Podľa genetickej mapy Indie, ktorú vedci zostavili, sa ukázalo, že najviac ľudí so zhodnou DNA s europskymi ciganmi, sa vyskytuje v oblasti obývanej kastou Nedotknuteľných.
Táto kasta ---oni maju system kastovania--to znamena ze by ich pri vstupe do takeho hinduistickeho chramu pravdepodobne vyhodili a urcite tieto chramy nestavali - na to maju strednu vrstvu - kastu sikovnych remeselnikov.
nedoknutelny nemozu vstupovat do domov vyssich kast a mozu vykonavat iba tie najhorsie povolania...napriklad pohreb spalovanim a podobne...
Zákon Republiky Česko-Slovenskej z r. 1927 „o potulných cigánoch a podobných tulákoch“
Menšia časť cigánov živila a živí sa tu i tam tiež prácou, remeslom, hlavne kotlíkarstvom, obchodom, najviac koňmi, hudbou i tancom, avšak väčšina z nich sa práce štíti, túlajú sa svetom, nemajú žiadne bydlisko a živia sa žobraním, krádežami a hádaním. Žijú primitívne, neumývajú sa, chodia v handrách, spia pod šírym nebom voľne alebo pod chatrnými stanmi a ich potrava je veľmi skromná. Je známe, že vyhrabávajú na zdochliniskách i uhynuté zvieratá, aby si ich pripravili ako pokrm. Výhody kultúry a sociálnych vymožeností sú im neznáme. Zákony a úradné nariadenia nepoznajú ani ich nedodržiavajú a rovnako sa nesnažia priučiť sa čítaniu alebo písaniu. Neasimilujú sa preto a zostávajú pri všetkých národoch telesom cudzím, nevítaným, problémovým a navyše nebezpečným ako pre cudzí majetok, tak pre zdravie a život.
Vzhľadom k týmto ich nebezpečným vlastnostiam a nekultúrnemu životu snažili sa ich štáty zbaviť a to i prostriedkami krutými. V zemiach českých a rakúskych započalo ich prenasledovanie v polovici 16. storočia a sto rokov potom v r. 1688 nariadil cisár Leopold, aby boli vyhnaní zo zemí. Ale keďže ani rozkaz ten, ani neskoršie nepomohli, boli cisárskym reskriptom [listina panovníka určená širokej verejnosti – pozn. redakcie Beo.sk] z 11. júla 1697 prehlásení cigáni za štvancov, muži mali byť usmrcovaní a ženám a deťom mali sa urezať uši a nosy a následne mali byť títo vyhnaní za hranice. Cisár Karol VI. nariadil 20. júna 1721, že rovnako ženy ako muži majú byť na hrdle trestaní. Istých úľav dostalo sa cigánom v týchto zemiach za Márie Terézie a Jozefa II., ktorí pokúsili sa cigánov navyknúť na tunajší život. To podarilo sa čiastočne v zemiach bývalých Uhier. Inak potulujú sa cigáni väčšinou ako predtým, obťažujú náš vidiek, vyhýbajú sa riadnemu životu a práci a žijú z väčšej časti, ako sme už uviedli, rovnako ako predtým, zo žobrania, krádeže a podvodu. Nakoľko nie je dostatok bezpečnostných orgánov a cigáni uchyľujú sa radi do krajov menej obývaných a lesnatých, nemožno proti nim vždy zakročiť a ich zadržať, aby mohli byť odovzdaní súdom pre delikty, ktoré páchajú, a nepomáhajú proti nim ani zákony o tuláctve a žobraní, hlavne keď nie je pre nich dostatok miest v nútených pracovniach, kam majú byť po odpykaní trestu dodávaní. Nemalé obtiaže spôsobuje tiež zistenie ich totožnosti ako bezpečnostným orgánom, tak súdom.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
10 komentov
Táto kasta ---oni maju system kastovania--to znamena ze by ich pri vstupe do takeho hinduistickeho chramu pravdepodobne vyhodili a urcite tieto chramy nestavali - na to maju strednu vrstvu - kastu sikovnych remeselnikov.
nedoknutelny nemozu vstupovat do domov vyssich kast a mozu vykonavat iba tie najhorsie povolania...napriklad pohreb spalovanim a podobne...
Zákon Republiky Česko-Slovenskej z r. 1927 „o potulných cigánoch a podobných tulákoch“
Menšia časť cigánov živila a živí sa tu i tam tiež prácou, remeslom, hlavne kotlíkarstvom, obchodom, najviac koňmi, hudbou i tancom, avšak väčšina z nich sa práce štíti, túlajú sa svetom, nemajú žiadne bydlisko a živia sa žobraním, krádežami a hádaním. Žijú primitívne, neumývajú sa, chodia v handrách, spia pod šírym nebom voľne alebo pod chatrnými stanmi a ich potrava je veľmi skromná. Je známe, že vyhrabávajú na zdochliniskách i uhynuté zvieratá, aby si ich pripravili ako pokrm. Výhody kultúry a sociálnych vymožeností sú im neznáme. Zákony a úradné nariadenia nepoznajú ani ich nedodržiavajú a rovnako sa nesnažia priučiť sa čítaniu alebo písaniu. Neasimilujú sa preto a zostávajú pri všetkých národoch telesom cudzím, nevítaným, problémovým a navyše nebezpečným ako pre cudzí majetok, tak pre zdravie a život.
Vzhľadom k týmto ich nebezpečným vlastnostiam a nekultúrnemu životu snažili sa ich štáty zbaviť a to i prostriedkami krutými. V zemiach českých a rakúskych započalo ich prenasledovanie v polovici 16. storočia a sto rokov potom v r. 1688 nariadil cisár Leopold, aby boli vyhnaní zo zemí. Ale keďže ani rozkaz ten, ani neskoršie nepomohli, boli cisárskym reskriptom [listina panovníka určená širokej verejnosti – pozn. redakcie Beo.sk] z 11. júla 1697 prehlásení cigáni za štvancov, muži mali byť usmrcovaní a ženám a deťom mali sa urezať uši a nosy a následne mali byť títo vyhnaní za hranice. Cisár Karol VI. nariadil 20. júna 1721, že rovnako ženy ako muži majú byť na hrdle trestaní. Istých úľav dostalo sa cigánom v týchto zemiach za Márie Terézie a Jozefa II., ktorí pokúsili sa cigánov navyknúť na tunajší život. To podarilo sa čiastočne v zemiach bývalých Uhier. Inak potulujú sa cigáni väčšinou ako predtým, obťažujú náš vidiek, vyhýbajú sa riadnemu životu a práci a žijú z väčšej časti, ako sme už uviedli, rovnako ako predtým, zo žobrania, krádeže a podvodu. Nakoľko nie je dostatok bezpečnostných orgánov a cigáni uchyľujú sa radi do krajov menej obývaných a lesnatých, nemožno proti nim vždy zakročiť a ich zadržať, aby mohli byť odovzdaní súdom pre delikty, ktoré páchajú, a nepomáhajú proti nim ani zákony o tuláctve a žobraní, hlavne keď nie je pre nich dostatok miest v nútených pracovniach, kam majú byť po odpykaní trestu dodávaní. Nemalé obtiaže spôsobuje tiež zistenie ich totožnosti ako bezpečnostným orgánom, tak súdom.
a?
čo sa mení na tom jak sa správajú teraz?