Naposledy keď som mala na niekoho ťažké srdce, tak som nekonkretizovala a stačil mi na "posťažovanie sa" stav a v ňom jediná veta. (S tichým sľubom samej sebe, že ak mi to dotyčná osoba urobí ešte raz, osobne ju pošlem do čerta - bez písania blogu, myslím že ten akt sám o sebe mi bude stačiť.)
A zase keď som raz napísala blog, založený na rozhovore s jednou konkrétnou osobou (smerovanie rozhovoru sa mi nepáčilo, ale blog bol myslený ako vyjadrenie môjho názoru na vec, chcela som vedieť čo si o danej téme myslia druhí) a o nejaký mesiac neskôr, keď spomínaná konkrétna osoba blog čítala, bolo mi povedané, že si neželá aby som ju rozoberala na internete, aj keď z môjho pohľadu som naozaj nič také neurobila... (Pre dobro veci bol blog takmer zmazaný - nadpis ostal, komentáre tiež, obsah je už odložený len vo forme textového súboru niekde v mojom počítači. Ale vymazávala som prvý a posledný krát.)
už som to raz dávno spravila, jednoducho mi to nedalo. ale aj tak som to nepísala priamo a vymazala som ho potom neskôr, hoci nikto z mojich priateľov sem nechodí a dúfam, že o mne ani nevie... ale inak nepíšem také blogy, zo mňa vždy vyjde len nejaká sprostosť
a prečo by nie..? ak je nato patričný dôvod, ak je chuť, ak je potreba to dostať zo seba von, tak pokojne, ale snáď bez mien, anonymne.. aspoň zväčša..
ludia by mali najprv pozriet sami na seba, a nie sa zaoberat inimi ludmii. lebo to je najvetsia ubohost, zaoberat sa druhimi, a sam sa tvarit ako ta naj, bezchybna bytost pod slnkom. a preto nemam moc rad ludii v jednej nemenovanej krajine, seruu sa do kazdeho a do vsetkeho, ale sami si chybu,alebo ze sa mylili ,priznat nedokazu. ostatne....mne stacila anketa o emo, a poniektore komentare v nej. a potom sa tvarte, aky ste bezchybni a dokonali ludia, a ostatny suu tiii zly,hlupi a nedokonaly.
ps. dufam ze sa v tom najdu len tiiii, co taky su. ostatny su v pohode.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
56 komentov
Naposledy keď som mala na niekoho ťažké srdce, tak som nekonkretizovala a stačil mi na "posťažovanie sa" stav a v ňom jediná veta. (S tichým sľubom samej sebe, že ak mi to dotyčná osoba urobí ešte raz, osobne ju pošlem do čerta - bez písania blogu, myslím že ten akt sám o sebe mi bude stačiť.)
A zase keď som raz napísala blog, založený na rozhovore s jednou konkrétnou osobou (smerovanie rozhovoru sa mi nepáčilo, ale blog bol myslený ako vyjadrenie môjho názoru na vec, chcela som vedieť čo si o danej téme myslia druhí) a o nejaký mesiac neskôr, keď spomínaná konkrétna osoba blog čítala, bolo mi povedané, že si neželá aby som ju rozoberala na internete, aj keď z môjho pohľadu som naozaj nič také neurobila... (Pre dobro veci bol blog takmer zmazaný - nadpis ostal, komentáre tiež, obsah je už odložený len vo forme textového súboru niekde v mojom počítači. Ale vymazávala som prvý a posledný krát.)
A nezvyknem niečo také písať, ale schopný by som toho bol ...
Ale skôr v situácii, kedy by som s daným človekom silne nesúhlasil, ako keby ma proste naštval, to by som asi neriešil verejne ...
Rovnako by som si z neho nerobil srandu takpovediac verejne, ale trochu menej verejne už by som s tým taký problém nemal ...
poviem to im.. nebudem o tom pisat blogy.. preco to ma trapit vas.. je to jeho/jej a moja vec..
dont you think..
ps. dufam ze sa v tom najdu len tiiii, co taky su. ostatny su v pohode.
ak mi niečo vadí, tak to riešim osobne, ak mi to nevadí tak to ignorujem