netrepte kazdy sa boji smrti.....keby ste boli pochovani za ziva napriklad pri zemetraseni neverim ze bi ste s chladnou hlavou cakali na zachranu...boli by ste pokakany az za usami ....ale berem to len ak mate namysli prirodzenu smrt
@ 14 , to co si opisal ty, je skôr strach z pomaleho a bolestiveho umierania a myslim, ze tato predstavam je prijemna malokomu. Otazka vsak bola "Bojite sa smrti?"
Btw, keby som bol dakde zasypany a mal by som pomly umierat, skôr by som sa na smrt tesil ako jej bal, cim skôr zomries tym menej utrpnia ta caka.
@22....to je tazka tema toto ....priridzenej smrti nema zmysel sa bat...ale ak si cenis svoj zivot tak v situaciach ked si v ohrozeni zivota je prave strach zo smrti to co ta udrzi nazive
bojim sa ....kazdy sa boji a kto vravi ,ze sa neboji ,tak potom hovori hluposti ,alebo ho nebavi zit .....som zvedava ,co bude potom ....ako to cele bude atd ....
nvm preco by som sa mal... ved ked umriem, mna to bude mrziet najmenej horsie uz natom budu moji blizki :/ samozrejme teraz som opisal smrt typu prejde ma auto, odstrelia mi mozog ci vecer zaspim a uz sa neprebudim...
nicmene keby vam oznamili, ze trpite nevyliecitelnou chorobou a umriete v tazkych bolestiach, myslim, ze kazdy by sa bal...
Ako kedy... ked sa cítim blbo a som na dne, vtedy by som smrť aj celkom brala, ale inak ma skôr desí, najmä, ak by bola násilná a bolestivá. Napr. raz sa mi sníval otrasný sen, v ktorom ma Hitler vliekol do vagóna odvážajúceho deti do koncentráku, a ten pocit si zapamätám asi navždy, hoci bol len vo sne...
neberem smrt jak koniec a je blbost sa jej bat . Vsetko je dopredu vpisane v osude a mlatit sa o zem len aby sme sa tomu vyhnuly nema zmisel .... ak umres zmizne len tvoja schranka ... ti sa rozpltylis budes vsim a nicim ... takze zadne strachy
nie nebojím sa smrti, skôr sa bojím smrti iných. Je mi jedno, či zomriem bezbolestnou alebo bolestnou smrťou. Mňa najviac zaujíma, čo sa stane potom. Možno kvôli tomu sa aj trošičku teším na smrť. A myslím si, že smrť mi ublíži menej, ako v niektorých situáciach život. Takže asi tak 8)
za jeden rok som bol 2x na pokraji smrti a vzdy ma z toho vytiahli priatelia a len kvoli tym som nazive-aby som im odplatil laskavost a potom kade lahsie-prvykrat to bolo to ze som sa predvadzal a skoncil v nemocnici s tym ze si nepametam polovicu dna a ze mam v krvi 5 promile-mal som 4 stupen z 5,tak velmi som bol opity-.......................a druhy krat to bolo pre lasku lenze tam som nepil a som rad ze som tenkrat nepil alkohol bo by som teraz tuna nic nepisal,chcel by som zazit smrt pri ktorej by mi adrenalin vrel v celom tele a drzal by ma pri zivote kym by som nepovel posledne slova svojim blizkym-na tych mi zalezi najviac-neviem ci tu z vas dakto veri v Boha no ja ano a som presvedceny ze on urci osud kazdeho cloveka dopredu a to znamena ze aj jeho smrt...podla mna to neboli az tak priatelia ako Boh na nebi,ktory ma druhykrat zachranil-totizto som bol uz na mieste(a to nezartujem)kde som sa mal zabit-ano mam asi samovrazedne sklony no doslo mi ze zabit sam seba nieje bohvieco...vedel by som o tom rozpravat vela-zazil som vyse 100pohrebou ako ministrant a este ich aj vela asi zazijem no o tom ja nerozhodujem kolko ich este zazijem...AK SA VAM NECHCE TOTO CITAT TAK TO NECITAJTE MNE TO NEVADI...este daco-som velmi naivny...ak dakto chape preco som sem napisal ze som naivny nech sa mi ozve tu na bridzi ak sa mu bude chciet
Už trikrát bola situácia,že som nemala ďaleko od smrti a ani raz som sa nebála...Nemám strach ani vtedy,keď nad ňou premýšľam..Skôr sa bojím o iných....A povedala by som,že ma zaujíma,čo je po smrti. Ale že by som chcela hneď teraz zomrieť,aby som to zistila...Takisto by som nebola schopná spáchať samovraždu, na ti si život veľmi vážim...Jedine z čoho by som mala strach,že by som nezomrela prirodzenou smrťou..Že by ma niekto pomaly a bolestivo zabíjal :/ Inak nemám strach...
smrť nie je nikdy riešenie, ale nie je to ani nič, čoho by som sa bál...tá teória, že zlí pôjdu do pekla, je to blbosť, každý pôjde do neba, akurát sa tam ku každému budú správať tak, aký bol celý jeho život
nebojím sa tej sekundy keĎ navždy zavriem oči..ale bojím sa umierania...takého toho dlhého a bolestivého..preto mám v pláne si spraviť zbroják na devinku...
Ja sa bojím,nech si každý hovorí čo chce,že ľudia ktorý sa boja su smiešny. Ale nemožem sa s tým nejako vyrovnať a neviem s kým sa mam o tom porozpravať.Ide o to že sa bojím toho čo bude po smrti.Ako sa s tým mam vyrovnať?
Ked mam pohodovy zivot, nemam ziadne problemy...mam stale co robit...na take veci ako smrt ani nemyslim...ale boli chvile ked som sa zamyslal nad zmyslom zivota, uvahy o smrti, vesmire a tak...niesu to dobre uvahy...vysledok bol taky, ze mi zrazu prislo vsetko absurdne...bezvyznamne...na smrt radsej ani nemyslim...preto sa jej nebojim.
minule som rozmyslala a prisla som na to, ze by som chcela umriet skor ako hocikto z mojej rodiny, lebo ja sa zosypem ked mi dakto umrie, hoci len kocurik, abo psik, proste to bude pre mna koniec..
áno, bojím, svojej vlastnej, patrím k tým ateistom, čo veria v to, že po smrti proste len zhnijú...ale bojím sa skôr len toho, že umriem skôr, než stihnem všetko, čo som chcela inak som so smrťou vlastne zmierená, je to niečo čo proste príde, človek pred tým neujde, neukecá to, tak prečo sa stresovať alebo si dávať falošné nádeje?
bojim, lebo neviem, ake to je. neviem, ci je nieco potom, ci to boli a najviac ma desi uplny koniec. to by som neprezila ale nie, vazne ma desi myslienka na to, ze proste smrtou vsetko skonci...
Je ľahké nebáť sa smrti, keď som v najlepšom bezpečí, mám jedlo, teplo, oblečenie, domov, rodinu, priateľov, uznanie. Ale ťažko si predstavím, ako by som sa tváril, keby padám zo stromu z výššky 20 metrov, ale počas môjho pádu by som sa mohol ešte 3-krát o nejaké konáre zachytiť. Najpravdepobonejšie vidím, že by som sa pokúsil zachytiť o každý konár. No niekedy mám pocit, že by smrť bola pre mňa vyslobodením (nemyslím samovraždu).
neviem si predstavit, zeby som mal teraz umriet, keby prislo nieco, kde by mi islo o zivot, bojoval by som asi za kazdu cenu a urcite by som to nerobil s chladnou hlavou, ze sa nic nedeje ked tak len umriem.
ano bojim, ale iba vtedy ked viem, ze na mna ciha( ale sak to stale,nie? ...ide o to ze uz som par krat bol v situaciach, ze som tu uz nemusel byt, a vtedy som sa vazne bal..a to ma hnalo vpred...teraz ked robim poondiaty referat z kriziackych vyprav z pohodlia postele a viem, ze som v bezpeci, si to mozno tak neuvedomujem, ale urcite by som teraz umriet nechcel...je to aj kvoli tomu, ze som este vpodstate nic nezazil, nerzealizoval ziadne velke plany do buducnosti, no hlavne kvoli blizkym, kamosom, spoluziakom, nakolko viem, ako boli strata blizkeho, a tento pocit im nechcem dopriat uz len preto sa chcem tymto zivotom driet co najdlhsie - toto si hovorim v pokojnom stave
no ked ide do tuheho, som sebec a myslim len na seba
ako sa hovori, o smrti nikdy nevieme kedy pride, no ked si toto hovorime, myslime o trosku vacsej buducnosti, a neuvedomujeme si, ze moze nastat aj hned teraz, v tejto sekunde...takze by sme sa tym nemali prilis zatazovat, ked pride tak pride, nie ako ta MHD ako niekto spominal
keby som mala zomriet iba ja , tak by som sa urcite bala... xD ale zomrieme vsetci.. taq tho neje az taqe strasne ked nevjeme ani co bude po tom aqo zomrieme xD
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
183 komentov
Btw, keby som bol dakde zasypany a mal by som pomly umierat, skôr by som sa na smrt tesil ako jej bal, cim skôr zomries tym menej utrpnia ta caka.
nicmene keby vam oznamili, ze trpite nevyliecitelnou chorobou a umriete v tazkych bolestiach, myslim, ze kazdy by sa bal...
Prečo? ... Nie je azda strach zo smrti prirodzená vec, zakorenená v človeku základným pudom sebazáchovy?
A stále budem..
no ked ide do tuheho, som sebec a myslim len na seba
ako sa hovori, o smrti nikdy nevieme kedy pride, no ked si toto hovorime, myslime o trosku vacsej buducnosti, a neuvedomujeme si, ze moze nastat aj hned teraz, v tejto sekunde...takze by sme sa tym nemali prilis zatazovat, ked pride tak pride, nie ako ta MHD ako niekto spominal