Čaute... Potrebujem vedieť že ako si vybiť zlo. Keď ma niekto nasere, vždy naňho nakričím. Jako prosim vas si mam vybit zlost? lebo ked nanho nakricim tak si ho znepriatelim :d :d :p
nvm, keď som nahnevaná nadávam, teda tým ľuďom ani nie, len niektorým a aj hádzanie vecí sa mi osvedčilo, ale to len keď som sama.... ale hlavne, keď ťa nahnevá odíď od neho čo najďalej a tam sa vykrič
Muž išiel na aute, ktoré sa mu pokazilo práve blízko kláštora. Zaklopal tam teda na dvere. Otvoril mu starý mních. Muž mu vysvetlil, čo sa mu stalo a požiadal o nocľah. Mních ho milostivo uviedol do kláštora, hojne ho pohostil a dokonca mu opravil i to auto. Keď sa muž pokúšal zaspať, počul čudný zvuk. Ráno sa mnícha na tento zvuk opýtal, ale ten len povedal: „To ti nemôžem prezradiť. Nie si mních." Muž bol síce sklamaný, ale poďakoval a šiel svojou cestou.
Po niekoľkých rokoch sa tomuto istému mužovi pokazilo to isté auto pred tým istým kláštorom. Mnísi ho uvítali, pohostili a dokonca opravili auto. V noci znovu počul ten istý čudný zvuk, ktorý počul vtedy pred niekoľkými rokmi. Ráno sa spýtal, čo to bol za zvuk, ale mnísi odpovedali: „To ti nemôžeme prezradiť. Nie si mních." „Dobre, dobre. Zomieram zvedavosťou. Ako sa teda stanem mníchom?", spýtal sa muž. Mnísi mu odpovedali: „Musíš precestovať celý svet a potom nám povedať, koľko je na svete stebiel trávy a koľko zrniek piesku. Keď to zistíš, staneš sa mníchom."
Muž sa vydal splniť túto ťažkú a zákernú úlohu. Vrátil sa za štyridsať päť rokov a v kláštore oznámil: „Precestoval som svet a zistil som, na čo ste sa ma pýtali. Na svete je 145 236 284 232 stebiel trávy a 231 281 219 999 129 382 zrniek piesku." Mnísi odpovedali: „Blahoželáme. Teraz je z teba mních. Teraz ti ukážeme cestu k tomu zvuku." Priviedli ho k dreveným dverám a hlavný mních povedal: „Ten zvuk je za týmito dverami." Muž stlačil kľučku, ale dvere boli zamknuté. Tak teda povedal: „Môžem dostať kľúč?" Mnísi mu dali kľúč a on odomkol dvere. Za drevenými dverami však boli ešte jedny - kamenné. Požiadal o kľúč k týmto kamenným dverám. Mnísi mu ho dali, on ich odomkol a našiel dvere vyrobené z rubínov. Požiadal mníchov o kľúč a keď mu ho dali, našiel ďalšie dvere zo safíru. Tak to pokračovalo cez smaragdové, strieborné dvere, topásové dvere až k zlatým dverám. Konečne mnísi povedali: „Tak toto je posledný kľúč k posledným dverám." Muž si oddýchol, odomkol dvere, chytil kľučku, stlačil ju a za týmito dverami celý ohromený, našiel príčinu toho čudného zvuku. Ale tebe to nemôžem povedať, pretože nie si mních.
- ak mam na sebe tazke boty, jemne ho kopnem, nech ho to boli len 5 minut
- facky nedavam, ale casto past do nosa a myslim si ze ludia co ma nasieraju su radi, ze sa vacsinou netrafim, lebo aj tak predo mnou potom utekaju (a to maju byt chlapi?)
- ak niekto na koho si nemozem dovolit zautocit tak si ponadavam v hlave a neskor nahlas, ak ma seru moc tak im aj nahlas nieco poviem ale este relativne slusne, tj. urazim ich dost ale nepouzijem pri tom ziadny vulgarizmus
- ak je to cez net, tak si hovorim ze aj ja by som na seba ziarlila keby som bola niekto iny
@sugy1 kiežby bola moja...ďalšia z teórií je, že zlo neexistuje, že to je vlastne len neprítomnosť dobra, tak ako tma je len neprítomnosťou svetla, ale neviem...
No zacal som behat. Ale vacsinou na druhych ludoch pretoze mi pridu do rany a to je dost nahovno. Alebo krcim ako viking a snazim sa vyvalit najblizsi strom co vacsinou konci bolestou mojich koncatin
Alebo päsť o stenu. To síce dosť bolí, keď je to poriadna šupa, ale dosť rýchlo ma prejde hnev a prejde to do plaču a takej bolesti, že zabudnem na zlosť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
Muž išiel na aute, ktoré sa mu pokazilo práve blízko kláštora. Zaklopal tam teda na dvere. Otvoril mu starý mních. Muž mu vysvetlil, čo sa mu stalo a požiadal o nocľah. Mních ho milostivo uviedol do kláštora, hojne ho pohostil a dokonca mu opravil i to auto. Keď sa muž pokúšal zaspať, počul čudný zvuk. Ráno sa mnícha na tento zvuk opýtal, ale ten len povedal: „To ti nemôžem prezradiť. Nie si mních." Muž bol síce sklamaný, ale poďakoval a šiel svojou cestou.
Po niekoľkých rokoch sa tomuto istému mužovi pokazilo to isté auto pred tým istým kláštorom. Mnísi ho uvítali, pohostili a dokonca opravili auto. V noci znovu počul ten istý čudný zvuk, ktorý počul vtedy pred niekoľkými rokmi. Ráno sa spýtal, čo to bol za zvuk, ale mnísi odpovedali: „To ti nemôžeme prezradiť. Nie si mních." „Dobre, dobre. Zomieram zvedavosťou. Ako sa teda stanem mníchom?", spýtal sa muž. Mnísi mu odpovedali: „Musíš precestovať celý svet a potom nám povedať, koľko je na svete stebiel trávy a koľko zrniek piesku. Keď to zistíš, staneš sa mníchom."
Muž sa vydal splniť túto ťažkú a zákernú úlohu. Vrátil sa za štyridsať päť rokov a v kláštore oznámil: „Precestoval som svet a zistil som, na čo ste sa ma pýtali. Na svete je 145 236 284 232 stebiel trávy a 231 281 219 999 129 382 zrniek piesku." Mnísi odpovedali: „Blahoželáme. Teraz je z teba mních. Teraz ti ukážeme cestu k tomu zvuku." Priviedli ho k dreveným dverám a hlavný mních povedal: „Ten zvuk je za týmito dverami." Muž stlačil kľučku, ale dvere boli zamknuté. Tak teda povedal: „Môžem dostať kľúč?" Mnísi mu dali kľúč a on odomkol dvere. Za drevenými dverami však boli ešte jedny - kamenné. Požiadal o kľúč k týmto kamenným dverám. Mnísi mu ho dali, on ich odomkol a našiel dvere vyrobené z rubínov. Požiadal mníchov o kľúč a keď mu ho dali, našiel ďalšie dvere zo safíru. Tak to pokračovalo cez smaragdové, strieborné dvere, topásové dvere až k zlatým dverám. Konečne mnísi povedali: „Tak toto je posledný kľúč k posledným dverám." Muž si oddýchol, odomkol dvere, chytil kľučku, stlačil ju a za týmito dverami celý ohromený, našiel príčinu toho čudného zvuku. Ale tebe to nemôžem povedať, pretože nie si mních.
- ak mam na sebe tazke boty, jemne ho kopnem, nech ho to boli len 5 minut
- facky nedavam, ale casto past do nosa a myslim si ze ludia co ma nasieraju su radi, ze sa vacsinou netrafim, lebo aj tak predo mnou potom utekaju (a to maju byt chlapi?)
- ak niekto na koho si nemozem dovolit zautocit tak si ponadavam v hlave a neskor nahlas, ak ma seru moc tak im aj nahlas nieco poviem ale este relativne slusne, tj. urazim ich dost ale nepouzijem pri tom ziadny vulgarizmus
- ak je to cez net, tak si hovorim ze aj ja by som na seba ziarlila keby som bola niekto iny
ale ide o to, že každý má v sebe zlo, lebo bez zla by nemohlo existovať dobro
ale okram toho si ju vybijam hudbou, jedlom a pc hrami
2.) Klikujem, utekám alebo boxujem. Alebo niečo iné, čo ma dosť skoro vyčerpá.
ak ma niekto nahneva cez telefon, tak zlozim a hodim telefon o stenu(vtedy poviem, ze mi spadol mobil na stenu esteze je kovovy)
ak ma niekto nahneva tak nazivo, tak na neho kricim, a trieskam vecami strasne moc ale nie pri vsetkych
Alebo päsť o stenu. To síce dosť bolí, keď je to poriadna šupa, ale dosť rýchlo ma prejde hnev a prejde to do plaču a takej bolesti, že zabudnem na zlosť.