Básnicke prostriedky :D

tú báseň sme mali kedysi na literatúre! to je niečo povojnové už, nie?

každopádne, metafora tam je isto



a nie sú tam oxymorony, ani synekdochy ani litotesy, nepáči sa mi to

@mielikki to je valek - jablko, zbierka dotyky ty taketo kraviny studujes a toto nevis!

veď to je Miroslav Válek-Jablko...ale nechce sa mi hľadať básnické prostriedky...

@etelnair ale ja som slovenskú literatúru videla naposledy pri maturite!

ale v podstate epifora tam asi je, len je to tam tak debilne rozveršované

@mielikki ved aj ja

Nenavidim litiku

To je všetko veľmi pekné že viete kto to je, ale to nepotrebujem No, lenže deti ja potrebujem konkrétne Lebo ja ani neviem aký je rozdiel medzi metaforou a personifikáciou napr neznášam literatúru, preto to dávam sem Potrebujem konkrétne napísať že čo je čo, tak ak viete.. Aj keď len pár, aj to pomôže ♥ Ďakujem, jo a sú to úbohé hovadiny neviem načo mi toto do života bude neznášam poéziu,.

@etelnair a kedy si maturoval?

a okrem toho, poéziu som nikdy nemala rada

personifikácia - vykríkla očami

epiteton - zdvihol som jablko, zaprášené a ešte zelené. celé jablko je epiteton, pretože neznamená jablko ale niečo celkom iné.

@mielikki pred rokom

debilná báseň, tú som sa musel učiť naspamäť ! najhoršie je na nej že sa vôbec nerýmuje

@etelnair no vidíš, ja pred dvoma





a ešte je tam to... na názov si nespomeniem, ale spájanie súvetí bez použitia spojok

@mielikki no lenze ty do toho fusujes stale, ty by si mala byt v obraze

chidori ĎAKUJEM!!!! VÉĽKÉ ĎAKUJEM!!! Aspoň niečo budem mať ♥

@11

@etelnair ja len do nemeckej a fínskej literatúry...

a je pravda, že básnické prostriedky som mala vlani na skúške, ale po nemecky a už z toho skoro nič neviem

@narazuvzdornaa ty nie si epiteton?

@e nie, ja som awe-struck nad hentým

@narazuvzdornaa awe-struck ci ewa-struck?

asyndeton som myslela, všade tam, kde je súvetie a kašle na spojky

a tam, ako to dvakrát končí na plakala, by som označila za zmutovanú epiforu alebo možno je na to aj lepší výraz, ale nenapadne mi

@narazuvzdornaa ale zas na druhej strane aha @16 nechaj tak a tes sa

Keby ste mohli, tu je druhá



1

Podivní vojaci

v krčme na spadnutie

prevraciame nočnú oblohu

jak veľký čierny džbán.

Popíjame unavené dažde jesene.

A tak pozde

a tak márne

atak slnka začne sa.

Kohúty už odtrúbili dávno svitanie.

Na nás si ľahla noc.

Útočí na nás bubnová paľba melanchólie,

tlačí nás k zemi slzotvorný spleen.

A oddávna pletie sa nám v pomätenej mysli

smutná, malá násobilka odvahy:

Píšeme

zotierame,

zotierame,

zotierame,



2

A potom ráno:

Akýsi priateľ,

dobrý známy,

akási kdesi videná už tvár

pozerá na mňa oknom kavierne.

Vstane, kývne prstom, zahrozí,

povetrie je plné ekrazitu

a nad nami detonujú oblaky.

- Básnik, uteč, básnik, mlč!

Premieľaj si na obdratom mlynku

perly sĺz,

krúpy hviezdičiek,

neskonalej lásky

sladký perníček.

Básnik, mlč!





3

To som ja,

zafúľaný večný učeň múz.

Zavesil som sa na krk životu,

napil som sa jeho horkej krvi.

A teraz vystupujem zo seba

jak rieka z brehov

a nesiem slovo ešte žeravé,

slovo ešte nenarodené a slepé,

spravím vám z neho krásnu sponu do vlasov,

ostrý nôž a pluh

a všetko, čo sa vám len zachce,

každý predmet nevyhnutný pre šťastie.

Rozkážte, a budú kvitnúť stromy.

Povedzte, a bude zvoniť štrk.

Usínať budete s mojím slovom v srdci

a zobúdzať vás bude k životu.

Ale keď raz

v studenom a hustom daždi

pocestujeme spolu do práce

a ukradomky dotýkať sa budem

vašich vlhkých plášťov,

usmejte sa na mňa

aspoň očami.

jablko zo skrine sa skotúľalo na zem - metafora - v podstate to znamena ukoncenie ich vztahu - pad jablka, pad vztahu

jablko je cely cas symbolom ich vztahu - aj ked on ho zdvihne zo zeme (berie ich vztah do svojich ruk a urcuje "pravidla"), ona ked ho utiera (snazi sa zamiest vsetky tie zle veci, ktore medzi nimi su, aby bol ich vztah zas pekny)

a ja by som povedala, ze aj "zelene jablko" - moze byt symbolom (epitetonom,) dacoho, mozno nezrelosti jej samotnej, mozno a zas sa budem opakovat - nezrelosti vztahu

A tak pozde

a tak márne

atak slnka začne sa. - anafora myslim



sladký perníček - epiteton



slovo ešte nenarodené a slepé - personifikacia to nemoze byt?

Na nás si ľahla noc. - metafora asi



A teraz vystupujem zo seba

jak rieka z brehov - prirovnanie

@kinderko1991 toto mas k tej druhej - neviem, ci to bude spravne, ae tak, aspon daco budes mat prirovnania - prevraciame nočnú oblohu jak veľký čierny džbán; A teraz vystupujem zo seba

jak rieka z brehov ;

personifikacia - Na nás si ľahla noc; slovo ešte nenarodené a slepé, usmejte sa na mňa

aspoň očami;

alegoria - unavené dažde jesene = vino; atak slnka – východ slnka;

metafora - Premieľaj si na obdratom mlynku perly sĺz, krúpy hviezdičiek, neskonalej lásky sladký perníček;

anafora - A tak pozde a tak márne ( a v podstate aj „atak slnka začne sa“) ak to len počuje

lussatko, katusqa 81 - Ďakujem vám veľmi pekne, dúfam že sa toho ešte nazbiera, lebo mi už hrabe z toho

Inak tu je tá tretia, najdlhšia báseň Tak ak by niekto niečo zbadal, budem veľmi povďačná, ako vždy :o)



DOTYKY



Od rána k vám chodia telegramy,

more listov zaplavuje dom,

telefóny zazvonili v celej štvrti odrazu.

To nič nie je, to nič nie je,

to len je ťa stále volám,

nadväzujem prerušené spojenie.

Ach, dobre, že uverili

na pošte a v telefónnej centrále,

že ťa nechám miliónkrát pozdravovať,

miliónkrát že ťa prosím:

Nehnevaj a,

je to strašnš dôležité,

som z toho už celý blázon,

som do teba hrozne zamilovaný,

nechaj všetko tak, ako je,

v kúpeľni nech horí voda,

v kuchyni nech tečie plyn,

nechaj, nech sa v izbe točia pojašené zrkadlá,

a pricestuj prvým vlakom,

sem pricestuj za mnou, na širokú rovinu!

Pri vlaku ťa bude čakať sedem čiernych koní,

každý s hviezdou na čele,

bude kvitnúť jazmín,

z broskýň padať peľ,

jemnejší ako tvoj púder Soir de Paris.

Ponáhľaj sa, na rohu

už trúbi večer, maľovanýna modro jak starý

automobil,

mestké slnko, škrekľavá, obohraná platňa

zasúva sa za obzor,

ale naše, medená, vyleštená rajnica krásne

zapadá,

a keď sa dotkne Zeme, je to všetko čuť.

Čierny býk v družstevnej maštali

zamatovým hlasom dospieval svoje lyrické

intermezzo,

rovina padá na kolená a ukladá sa spať.

Nastal čas vyzúvania čižiem,

dupot ako na slávnostnom defilé,

lebo tu sú v každom dome chlapi ako železo

a zvuk má dostatočne miesto na rozbeh,

takže počuť, čo sa komu sníva...

Sníva sa:

sklo,

kamene,

kovy,

pohladenie rúk,

zohnutý ukazovák, ktorý klope na okno,

letmý úsmev, na ktorý si čakal,

snívajú sa veci nevysloviteľné,

veci zázračné a prosté ako snežienka,

a moje oči na dne tvojich očí,

sníva sa nám,

sníva

a všetko je to ako v kúzelníckom klobúku.

Noc, čierny klobúk so širokou sterchou,

prevracia sa naruby, ráno.

Až teraz vidíš, aké sú sny hmatateľné.

Nervózne prsty televíznych antén prepichujú

tmu,

dvojstupy nových domov kllušú do dedín,

ráno je dusné ako tanečná sieň po bále,

jediná smutná vrana na nebi krúti ako

ventilátor,

tučné klasy zamdlievajú úžasom,

keď miestny rozhlas zachrípnuto volá: Poďte žať,

poďťe žať!

O chvíľu je dedina prázdna ako výfuknuté

vajíčko.

Len stará mama sedí vo dverách a potichu si

spieva:

"Osievala múčku

v drevenom klobúčku..."

Stará mama, slepá, nebohá!

Chodievala dojiť kravy do Herzovho majera.

Modlievala sa, aby maladlhý život a šťastnú

smrť.

Život jej prešiel, ako keď pleneš bičom - tak

to bolelo.

A teraz jej už vonkoncom nevie, čo je toto za svet.

Nepamä si mená svojich vnukov,uľakano sa srthne, keď je v dome smiech,

večer jej prináša podivnú, cudziu vôňu spálenej

nafty,

ale zem, keď ju vezme do prstov, je stále dobrá.

Je to tá istá pôda ako vtedy...

Krepdešínové šaty, šestnásť rokov a dlhý vrkoč

sú už preč,

ale rovina zostala, rovina je večná,

ibaže dýcha rýchlejšie a nahlas.

Na hody tu lietajú pečené husi,

krahulec štartuje kolmo k oblohe ako raketa,

v jeseni fialové dažde pršia do záhrad,

ťažké kvapky sliviek klopú na ustatú zem.

Rovina vydala svoje plody, už nemá čo povedať,

a mlčí.

Ospalá,

zaslepená melasou a cukrom, oblieka si vatovaný

kabát.

Na Martina padá prvý sneh.

a nevie tu niekto urcovat versove systemy- casomiera, sylabotonicky...??

@kinderko1991

(dufam, ze to bude dobre, ale nerucim za to, zo skoly som prec uz dlho)

Epizeuxa - To nič nie je, to nič nie je

Prirovnanie - maľovanýna modro jak starý automobil; chlapi ako železo; ráno je dusné ako tanečná sieň po bále; jediná smutná vrana na nebi krúti ako ventilátor;

personifikácia - Čierny býk v družstevnej maštali zamatovým hlasom dospieval svoje lyrické

intermezzo; rovina padá na kolená a ukladá sa spať; dvojstupy nových domov klušú do dedín; tučné klasy zamdlievajú úžasom; Rovina vydala svoje plody, už nemá čo povedať, a mlčí. Ospalá,

zaslepená melasou a cukrom, oblieka si vatovaný kabát; a zvuk má dostatočne miesto na rozbeh;

anafora – sníva sa nám, sníva

metafora - mestské slnko, škrekľavá, obohraná platňa zasúva sa za obzor, ale naše, medená, vyleštená rajnica krásne zapadá

epiteton – škrekľavá obohratá platňa; medená, vyleštená rajnica