@wistingher@1 ja áno, veľmi. Ale potom sa mi kvoli jednému zlému rozhodnutiu strašne skomplikoval život a neviem nájsť dlhodobo riešenie. Takže s osamostatnenim to prakticky nema súvis, ale cca to sedí na to obdobie +/- 2 roky.
Ja som mala s našimi vždy dobrý vzťah. Mne bolo dobre, kým som ešte žila s rodičmi. Dobre sa mi žilo aj ako single osamostatnenej, aj v zdielanej domácnosti s partnerom. Kto si ako spraví, tak má. Ale je pravda, že mi nahráva fakt, že pochádzam z normálnej, nerozvrátenej rodiny. Veľa ľudí to tak nemá... Na toto som prišla až časom, až keď som sa stala "veľkou".
Ale žil som aspoň 5 rokov na intráku a nežilo sa mi zle, aj keď cez víkend sám na izbe a bez nikoho na chodbe a ticha som sa cítil osamelo a išla na mňa ponorková choroba. V skutočnosti sa mi aj bývalo dobre, len vtedy boli aspoň zlaté časy bývať si za 30 až 60€ mesačne. Taký lacný nájom by som už nenašiel.
Ja som mal tú nevýhodu, že výšku som mal 30 minút peši od domu, tak som býval u rodičov celý čas.
Ale posledný rok som v škole býval do 22. a notebook si ani nebral domov. Tam som sa chodil len vyspať a žil na striedačku v škole/v práci aby som nemusel chodiť domov ku koncu som chodil na celý deň do školy aj cez štátne sviatky a nedele - ach, to boli hrozné časy.
Akože vychádzam s našimi dobre aj všetko, radi sa stretávame na kávičkách a koláčkoch, aleee život s priateľom je lepší, pokojnejší, harmonickejší a tak..
Mám sa lepšie než predtým. Osamostatnenie mi priniesol až stabilný príjem. Štúdium na VŠ bolo náročné, nikdy som nevedela čo bude o týždeň, takže som na prácu popri škole ani nepomyslela. Rodičia odo mňa peniaze nechceli, pre nich bolo prvoradé nech študujem. Asi len ťažko by som im vysvetľovala, že sa mi v škole nedarí, ale zato čas na brigády mám. Na druhej strane, bola som príliš dlho v tomto nesamostatnom režime, čo ma v určitom smere poznačilo. Až teraz keď už mám viac-menej stabilný život som sa začala skutočne baviť. Mám toľko nápadov, záujmov, chuť do života, že nebyť korony, tak neviem čo skôr. Pritom som už vo veku keď si všetci zakladajú rodiny a mne to pripadá ako si uviazať na nohu okovu a prísť o všetko, kvôli čomu som sa roky snažila. Proste pre mňa je to ako diskvalifikovať sa už na štartovacej čiare. V hlave mám tisíce projektov, svet je plný možností (nebyť korony) a vymeniť toto všetko za život v kuchyni a pri plienkach mi príde vyslovene nevýhodné. Najlepší pocit je, keď si človek môže robiť čo chce s vedomím, že nikto tým netrpí. Život s deťmi je minimálne 18 ročný, neustály kompromis. Pozor na to ľudia..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
16 komentov
Ale posledný rok som v škole býval do 22. a notebook si ani nebral domov. Tam som sa chodil len vyspať a žil na striedačku v škole/v práci aby som nemusel chodiť domov ku koncu som chodil na celý deň do školy aj cez štátne sviatky a nedele - ach, to boli hrozné časy.
@1 - bola, dávno