k nim patrí.
síce od 11 rokov im plieskam o hlavu, že akonáhle budem mať 18 odchádzam, vedia, že to nie je pre nevďak voči nim ale pre... iné veci
iné-sú rozvedení,bývam s mamou ale radšej by som sa odsťahovala k otcovi...a čoskoro sa to aj stane...matka má strašnú fantáziu a dakedy si vymýšla také strašné teórie a bludy že by ste neverili...otec je normálny,rozumiem si s ním viac ale tak rada ich mám oboch...
Niekedy si hovorím, aké mám šťastie, že mám tolerantných rodičov... Dá sa s nimi o všetkom otvorene porozprávať... Aj keď sem-tam sú až príliš starostliví...
Mám ich rada, akurát ma to vždy prejde, keď som s nimi v jednej miestnosti.
Na jednej strane vkuse do niečoho rýpu (uprac si, neseď za počítačom, choď sa učiť, choď von), zakazujú (nepremiestňuj si zase veci, nechaj tamto a pozri mi niečo na nete, nekysni vkuse nad tým dejepisom, v žiadnom prípade dnes von nepôjdeš...) a na strane druhej ten ich ťažký nezáujem (,,štyri poznámky....uchm...nevidela si zavárané uhorky?")
Ktorého mám radšej, nedokážem posúdiť.Keby som oznámila, že idem skočiť z okna, matka mi pripomenie, nech si vezmem vetrovku, a otec, nech som do desiatej doma.
velmi komplikovany ... mam ich rada, lubim ich , respektujem ... a oni lubia a respektuju mna .. ale len priatelia vedia, ake to mam s nimi obcas tazke ... az sa niekedy citim, ako dvadsatrocna matka s dvoma dospelymi detmi ... ale nerozvadzam to ... napokon ... lubim ich aj tak
Urcite si lepsie pokecam s tatkom, ale mama je vacsia salamistka hlavne aby mala pokoj tatko viacej vymysla debiliny a nosi domov selijake nepotrebne chujoviny
Kazdopadne ich mam rad a lepsich asi nezozenem (neze by som hladal inych )
Len keby matka prestala s debilnymi poznamkami co ma vytacia do vyvrtky, ale to by asi bola nuda potom a tatko by nemal pokom hucat aby bol ticho
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
Ale niekedy sa teším keď sa odsťahujem - keď dostanem vynadané za nejakú úplnú hlúposť a podobne...
A čo sa týka toho, koho z nich mám radšej... v niečom jedného v niečom druhého...
Vo všeobecnosti je mamina "tá lepšia" ale po ocovi som zdedila dosť z povahy, takže niektoré moje "úchylky" dokáže potešiť len on (keď ma vezme k "číňanovi" alebo mi odtiaľ donesie nejakú baterku alebo inú hovadinu )
ale taketo zjeby zrodicov su malokedy ale ked su tak fak to su pecky
Niekedy mi príliš často dookola vyčítajú veci, pri ktorých už mali dávno zistiť, že to nemá zmysel ...
Čo je jedna z najdôležitejších zámienok na to, aby som si z nich vkuse robil srandu ...
takto: nenávidím, lebo ma priviedli na svet, ale zas mama je super
ale mamu obdivuje za to, co v zivote dokazala a co vsetko prekonala a je to moj vzor v urcitych situaciach
Ja zasa niekedy skôr čakám na to kým mi sdpíšu povinné štandardy spoločenského správania ...
síce od 11 rokov im plieskam o hlavu, že akonáhle budem mať 18 odchádzam, vedia, že to nie je pre nevďak voči nim ale pre... iné veci
Na jednej strane vkuse do niečoho rýpu (uprac si, neseď za počítačom, choď sa učiť, choď von), zakazujú (nepremiestňuj si zase veci, nechaj tamto a pozri mi niečo na nete, nekysni vkuse nad tým dejepisom, v žiadnom prípade dnes von nepôjdeš...) a na strane druhej ten ich ťažký nezáujem (,,štyri poznámky....uchm...nevidela si zavárané uhorky?")
Ktorého mám radšej, nedokážem posúdiť.Keby som oznámila, že idem skočiť z okna, matka mi pripomenie, nech si vezmem vetrovku, a otec, nech som do desiatej doma.
Kazdopadne ich mam rad a lepsich asi nezozenem (neze by som hladal inych )
Len keby matka prestala s debilnymi poznamkami co ma vytacia do vyvrtky, ale to by asi bola nuda potom a tatko by nemal pokom hucat aby bol ticho